Keď už Edward s Tris odišli, povedal som si,že to len tak nenechám. Vztal som z postele a rýchlo som si obliekol moju uniformu. Obul som sa a utekal som von. V ďiaľke som videl,že už vlak odchádza. Rozutekal som sa najrýchlejšie,ako som vedel. Po chvíli som už bol pri vlaku. Práve vtedy sa Tobias nahol von z dverí a zbadal ma,ako utekám.

,,Poď !"povedal Tobias a podal mi ruku.

Vytiahol ma hore do vlaku a ja som sa potešil,keď som uvidel mojich priateľov.

,,Ahojte !"pozdravil som ich.

,,Ahoj ! Čo tu robíš ?"povedali Edward a Tris zadivene.

Vtom prišiel James a povedal:
,,Prečo si tu ?"

,,Lebo som to chcel."

,,Aha...V poriadku."

Všetci sa na mňa dívali a Tobias sa na mňa usmial.

,,Ideme hrať vojnové hry a potrebujeme sa rozdeliť do dvoch skupín. Tobias a ja budeme kapitáni. "povedal James.

,,Začni." povedal mu Tobias.

,,Dobre,ako chceš.Edward."

,,Beriem Willa."povedal Tobias.

Šiel som si oči vyočiť z jeho rozhodnutia.Bolo mi to divné,no potešil som sa a šiel som sa postaviť k Tobiasovi.

,,Vyberáš si slabých,aby si mal na koho hodiť prehru ?"spýtal sa James.

,,Možno."povedal Tobias.

Postupne sme sa rozdelili na dve skupiny.James vybral čierne obaly. Otvoril jeden z obalov a povedal :

,,Toto je zbraň. Náboje v nej sú neurostimulačné.Stimuluje bolesť na pár minút.Vašou úlohou je nájsť vlajku druhej skupiny a tak ich aj poraziť."

Táto úloha sa mi zdala veľmi zaujímavá a vzrušujúca.Myslím, že to bude zábava.Došli sme vlakom na miesto,kde sa to malo konať. Okolo boli plechové škatule,rôzne vežičky a veľký kolotoč. Bolo to dobré miesto na vojenské hry. Naša skupina došla k jednej s plechových škatúľ.

,,Aký je plán ?"opýtal som sa.

,,Skryjeme našu vlajku. Potom sa rozdelíme na dve skupiny. Jedna skupina bude brániť miesto,kde sme ukryli vlajku,a druhá skupina bude hľadať ich vlajku." povedal Tobias.

Skryli sme našu vlajku do jednej z plechových škatúľ a šli sme hľadať ich vlajku. Zrazu sme počuli výstreli zo zbraní. James s jeho skupinou prišli hľadať našu vlajku.

,,Rýchlo sa rozutekajte a bránte sa."povedal Tobias.

Vtom som videl Tris,ako utekala ku kolotoču. Začala naň ho liezť, keď vtom som jej povedal:

,,Dúfam,že si nechceš ublížiť."

,,Nie,len si myslím,že odtiaľto uvidím ich vlajku."povedala Tris.

,,Počkaj,idem s tebou."

Išli sme pomali hore,keď vtom sa mi pošmykla noha,no stihol som sa chytiť tiče a nespadol som.

,,Si v poriadku Will ?"spýtala sa ma.

,,Áno."povedal som a liezol som ďalej za ňou.

Zrazu Tris zastála a povedala:
,,Asi by to už stačilo,nie ?

,,Mali by sme ísť ešte trochu vyššie."povedal som jej.

Tris sa na mňa pozrela a mala smutný výraz v očiach.

,,Máš strach z výšok ?"

,,Áno,už od detsva,no každý sa niečoho bojí."povedala Tris sklamane.

,,Chápem. Nebuď z toho smutná Tris."povedal som jej.Nechcel som,aby sa kôli tomu trápila.

,,Pozri sa. Nedívaj sa dolu a choď ďalej.Ak by si padala ja ťa chytím. Budem za tebou,nemusíš sa báť."

