#37 NAPÍŠ PRÍBEH Z POHĽADU MODERNEJ MATKY

„Angelo, okamžite poď sem,“ zvolala som nahnevane na svojho manžela, len čo som prišla domov z práce. Unavená, hladná a s nervami v koncoch som túžila po jedinom, v pokoji sa najesť a zvaliť na gauč. Ale ako som ihneď po príchode domov zistila, bolo to naozaj len zbožné prianie.

„Andrea, ty už si doma?“ privítal ma prekvapený a mierne vydesený pohľad môjho muža. „Nemala si prísť až o hodinu?“

„Pôvodne áno, ale odišla som skôr,“ odsekla som jedovato. „Ale ako vidím, zrejme som ťa prekvapila, čo?“ prekrížila som si ruky na hrudi a prepaľovala ho vražedným pohľadom. Už som toho mala dosť. „Prečo je tu všade taký neskutočný bordel? Prečo decká behajú stále v pyžame, hoci je už takmer večer? A prečo to, preboha, v spálni vyzerá ako po výbuchu jadrovej bomby?“ hystericky som vrieskala, keď som po prekážkovej dráhe zloženej z kociek lega, rozhádzaných hračiek a prázdnych škatulí z pizze, prekľučkovala do spálne. „Ty si tu niekoho mal?“ zrúkla som. Keby pohľady vraždili, Angelo by ľahol popolom.

„Č- čo t-to trepeš?“ vykoktal a inštinktívne cúvol o krok vzad.  

„Takže ja trepem,“ vyštekla som. „Postele sú rozhádzané, po zemi sa váľajú špinavé ponožky a trenky a ja trepem?“

„Andrea, upokoj sa, prosím. Vieš, ja to pri troch chorých deťoch nezvládam. Aby som ich aspoň na chvíľu upokojil a zabavil, dovolil som im si ľahnúť do našej postele,“ vysvetľoval a od zúfalstva si trhal vlasy.

„Aha, takže ja mám po návrate z práce ťahať ešte druhú smenu doma, aby som upratala ten chliev?“ rozčúlením mi preskakoval hlas. „Kvôli tomu, že ty nič nestíhaš? Tak to ti veľmi pekne ďakujem.“

„Mamííí,“ vletelo do izby malé blonďavé tornádo a okamžite sa začalo na mňa štverať. „Čo si mi doniesla? Kúpila si mi tú bábiku, čo som chcela?“

„Emily, zlatko, ja som na to úplne zabudla,“ tresla som si po čele. „Dnes som toho mala veľa.  Ani som nebola v meste. Ale zajtra -“

„Ale ja som tú bábiku chcela dnes,“ rozplakala sa Emily. „Vôbec ma nemáš rada!“ vykríkla a ušla. O chvíľu sa ozvalo tresnutie dverí na jej izbičke. 

„Tak fajn, to by sme mali,“ smutne som si šomrala popod nos.

„Mamí, mamí, potrebujem pomôcť s projektom na biológiu,“ prišiel po Emilinom odchode James s učebnicou v ruke. „Neviem si s tým sám rady.“

„A mne treba dať peniaze na exkurziu,“ nakukla do dverí hnedá kučeravá hlava. A mám si aspoň dvakrát prečítať jednu stranu v čítanke. A -“

„A už dosť,“ skríkla som nahnevane a vyčerpane. „Ja sa z vás zbláznim! To robíte schválne? Ledva prídem z práce, už sa na mňa vrhnete s každým problémom, zatiaľ čo otec, ktorý je celé dni doma, neurobí nič.“

A/N: moderná matka v mojom podaní? Hysterická karieristka, najlepšie trochu švihnutá, ktorá zverí deti na krk chlapovi, aby ho potom mohla za všetko zbuzerovať :-D No vhodnejšieho partnera i tak nenájde ;-)

Neviem, či sa mi podarilo dostať sem presne to, čo som chcela. Už zaspávam nad klávesnicou :-D

Ak vás to nudilo, rozhodne dajte vedieť ;-)