Otvoril som oči,keď som začul zvonenie môjho mobilu na stolíku. Pozrel som sa na mobil. To bol otec. Napísal mi už aj tri správy. Pozrel som sa na čas. Bolo 10:23. Otvoril som si správy od otca.

Synáčik môj,poď domov. Veľmi sa o teba bojíme.

Začal som čítať druhú správu.

Poď domov dieťa nepodarené, lebo Ťa nájdem a jednu Ti vlepím.

Tá tretia správa ma potešila najviac.

Keď si idiot,ostaň kde si a už nás neotravuj nikdy v živote. Nechcem Ťa už nikdy vidieť.

Ustlal som si posteľ a otvoril som okno. Posadil som sa do kresla a obzeral si miestnosť. Bola to menšia miestnosť. Gauč bol prisunutý k stene,naproti bola skrinka s televíziou. Napravo bolo okno a naľavo boli veľké skrine a zrkadlo opreté o stenu. V miestnosti bol luster zdobený ornamentmi.Cez okno bolo vidieť kvetinový záhon a malú zeleninovú záhradku. Môj mobil začal opäť zvoniť,ale ja som ho ignoroval. Zacítil som vôňu jedla a tak som šiel do kuchyne. Tris stála pri sporáku a niečo premiešavala v hrnci. Podišiel som k stolu a sadol som si na stoličku. Tris sa otočila ku mne a povedala:

,,Ahoj Will ! Oddýchol si si trošku ?"

,,Áno. Je mi príjemne,ďakujem. A čo ty ? Ako sa máš ?"povedal som.

,,Ja sa mám dobre. Teším sa na zajtra."povedala Tris a krájala mrkvu.

,,Prečo ? Je zajtra nejaký výnimočný deň ?"spýtal som sa zvedavo.

,,Zajtra mám narodeniny. Príde naša rodina aj nejaký kamaráti." povedala Tris.

,,Fíha. A koľko ?"spýtal som sa.

,,Osemnásť. Keď rodičia prídu poobede z práce,tak ideme urobiť výzdobu. Vzadu na dvore máme už pripravené stoly a stoličky. Zajtra prídu aj hudobníci. Dúfam,že všetko bude dobre."povedala Tris.

,,Neboj sa,všetko dobre dopadne."upokojil som ju.

Vtom vošiel do kuchyne Caleb a povedal :

,,Ahojte ! Ty už si hore Will ?"

,,Áno."povedal som.

,,Tak nezahráš si so mnou nejakú hru ? Karty alebo bingo."povedal Caleb.

,,Dobre. Zahrám si s tebou bingo." povedal som smelo.

,,Super ! Poď do mojej izby." povedal Caleb.

Vstal som zo stoličky a šiel som k Calebovi,keď Tris povedala:

,,Počkajte ! Dám vám ovocie."

Tris mi podala ovocnú misu.

,,Ďakujeme."povedal som.

Nasledoval som Caleba do jeho izby. Bola to izba vedľa mojej. Keď sme vošli dnu,zbadal som posteľ,pekne ustlaná. Mal tam väčšie skrine a komody. Na jednej komode mal vyložené fotografie. Mal tam fotky,kde bol ešte menší. Jeho rodičia boli ešte mladý a Tris bola tiež ešte malé dievča. Boli na nejakej lúke plnej kvetín a všetci boli tak šťastný. Tris mala v jej blond vlasoch prepletenú čelenku z kvetín. Úsmev zdobil jej pery. Vždy som chcel žiť v šťastnej rodine,no moji rodičia nikdy taký neboli.Na ďalšej fotografii bol oblečený v nejakom kostíme.Vyzeral byť hrdý.

,,No poď hrať !"povedal Caleb.

Otočil som sa ku Calebovi a sadol som si k nemu na zem.

,,Tak poďme !"povedal som.

Caleb vytiahol krabicu z ktorej vybral miešok s guľôčkami a karty s číslami. Ponúkol mi jednu kartičku a jednu som si vytiahol.

,,A čo ty a Tris ?"spýtal sa Caleb.

,,Ako to myslíš ?"povedal som a vzal si kúsok jablka z taniera.

,,Ale prosím Ťa,to,že ste len kamaráti Ti uverí len malé dieťa."povedal Caleb.

,,Tak dobre. Sme niečo viac,ako len priatelia..."