,,Dobre,skúsim to."povedal Tris a pousmiala sa na mňa. Mal som rád jej úsmev,ktorý tak žiaril.

Šli sme pomali hore a pritom som si všímal každý jej krok. Jej dych sa s narastajúcou výškou zrýchľoval a jej ruky sa celé triasli.

,,Tris,nemusíš liezť,ak nechceš.Ja ťa nenútim."povedal som jej. Nechcel som,aby cítal strach a nebezpečenstvo.

,,Ja to chcem."povedala a pokračovala v ceste.

Pomali sme sa dostali úplne hore.

,,Toto je nádherné."povedala Tris.

,,Som rád,že si šťastná."povedal som a pozrel som sa naproti.

,,Aha,pozri !"ukázal som Tris zelenú ligotavú vlajku vo veži naproti.

Pomali sme zliezli z kolotoča a šli sme aj s Chris po vlajku. Keď sme šli pomedzi plechové škatule, zbadali sme Petra,Ala a Edwarda.
Skryli sme sa za škatule. Vtom som vykukol spoza škatule a vyzeralo to,že už sú preč,no pre istotu som šiel nachvíľu späť za  škatuľu. Po chvíli som si povedal,
že výdem spoza škatule, pretože tam už nikto nebude,no mýlil som sa. Ako som vyšiel spoza škatule,tak tam stál James so zbraňou v ruke.

,,Ahoj škrob. Prajem Ti príjemnú bolesť."povedal James

,,To prajem ja tebe."zrazu niekto povedal a James spadol na zem.

Zbadal som Tris so zbraňou v ruke. Ešte raz som strelil Jamesa do ruky a utekali sme s Tris a Chris do veže.Utekali sme hore po schodoch a strieľali po všetkých,čo nám stáli v ceste.Keď sme prišli hore tak tam stálo nejaké dievča. Snažil som sa vystreliť,no môj nábojník bol prázdny. Tak som dievča hodil o múr a udieral ju do tváre,kým Tris a Chris vybehli na balkónik a vzali vlajku. Keď som dievča zložil vybehol som za nimi a zakývali sme s vlajkou ostatným, aby vedeli,že sme vyhrali. Potom sme zišli z veže a potom sme šli vlakom spať. Keď sme sa vrátili do tábora,šli sme s Tris,Chris a Tobiasom na večeru,keď vtom James povedal:

,,Tris ! Will ! Poďte sem !"

Pozrel som sa udivene na Tris a ona späť na mňa. Pomali sme šli k Jamesovi.

,,Áno James ?"povedal som.

,,Musím povedať,že dnes ste vy dvaja boli veľmi odvážni a statoční."

,,Ďakujeme."povedali sme.

,,A zaslúžite si pokračovať v tomto tábore."

,,Ďakujeme."

,,Choďte sa zabaviť s priateľmi." povedal James.

,,Dobre. Dovidenia."povedal som a vzal som Tris preč.

Pomali sme šli k stolu a posadili sa. Na stole bol chlieb vo vajíčku a nejaká zelenina. V šálke bol ovocný čaj. Vzal som chlieb do ruky a odhryzol som si z neho. Potom som odpil z môjho čaju, keď Chris povedala :

,,Čo vám hovoril James ?"

,,Vraj dnes sme boli statočný a môžeme byť tu ďalej s vami." povedal som.

,,Má pravdu.Dnes ste boli veľmi šikovný."povedal Tobias.

Vložil som si posledný kúsok chleba do úst a šiel som do izby.
Hneď za mnou vošla do izby Tris a sadli sme si obaja na svoje postele.Vtom som videl,že Tris má smutný výraz v očiach. Postavil som sa a šiel k jej posteli:

,,Čo sa deje Tris ?"spýtal som sa jej.

,,Podľa mňa nie som ničím výnimočná Will. Ty si bol dnes statočný Will,no ja nie."povedala smutne.

,,Prečo to hovoríš ?"

,,Lebo je  to pravda Will."

,,Nie je Tris,len ty si to myslíš. Pravda je,že si šikovné,milé a pekné dievča."

