Tobias naštartoval auto a vybrali sme sa na cestu.Pozeral som sa cez okno na okolitú prírodu a ľudí okolo. Vtom som začul hlasnú hudbu,ktorá ma tak trocha vystrašila.To Tobias zapol rádio.Pozrel som sa na ňho, a on mi povedal :
,,Prečo sa tváriš akoby sme šli na pohreb ? Ideš začať žiť nový život."

Usmial som sa a začali sme si spievať.Tak nám cesta ubehla  skôr.Prišli sme pod nádražie. Tobias zastavil auto. Vystúpili sme a Tobias začal liezť na kovový stĺp.

,,Kam ideš ?" opýtal som sa ho.

,,Inak sa k vlaku nedostaneme." odvetil Tobias.

Pozrel som sa na ňho a začal som liezť za ním.Keď som sa doškriapal hore mal som šťastný výraz v očiach. V ďiaľke som zbadal vlak,ktorý sa blížil k nám. Tobias začal utekať. Nechápal som prečo. Vlak prišiel k nám. Stál som a čakal,kým vlak zastaví,no keď som videl,že vlak nezastavuje, bežal som za Tobiasom a sledoval som,čo robí.Chytil som sa zárezu na dverách a otvoril som ich. Vošiel som do vlaku a sadol som si na zem.Moje dýchanie bolo zrýchlene ako aj môj tep.Tobias podišiel ku mne a oprel sa o protiľahlú stenu.Necestovali sme dlho,keď mi Tobias podal ruku a zodvihol ma zo zeme.

,,Teraz musíme vyskočiť." povedal Tobias.

,,Čo ?" pozrel som sa na ňho prekvapene.

,,Spolu dobre ?"

,, Tak na tri."

Začali sme počítať:,,Raz,dva,tri !"

Rozbehli sme sa,a vyskočili sme. Dopadli sme na malé kamienky. Zodvihli sme sa a Tobias ma zaviedol k vchodu. Pred vchodom stál vysoký chlap a v oboch ušiach mal náušnice. Na rukách mal tetovania a vyzeral ako dosť silný muž.

,,Ahoj Tobias !"povedal muž hrubím hlasom.

,,Ahoj James." odzdravil sa mu Tobias.

,,Vidím že nám vedieš nového člena." povedal James.

,,Dobrý deň.Ja som Will."povedal som potichu.

,,Ahoj. Ja som James a vediem to tu. Keďže si tu nový musíš prejsť skúškou,ktorú som Ti pripravil."

,,Akú skúšku ?Nikto mi nič nepovedal."povedal som a pozrel som sa na Tobiasa.

,,Ak si jeden z nás zvládneš to !Alebo si zbabelec ?"povedal James.

,,Nie !"vykríkol som.

Vtom podišiel ku mne Tobias a povedal :,,Budem ťa čakať na konci chodby."

Keď to dopovedal odišiel.Pozrel som sa na Jamesa a on povedal: ,,Si pripravený ?"

Prikývol som hlavou a vybral som sa vpred. Šiel som si pokojne,keď mi okolo hlavy preletel nôž. Už som pochopil o akej skúške James hovoril. Pripravil som sa na ďalší zásah, keď mi nôž preletel blízko stehna. Zľakol som sa,keď znova preletel nôž okolo môjho ramena. Nože lietali sem a tam,keď som zbadal na konci chodby Tobiasa.

,,Prečo si mi o tom nepovedal ?" spýtal som sa rozčúlene.

,,Ani ja som to nevedel,keď som sem prišiel."povedal Tobias a pousmial sa na mňa.

,,Poď."povedal a kývol rukou.

Išli sme cez ďalšiu kamennú chodbu. Prezeral som si okolo maľby na stenách.Boli tam nakreslení ľudia,ktorý boli výnimoční v tejto skupine ľudí. Zrazu som zastál a pozrel sa na jeden z obrázkou.

,,Marcus Eaton." prečítal som meno pod obrazom.
Tobias sa zastavil a pozrel sa na mňa ako pozerám na obraz.