,,Ha...Vedel som to !"skočil mi do reči Caleb.

,,Nechceli sme to unáhliť. Chceli sme nášmu vzťahu dať čas a potom to povedať ostatným." povedal som.

,,Tak nech sa vám darí."povedal Caleb.

,,Vďaka. A čo ty ? Máš nejaké dievča ?"spýtal som sa nenápadne.

,,Áno. Je to jedno dievča zo školy. Pozval som ju na zajtrajšiu narodeninovú oslavu. Predstavím ju rodičom."povedal Caleb.

,,Aha... A čo ? Aká je ?"spýtal som sa.

,,Volá sa Sandra. Je celkom milá, sympatická,vtipná a aj pekná. Má modré oči a hnedé,kučeravé vlasy."povedal Caleb.

,,Tak veľa šťastia."zaželal som mu.

,,Ďakujem."povedal Caleb.

,,A čo škola ?"spýtal som sa.

,,Celkom dobre. Darí sa mi a aj ma to baví. Mám aj kamarátov s ktorými si rozumiem."povedal Caleb.

,,Tak to je dobré."povedal som.

S Calebom sme sa dlho rozprávali a rozumeli sme si. Cítil som,akoby Caleb bol naozaj mojim bratom. Keď sa Natalie a Andrew vrátili z práce, tak sme sa šli všetci naobedovať. Sadli sme si k stolu a Tris priniesla misu s polievkou.

,,Ako bolo v práci ?"spýtal sa Caleb rodičov.

,,Ako vždy. Celkom dobre." povedal Andrew.

,,A kde pracujete ?"spýtal som sa.

,,Ja pracujem ako učiteľka a môj manžel je automechanik." povedala Natalie.

,,Aj moja matka je učiteľka." povedal som.

,,A potom prečo si bezdomovec ?"spýtal sa Andrew.

,,Ja nie som bezdomovec. Mám domov,ale necítim sa tam dobre kôli ľuďom,ktorý tam so mnou žijú."povedal som.

,,Prečo ?"spýtala sa Natalie.

,,Pretože ma rodičia nemajú radi. Správajú sa ku mne ako k cudziemu."povedal som.

,,Bijú Ťa ?"spýtal sa Andrew.

,,Nie,len na mňa nadávajú a cítia sa zle v mojej prítomnosti." povedal som trochu naštvane.

,,Nič v zlom,ale myslím si,že je chyba v tebe."pobedal Andrew.

,,Viete,ja som im vždy pomáhal, no oni nikdy nie sú so mnou spokojný. Snažím sa k nim byť milý a láskavý,no nijako im nevyhovujem."povedal som.

,,To je nám ľúto,ale od kedy sa k tebe takto správajú ? Možno Ti chcú vrátiť to,ako si sa možno niekedy správal ty k ním." povedala Natalie.

,,Oni sa ku mne správajú takto, odkedy som sa narodil. Možno nechceli deti a ja som pre nich prekážka."povedal som smutne.

Zvyšok obeda som sedel potichu a vnímal som len tie pohľady na mňa. Cítil som sa byť odsúdený. Keď sme sa naobedovali,šli sme s Tris a Calebom do pivnice po škatule s ozdobami. Keď sme šli okolo kuchyne,Natalie povedala:

,,Will ! Poď sem !"

Šiel som do kuchyne a Natalie vytiahla z chladničky veľkú tortu.

,,Čo povieš ?"spýtala sa Natalie.

,,Je nádherná."povedal som.

Díval som sa na obrovskú tortu, ktorá bola nádherná,rovnako ako aj Tris.

,,Bude sa jej páčiť ?"spýtala sa Natalie.

,,Áno,som tým presvedčený. Ja už pôjdem za nimi."povedal som.

Natalie prikývla a šiel som do záhrady za Calebom,Tris a Andrewom. Bolo tam mnoho stolou a stoličiek.

,,Fúha,to tu príde celá Callifornia ?"spýtal som sa prekvapene.

,,Nie,ale máme veľkú rodinu a Tris má veľa priateľov. Chceme jej spraviť pekné narodeniny. Dúfam,že jej ich nepokazíš." povedal Andrew.

,,Oci ! Will je ten najlepší darček, aký som dostala. Bez neho by moje narodeniny neboli dobré. " povedala Tris.