,,Ďakujem Will. To mi ešte nikto nikdy nepovedal ."

,,Ahojte !Môžem sa pridať ?" povedal Edward,keď vošiel do izby.

,,Jasné."povedal som mu.

,,Nejdeme trochu von chlapci ?" opýtala sa Tris.

,,Dobrý nápad."povedal som.

Šiel som k mojej posteli,vzal som si bundu a šli sme von.Na oblohe boli žiarivé hvezdy.Mesiac bol v splne a spomenul som si na to, keď som bol doma. Vyšli sme po schodoch na jeden výhľad a dívali sme sa na hrádzu.

,,Viem,že za hrádzou už dlhé roky nikto nežije,no vždy,keď sa tam pozerám sa mi zdá,že sa tam niekto pohybuje."povedal Edward.

,,Možno máš pravdu."povedal som.

,,Asi tam žijú nejaké zvieratá, alebo niečo také."povedala Tris.

,,Všetko je možné."odvetil Edward.

,,Ale večer je to tu vždy krásne." povedala Tris.

,,Chodíš sem často ?"spýtal som sa Tris.

,,Teraz som tu krátko,no keď som bola ešte doma tak sme bývali blízko hrádze a ja som sa vždy večer rada dívala tam niekam do ďiaľky."povedala.

,,Je tam tak pusto."povedal Edward.

,,Áno,no má to svoje čaro." povedala Tris.

Ešte sme sa tam dlho rozprávali, no potom sme šli späť. Keď som si ľahol do postele,rozmýšľal som nad tým,čo Edward povedal.,,Čo ak tam naozaj niekto býva ?" Táto myšlienka ostala v mojej mysli.

...

Dnes ráno som vstal skôr. Obliakol som si sivé nohavice, čierne tričko,obul si moje tenisky a šiel si zabehať.Vonku bol čerstvý vzduch. Slnko práve vychádzalo a vôňa trávy s rannou rosou bola zázračná. Utekal som okolo tábora a obzeral si krásy okolitej prírody. Keď som sa vrátil,všetci už boli hore a šli sme do jedálne. Vošiel som dnu a sadol si na moje zvyčajné miesto.Na tanieroch boli dve kúsky chleba s maslom a jahodovým džemom. V šalkach bolo kakao,ktoré rozvoniavalo po celom okolí.Zbadal som Tobiasa,ktorý sa približoval ku mne. Sadol si ku mne a povedal mi:

,,Dobré ráno Will !"

,,Dobré ráno !"odzdravil som sa mu.

,,Ako si sa vyspal ?"spýtal som sa ho.

,,Výborne,vďaka za opýtanie.A ty ?"

,,Tiež celkom dobre,ďakujem."

Vtom k nám prišli Tris,Edward a Chris.

,,Dobré ránko ! Ako sa máte ?" povedal Edward a udrel ma po pleci.

,,Dobre."povedal som mu.

,,Ja tiež."povedala Tris.

,,A ty Edward ?" spýtala sa Chris.

,,Fajn.Myslím si,že tento deň bude krásny."povedal Edward.

Začal som hrýzť do chleba a piť z môjho hrnčeka kakao.

,,Nevieš čo dnes budeme robiť Tobias ?"spýtal som sa ho.

,,Netuším."povedal.

Keď sme dojedli raňajky,šli sme do miestnosti všetkého diania.

,,No konečne ste tu !" povedal James.

,,Dnes budeme vrhať nožmi na terč a potom budeme cvičiť na zápasy.Potom pôjdeme na obed a poobede pôjdeme k hrádzi a porozprávame vám o minulosti."
povedal James.

,,A teraz ma nasledujte !"dodal James. 

James sa šiel pozrel du a my sme ho nasledovali. James nás zaviedol do vedľašej miestnosti. Na stene boli terče v tvare ľudí a v strede bol znázornený terč,kde sme mali triafať nože. Na zemi  bola znázornená vzdialenosť od terča,kde sme mali stáť.