,,To bol môj dedko,ale bol tu ešte veľmi dávno."povedal Tobias.

,,To som nevedel. A odkedy funguje tento tábor ?"

,, Od roku 1946.V roku 1944 bola vojna, ktorá trvala dva roky a zničila veľa miest.Nepoškodená pôda bola rozdelená na päť častí podľa vlastností ľudí.No potom sa mestá rekonštruovali a stali sa z nich obytné. Teraz je funkčný iba tento tábor,ak by prišla vojna opäť. Našou úlohou je chrániť mesto. "povedal Tobias.

Chvíľu som premýšľal a pokračovali sme v ceste.

,,Toto je naša izba." povedal Tobias keď sme prišli.

,,Kto tu spí ?"

,,Všetci." odpovedal mi Tobias.

,,Tu je tvoja posteľ. Prezleč sa."povedal Tobias.

,,Ani nás nepredstavíš ?" povedalo nejaké dievča.

,,Toto je Will,môj bratranec."

,,Ahoj Will !"povedali všetci.

Usmial som sa a zamával im. Hodil som svoju tašku na posteľ a šiel sa prezliecť do rovnošaty. Bola čierna a na rukávoch mala hnedé pásy.Staré šaty som si vložil do tašky,keď vtom Tobias povedal: ,,Poďte ! Ideme na večeru. "

Postavil som sa a nasledoval som Tobiasa. Viedol nás opäť cez nejakú kamennú chodbu,až sme prišli do jedálne. Boli tam dlhé stoly a stoličky. Na každom mieste bola položená biela šálka, malý tanier a nôž. Na tanieroch mal každý tri rožky, dve kocky masla a jeden sýr. V šálkach bol ponalievaný mätový čaj. Na tanieriku pod šálkou boli položené dve kocky cukru. Nachvíľu som sa zamyslel,keď som uvidel nad nami železný balkónik. Myslel som na to,na čo slúži. Na nejaké príhovory ?Hm, uvidím.

Pomali som sa vybral k stolu. Sadol som si vedľa Tobiasa. Naľavo odo mňa sedel chlapec s blond vlasmi a modrými očami. Naproti mne sedeli dve dievčatá. Jedna mala dlhšie blond vlasy v cope,zelené oči a milo sa na mňa usmievala. Druhá dievčina mala nižšiu postavu,tmavšiu pokožku,ktatšie hnedé vlasy a  hnedé oči. Vtom sa ku mne ozvalo blonďavé dievča:

,,Odkiaľ si Will ?"

,,Z Chicaga.Ako sa voláš ?"spýtal som sa.

,,Ja som Tris. Toto je moja kamarátka Chris a tento chlapec je Edward."odpovedala Jane.

,,A ty si odkiaľ ?" spýtal som sa Tris a natieral som si maslo na môj rožok.

,,Ja som odtiaľ z Callifornii. Moji starý rodičia zahynuli vo vojne a ja som prišla sem aby som zabránila tejto nespravodlivosti."

,,To je mi ľúto."

Vtom sa ozval Edward :,, A čo ty ? Si tu kôli rodine ?"

,,Nie.Kôli svojmu dobru,a som rád,že som tu."odpovedal som.

Vtom ľudia začali búchať hrnčekmi a z balkónika sa ozval hlas:
,,Nováčikovia vstante !"

Postavili sme sa,no všimol som si,že sa postavila aj Jane.

,,Chceme Vás privítať v tomto tábore.Vybrali ste si bojové povolanie. Našou úlohou je chrániť mesto. Dúfam,že nám v tom pomôžete a že näs nesklamete."povedal chlapík.

Vtom začali všetci tlieskať. Začali chodiť okolo nás a želať nám veľa šťastia a ďalšie veci. Keď sme sa vrátili do izby,ľahol som si do postele a prikryl som sa perinou.
Zrazu nado mnou niekto stál. Otvoril som oči a zbadal som chlapca tmavšej pokožky s čiernymi vlasmi a hnedými očami.

,,Ahoj. Ja som Jacob.Môžem sa s tebou rozprávať ?"

