Pocítil som hrozný chlad. Pomaly som pootvoril oči a obzrel som sa okolo.Všade bola hrozná tma. Vtom sa o mňa niekto obtrel. Otočil som hlavu a zbadal som nejakého chlapa vedľa mňa.Vstal som z postele a uvidel som,že v spálni je viac ľudí,ako nás bolo. Uvedomil som si,že ostatní sa už vrátili späť. Obul som si topánky a šiel som sa pozrieť do jedálne. Na konci stola sedel James. Hlavu mal položenú v dlaniach a v tvári mal smutný výraz. Pomaly som k nemu podišiel.

,,Ahoj ! Môžem ?"spýtal som sa a ukázal som rukou na voľnú stoličku vedľa neho.

,,Nech sa páči."odvetil James potichu.

Pomaly som si sadol na stoličku a nepatrne som sa ho spýtal:

,,James,čo sa deje ?"

,,Ach...Zistil som,že nie som až tak dokonalý vojak,ako som si myslel."povedal James.

,,Ale,čo to trepeš prosím Ťa. Si ten najlepší vojak,akého som kedy videl."povedal som mu,aby som ho utešil.

,,Nie...Ak by som bol dobrý vojak, tak by tristošesťdesiatštyri ľudí teraz ešte žilo."povedal James.

,,Ale veď ty za to nemôžeš. Urobil si pre to všetko,čo si mohol." odvetil som a pohladil som ho po chrbte.

,,A čo Tobias ? Ako sa má ?"spýtal sa ma James.

,,Neviem,odkedy som ho odniesol do nemocnice som ho už nevidel."povedal som.

,,Nemôžeš tam zavolať ?"spýtal sa ma James.

,,To je dobrý nápad."povedal som a vybral som mobil z vrecka.

Naťukal som číslo a vytočil som ho:

,,Dobrý večer ! Tu Samantha Pattison. Nemocnica Jamesa Willsona,oddelenie jednotky intenzívnej starostlivosti. Prajete si ?"povedala žena.

,,Dobrý večer ! Ja som Will Austin a chcel by som sa Vás opýtať o Tobiasovi Eatonovi. Čo je s ním ? Je všetko v poriadku ?"povedal som.

,,Ste jeho príbuzný ?"spýtala sa žena.

,,Áno,som jeho bratranec." povedal som jej.

,,Dobre. Hneď Vám poviem. Pozriem sa do karty."povedala žena.

,,Ďakujem."povedal som.

,,Aha...Tobias Eaton. Mal dve rany na oboch stehnách.Našťastie nemusel podstúpiť žiaden zákrok.Vyčistili sme mu rany, zašili a teraz odpočíva. Ešte si ho tu musíme nechať,ale o týždeň ho môžeme prepustiť."povedala žena.

,,Tak dobre. Ďakujem Vám. A pozdravte ho odo mňa.Dobrú noc."povedal som.

,,Dobre,odovzdám. Dobrú." povedala žena a zložila.

James sa na mňa pozrel a spýtal sa:

,,Je všetko v poriadku ?"

,,Áno. Tobias musí ešte týždeň ostať v nemocnici,ale bude v poriadku."povedal som.

,,Tak to je dobré."povedal James.

,,Áno.Ja si pôjdem ľahnúť." povedal som.

,,Áno,áno,choď."povedal James.

,,Dobrú noc."povedal som a šiel som naspäť.

,,Dobrú..."povedal James.

Vrátil som sa späť do izby. Vyzul som si topánky a ľahol som si na zem. Pomaly som si privrel oči a zaspal som.

...

,,Aúúú !"vykríkol som,keď som sa zobudil na to,že mi niekto šliapol
na ruku.

Vtom sa všetci pozreli na mňa začudovane,prečo tak kričím.

Vstal som zo zeme a šiel som do jedálne.Už tam boli všetci,len Tobias tam chýbal. Tak som teda šiel k stolu a obsadil som jeho miesto.

,,Dobré ráno !"pozdravil som ich.

,,Dobré ráno !"odvetili.

,,Ako sa máš ?"spýtala sa Tris.

,,Fajn."povedal som a usmial som sa.

,,A čo Tobias ?"spýtala sa Chris.

,,Bude v poriadku."povedal som.

Vtom James zakričal:

,,Po raňajkách sa stretneme pred miestnosťou všetkého diania."

Veľmi som sa potešil,že opäť budeme mať nejaké cvičenia. Veľmi mi to chýba.

Po raňajkách sme všetci šli pred miestnosť všetkého diania. Stál som vedľa Tris a zamyslene som sa pozeral pred seba,čo sa deje.

,,Čo sa to tu deje ? Na čo tu vlastne sme ?"spýtala sa Tris.

,,Ja neviem Láska.Myslel som si, že ideme na nejaké cvičenia,ale teraz som ostal trochu zarazený." povedal som jej.

,,Počkaj tu."dodal som a šiel som k Jamesovi.

Pozrel som sa naň ho a spýtal som sa:

,,James,čo sa deje ?"

,,Ide sa opäť vypočúvať,ale ohľadom niečoho iného. Môžeme prijať späť do tábora iba ľudí, ktorí neublížili nikomu z tábora. A ak bude manej ľudí ako sto,tak tábor uzavrú."povedal James.

,,To je mi ľúto. Tak dúfam,že nás bude dosť."povedal som.

,,Aj ja."odvetil James.

,,Will Austin."povedal vysoký muž,ktorý vyšiel z miestnosti všetkého diania.