,,Postavte sa pred terč na znázornenú čiaru na zemi ! Vašou úlohou je triafať nože do stredu terča. "

Postavil som a pred terč medzi Tris a Edwarda. Vzal som si do dlane pár nožou a začal som vrhať nožmi. Všimol som si Tris, ktorá mala všetky nože v strede.

,,Toto Ti ide vynikajúco Tris." povedal som jej.

Tris sa usmiala na mňa a povedala:,,Ďakujem. Tebe tiež Will."

Miloval som komplimenty,ktoré mi dávala Tris.Hádzal som ďalej. Vtom prišiel ku mne James a povedal mi:

,, Ide Ti to výborne škrob. Môžeš ísť späť s Tobiasom a trénovať na zápasy."

Nenávidel som,keď mi tak hovoril,no prehltol som to a šiel za Tobiasom späť.Postavili sme sa oproti sebe a udierali sme sa.

,,Takto nikdy nezvíťazíš !" povedal mi Tobias.

,,Dobre." povedal som mu.

,,Musíš sa napnúť. Najskôr zvíťazíš keď prvý úder dáš ty. Udri ho do nosa,spánkovej kosti alebo krku. Ver mi bratče."

,,Ďakujem Tobias."

,,Choď si to vyskúšať tam k boxovaciemu mechu."povedal Tobias.

,,Dobre."povedal som a šiel som k mechu.

Dlho som tam skúšal rôzne údery,aj tie,ktoré mi povedal Tobias.

,,Koniec ! Ideme na obed !" zakričal James.

Pozrel som sa na Jamesa a šiel som von z miestnosti do jedálne. Sadol som si ako obvykle k Tobiasovi,Tris,Edwardovi a Chris.V miskách sme už mali nabranú paradajkovú polievku a vedľa boli položené taniere so sýrovými cestovinami a kečupom.

,,Dobrú chuť !"zaželala Chris.

,,Ďakujem,aj vám !"povedal som im.

Vzal som si lyžicu do ruky a začal som odjedať z mojej polievky. Pomaly som sa najedol a šiel som sa do izby prezliecť do mojej uniformi. Potom sme šli vonku a s vlakom sme šli k hrádzi. Sadli sme si k hrádzi a jedna žena začala rozprávať :

,,Dobrý deň mládež ! Volám sa Janin a porozprávam Vám o minulosti mesta Callifornia,čiže to bude súvisieť aj s hrádzou za vami. V rokoch keď žili naši prastarí rodičia,žilo sa tu v mieri, až do roku 1944. Vtedy v Callifornii začala vojna na čele s Ruskými a Čínskymi vodcami. Oni začali vojnu,pretože potrebovali miesta na chemické pokusi,no podarilo sa nám vyhrať. V roku 1946 vojna skončila,no mnoho miest bolo zničených. Postavili sme hrádzu, aby sme oddelili zničené mestá od obývaných. No v roku 1949 sa našiel odkaz od našich zakladateľov,aby ľudí rozdelili do piatich skupín podľa ich vlastností. No tí,ktorí nikam nezapadli,boli zabitý. Po dvadsiatich siedmich rokoch sa tento systém zrušil. Ostal už len tento tábor,pretože vojna môže prísť aj teraz po dlhom čase. A práve kôli tomu ste tu vy,aby ste tomu zabránili."

Všetci sme Janin zatlieskali a šli sme späť do tábora. Táto prednáška bola veľmi zaujímavá a poučujúca. Keď sme sa vrátili, šli sme sa prezliecť a šli sme do jedálne. Všetkým nám to bolo divné,pretože namiesto jedla bolo na stole šampanské vo vysokých pohároch. Zrazu som hore na balkóniku videl Jamesa.

,,Dobrý večer dámy a páni ! Dnes by som si chcel pripiť s vami na nového,druhého šéfa - Tobiasa !" povedal James.

Keď som to započul,veľmi som sa potešil. Nikdy som neveril,že sa môže stať niečo takéto.

,,Ďakujem Vám !"kričal Tobias.

Všetci sme tlieskali a zabávali sa až do skorého rána.