,,Čože ?"spýtal sa Andrew.

,,Vieš oci,ja a Will spolu chodíme."povedala Tris.

Andrew sa na mňa naštvane pozrel. Podišiel ku mne a povedal:

,,Takže,chlapče. Teraz bývaš v mojom dome a budeš dodržiavať isté pravidlá. A jedno z nich je,že dáš pokoj mojej dcére. Má aj na viac,ako na bezdomovca."

,,Ja nie som bezdomovec !" zakričal som naštvane.

,,To je jedno. A druhé pravidlo je, že máš mať úctu k starším a nebudeš na mňa kričať."povedal Andrew.

,,Dobre."povedal som.

,,A tretie je,že budeš robiť to,čo poviem. Takže,teraz choď do svojej izby a nekaz mi náladu." povedal Andrew.

Otočil som sa a šiel som do izby. Nevedel som,že to bude Andrewovi tak vadiť. Zavrel som za sebou dvere a sadol som si do kresla. Bolo mi tu lepšie,no Andrew sa zachoval rovnako,ako môj otec. Sedel som smutne v kresle a pozeral som sa von oknom. Cítil som,že Andrewovi naozaj prekážam. Zaspal som sediac v hebkom kresle. V hlave som mal obraz Aandrewa ako opakoval:

,,Ty pre Tris nie si ideálny. Si bezdomovec ! Tris má aj na viac."

Bol to jeden sen,ktorý sa premietal v mojej hlave dokola. Možno má Andrew pravdu. Vtom prišla Natalie do izby a povedala:

,,Will,večera je hotová. Poď sa najesť."

,,Nehnevajte sa,ale nie som hladný."odvetil som.

,,Stalo sa niečo ? Ja viem ! Nechutí ti to,čo navarím." povedala Natalie smutne.

,,Ale nie. Varíte výborne,ale teraz nemám chuť."povedal som.

,,Tak ti tie halušky nechám na tanieri v chladničke. Dobre ?" povedala Natalie.

,,Super,ďakujem."povedal som a usmial som sa.

Natalie odišla preč a už som začul aj Tris s bratom a otcom, ako sa vrátili. Šiel som sa pozrieť von na výzdobu. Na stoloch boli biele obrusy a stoličky boli ozdobené bielymi ľaliami spletenými dokopy. Okolo boli rozvešané farebné balóniky a na vysokom plote bol pripevnený nápis VŠETKO NAJLEPŠIE TRIS. Sadol som si na jednu stoličku a podoprel som si hlavu o dlane. Vtom som zbadal z diaľky Tris. Prišla ku mne a sadla si vedľa mňa.

,,Je mi to ľúto,ako sa otec zachoval. Ak by som to vedela, tak mu to ani nepoviem." povedala Tris.

,,Má právo to vedieť."povedal som.

,,Ale to čo Ti povedal,nebolo fér. Nebola to pravda."povedala Tris.

,,A možno niečo hej. Máš na viac, ako na bezdomovca. Nestojím Ti za to."povedal som.

,,Ale áno,stojíš. Milujem Ťa." povedala Tris.

,,Aj ja teba."povedal som.

Odhrnul som jej pramienok vlasov z tváre. Tris si obmotala ruku okolo môjho krku a jej druhá ruka spočívala na mojej hrudi. Pomaly som sa k nej naklonil a pobozkal som ju. .Naše pery sa pomaly pohybovali. Vtom ma niekto udrel a ja som spadol na zem. Zbadal som Andewa. Naštvane vykríkol:

,,Ešte raz a vyhodím Ťa !"

,,Nemusíš,my pôjdeme sami." povedala Tris a pomohla mi vstať zo zeme.

,,Teba som nevyhodil."povedal Andrew.

,,Will je môj partner a ak ide on, idem aj ja."povedala Tris.

,,A kam pôjdete ?"spýtal sa Andrew.

,,Do tábora."povedala Tris.

,,A pre koho sme chystali tú oslavu ?"povedal Andrew naštvane.

,,To je jedno. Oslavovať môžete aj bezo mňa."povedala Tris.

Chytila mi ruku a potiahla ma preč.

,,Pochop ma,že chcem pre teba len to najlepšie !"zakričal Andrew.

Tris sa otočila a povedala:

,,Keď to naozaj chceš,tak ma teraz nechaj ísť."