Šiel som dnu a opäť som zbadal Mellisu.

,,Dobrý deň !"pozdravil som sa.

,,Dobrý deň pán Austin.Tak sa vidíme opäť."povedala Mellisa.

,,Tak už to poznáte,nemusím Vám to vysvetľovať. Choďte tu k Danymu,aby Vám vpichol sérum a potom si vstupte do kruhu." povedala Mellisa.

Prikývol som hlavou a šiel som k tomu Danymu. Má blond vlasy a modré oči. Vzal si do ruky striekačku a vpichol mi sérum.

,,Nech Ťa pravda oslobodí." povedal Dany.

Vstúpil som do kruhu a čakal som,kedy mi Mellisa začne dávať otázky.

,,Will Austin. Vedome si zabil alebo ublížil niekomu z tohto tábora ?"spýtala sa Mellisa.

,,Zabil som pár ľudí z tábora,ale v sebaobrane,pretože na mňa útočili,boli v simulácii."povedal som.

,,Vieš,kto začal vojnu ?"

,,Áno,Janin."povedal som jej.

,,Ak si vedel,že bude vojna,prečo si neodišiel ?"spýtala sa Mellisa.

,,Pretože som tu chcel byť,aby som mohol pomôcť pri záchrane ľudí."povedal som.

,,Bol to jediný dôvod ?"

,,Nie. Ostal som tu aj preto,lebo som sa zamiloval do Tris Prior a nechcel som ju tu nechať samú." povedal som jej.

,,Dobre,ďakujem. Môžeš ísť." povedala Mellisa.

,,Dobre,Dovidenia."povedal som a višiel som von.

Vyšiel som pred tábor a zapálil som si cigaretu.Rozmýšľal som nad všetkým. Čo ak sa tábor rozpadne a budem sa musieť vrátiť domov.Už nikdy neuvidím mojich priateľov,Tris. Veľmi som osmutnel,už keď som nad tým len rozmýšľal.Rozhodol som sa,že radšej pôjdem navštíviť Tobiasa do nemocnice.

Zarazilo ma,keď som tam prišiel a zbadal som rodičov na chodbe pred Tobiasovou izbou.

,,Will ! Ahoj ! Synček náš,tak si nám chýbal."povedala matka,keď ma zbadala.

,,Ahojte !"pozdravil som ich.

,,Will ? Ty sa netešíš,že nás vidíš ?"spýtala sa matka.

,,Prečo myslíš ?"spýtal som sa.

,,Ani sa neusmievaš,ani nič." povedala matka.

,,Viete,ja nikdy nezabudnem na to,ako ste sa ku mne správali." povedal som.

,,Ale Will,netráp nás. Ani si nevieš predstaviť,ako sme sa o teba s ockom báli."povedala matka.

,,Ale vtedy,keď ste mi nadávali do príživníkov a lenivcov,tak ste na to nemusleli."povedal som naštvane.

,,Will,prepáč nám to.Prosíme Ťa, vráť sa domov,čo keď sa Ti niečo stane,alebo čo ak zomrieš." povedala matka.

,,Ale ja sa už domov nevrátim." povedal som a šiel som dnu do Tobiasovej izby.

,,Ahoj Tobias ! Ako sa máš ? Je Ti lepšie ?"povedal som.

,,Ahoj Will ! Je mi celkom dobre. Stretol si sa s rodičmi ?"spýtal sa ma Tobias.

,,No áno."povedal som smutne.

,,Veľmi si sa s nimi pohádal ?" spýtal sa Tobias.

,,Dosť.Veľmi som im vynadal." povedal som mu.

,,Ale veď nebuď smutný. Veď si im vrátil to,čo oni spravili tebe." povedal Tobias.

,,Máš pravdu. Prepáč,ale ja už pôjdem."povedal som mu.

,,Áno,áno.Aj ja budem mať obed, tak pôjdem."povedal Tobias.

,,Tak dobre. Ahoj ! A drž sa !" povedal som a vyšiel som von.

,,Ahoj !"odzdravil sa Tobias.

Keď som vyšiel na chodbu,tak som len potichu prešiel okolo rodičov a šiel som preč.

Keď som sa vrátil,naobedoval som sa a šiel som do mojej izby s Tris.

Sedeli sme potichu na posteli a čítali sme knihy. Vtom,ako zbadala Tris moju smutnú tvár, spýtala sa ma:

,,Will,čo sa stalo ?"

,,Bol som za Tobiasom v nemocnici a stretol som rodičov. Dosť sme sa pohádali a mrzí ma, čo som im povedal."odvetil som.

,,A čo si im povedal ?"spýtala sa Tris.

,,Volali ma späť domov,ale ja som odmietol a povedal som,že ja sa k ním už nikdy nevrátim."povedal som.

,,Aj tak sa asi budeš musieť vrátiť domov,pretože tábor sa asi uzavrie."povedala Tris.

,,Ja sa nevrátim. Kúpim si tu malý domček a budeme tam spolu bývať."povedal som.

,,Myslíš ? Mňa asi rodičia nepustia z domu."povedala Tris.

,,A čo ak urobím niečo,kôli čomu Ťa budú musieť pustiť,teda závisieť to bude aj od teba." povedal som a usmial som sa.

,,A čo ?"spýtala sa Tris.

Pomaly som si kľakol,chytil som ju za ruku a spýtal som sa jej:

,,Vezmeš si ma ?"

Tris sa široko usmiala a odpovedala:

,,Áno."