,,Ahoj. Ja som Will. Jasné,posaď sa."povedal som mu.

,,Odkiaľ si Will ?" opýtal sa Jacob.

,,Z Chicaga. A ty ?" opýtal som sa ho.

,,Ja som z Floridy. Žil som si tam celkom fajn s rodičmi. Súrodencov nemám,no s chlapcom od susedov som sa vždy hrával. Hrali sme sa na rytierov,indiánov,stavali sme si kryti a preto som tu. Vždy ma to bavilo. A čo ty ?"

,,Ja som tiež býval s rodičmi. Cenil som si ich a vždy som sa im snažil pomôcť,ale oni si to nevážili,tak som prišiel tu. Chcel som im ukázať,že aj ja som človek,ktorý niečo vie."povedal som mu.

,,A koľko máš rokov ?" spýtal sa ma Jacob.

,,Osemnásť. A ty ?" povedal som mu.

,,Deväťnásť.Mesiac je tomu čo som oslávil tento krásny vek." odpovedal mi.

Tskto sme sa s Jacobom rozprávili dlho. Rozprávali sme sa o našich zážitkoch z detstva, školy a tak. Myslím,že bude dobrý kamarát.

...

Dnes ráno som sa zobudil na to, ako nás James prišiel zobudiť: ,,Vstaňte ! O tri minúty vás chcem všetkých v jedálni !"
Keď James odišiel,začali sme sa všetci prezliekať a ponáhľali sme sa do jedálne. Rýchlo sme tam došli. Na stoloch bolo opäť rovnako prestreté,no na tanieroch boli žemle,nejaká zelenina a pár plátkov šunky. Sadol som si znova rovnako. Vložil som si do žemle plátok šunky a paradajky. Zakusol som do nej,keď vtom Edward povedal: ,,Ako ste sa vyspali ?"

,,Celkom dobre,trochu krátko,ale nevadí."odpovedala Chris.

,,Ja fajn,ďakujem."odpovedal Tobias.

,,A ty Will ?" spýtala sa Chris.

,,Dobre,len si musím zvyknúť na nové prostredie." povedal som.

,,A ty Jane ? Ako sa Ti tu páči ?" spýtal som sa jej.

Jane prehltla dúšok čaju z šálky a povedala: ,,Ja dobre. Je tu zatiaľ príjemne."

Keď sme dojedli,šli sme s Jamesom do nejakej miestnosti.

,,Toto je miestnosť všetkého diania tu. Nováčikovia nebudú trénovať s tými,ktorý sú tu dlhšie.Zároveň sa musia snažiť. Ak budú slabý,nebudú tu môcť ostať."povedal James.

Myslel som na to,že sa nechcem vrátiť domov a urobím všetko preto,aby som tu mohol zostať.

,,Tobias ! Vezmi ich zabehať si. " povedal James.

,,Dobre." odpovedal Tobias.

Šli sme sa prebehnúť okolo tábora a potom sme šli na rozcvíčku.Keď sme to dokončili, James povedal: 
,,Teraz vás čaká strelba z pušky. Vašou úlohou je aspoň raz trafiť  terč. Potom je obed a znova prídete sem a začnú sa zápasy."

Šli sme von a začali sme streľbu s pušky. Snažil som sa,no akosi sa mi nedarilo.

,,Neviem,ale mal si aspoň raz trafiť terč. Možno náhodou." posmieval sa Jacob.

Mal som poslednú šancu trafiť terč. Jacob ma veľmi naštval jeho posmievaním.Cítil som,ako sa môj tep zrýchľuje a moje srdce chcelo vyskočiť z mojej hrudi. Namieril som puškou. Pomali som stlačip spúšť. Sledoval som náboj ktorý vletel do stredu terča. Jacob sa na mňa udivene pozeral,no ja som sa usmieval a nemohol som tomu uveriť. Pomali som sa vybral vrátiť pušku a šiel som do jedálne naobedovať sa.

Keď som vošiel do jedálne,už tam sedel Tobias,Edward a aj Chris. Podišiel som k stolu a sadol som si k Tobiasovi.Na stole bol položený plytký tanier a naňom biela sklenená miska. Na stole boli položené nádoby so zeleninovou polievkou a na táckach boli položené palacinky. Vzal som si misku do ruky a nabral som si do nej polievku. Položil som misku s polievkou na stôl a začal som si lyžícou naberať a dávať do úst. Pozrel som sa na Chris a opýtal som sa :
,,Kde je Tris ?"

,,Pozri ! Tam ide !"povedala Chris.

Otočil som sa a pozrel som sa na Tris. Usmial som sa a pozeral som sa na jej vlasy,ktoré nadhadzovala okolo svojich ramien. Jej úsmev mi dodával energiu na každý deň. Myslel som na jej sladký hlas a smiech. Sledoval som ako si sadá k stolu.

,,Si v pohode ? Halóó!!!!" hovoril mi Edward.

,,Umm...Prepáč,čo si hovoril ?" povedal som mu.

,,Si v pohode ?"

,,Áno,jasné."

Dojedol som svoj obed,vypil vodu z hrnčeka a šiel som do miestnosti všetkého diania.

,,Ahoj James !"

,,Ahoj škrob. Choď tam k boxovaciemu mechu a trénuj." povedal James.

Šiel som tam a začal som biť do mechu.Vtom povedal James :
,,Tak už sme tu vari všetci,tak môžeme začať súboje. Takže, prvý súboj Peter verzus Will."

Pozrel som sa na toho chlapca. Mal čierne vlasy a hnedé oči. Vyzeral byť dosť silný.Neviem či mám vôbec nejakú šancu nad ním zvíťaziť.Šiel som hore na žinienku a postavil som sa na jednu z polovíc.

,,Aké sú pravidlá ?"opýtal som sa.

,,Boje sa dovtedy,kým jeden z vás nebude môcť pokračovať." povedal James.

Prikývol som hlavou a zaujal som bojový postoj. Pozrel som sa mu do očí,keď James skričal : ,,Do ringu !"

Priblížili sme sa k sebe a pozerali sme sa na seba. Šiel som ho udrieť,ale netrafil som ho. Vtom podišiel ku mne a udrel ma päsťou do tváre. Zatočila sa mi hlava,no ostal som na nohách. Po chvíli sme znova stáli proti sebe. Peter ma zdvihol za pás. Začal ma udierať do brucha a hodil ma na kraj žinienky a ja som si udrel hlavu o kovovú tič. Nevládal som sa už postaviť na nohy. Moje telo bolo zničené. Nakoniec ma Peter udrel do hlavy a ja som upadol do hlbokého spánku. Vtedy sa mi zjavili v hlave spomienky na domov. Keď som bol malý a otec ma učil hrať football na našom dvore.Vtedy som bol naozaj šťastný. Bola to krásna spomienka z detstva,ktoré je preč.

Keď som otvoril oči,ležal som na posteli a ničomu som nechápal. Vtom som zbadal Edwarda a Tris. Vtedy som si spomenul,čo sa stalo.

,,Ahojte ! Ako dlho som tu ?" povedal som.

,,Ahoj. Asi deň." povedal Edward.

,,Deň ? "

,,Prečo máte na sebe uniformi ?" spýtal som sa.

,,Bojové hry za hrádzou. " odpovedal Edward.

,,Idem s vami. "povedal som šťastne. Chcel som vidieť,čo je za hrádzou.

,,Nemôžeš. James povedal,že sa nemôžeš vrátiť." povedala Tris.

,,Čože ?"

,,Vypadol si. Je mi to ľúto Will." povedal Edward.

,,Poď ! Ochvíľu odchádzame." povedal Edward.

,,Dobre." povedala Tris.

Tris podišla ku mne a objala ma.
,,Je mi to ľúto Will. " pošepkala mi.

Tris sa pomaly odsunula odo mňa a odišli s Edwardom preč. Toto bola moja najhoršia správa v živote.Cnelo sa mi za domovom, no nechcel som sa tam vrátiť.