Dvere sa rozleteli,keď som vošiel do svojej izby. Matka za mnou utekala a kričala:

,,Will ! Počkaj ! Odpusť nám to."

,,To je v pohode. Idem si ľahnúť." upokojil som matku.

,,Dobre,tak dobrú noc." povedala matka potichu.

,,Aj tebe."povedal som a matka odišla z izby.

Rozmýšľal som,čo budem robiť. Tu nehodlám zostať,u Tobiasa by ma našli,tak som sa rozhodol zavolať Tris. Vytiahol som mobil z vrecka a vytočil som číslo Tris. Tris zdvihla mobil.

,,Ahoj Tris ! Nerád Ťa vyrušujem, ale chcel by som u teba ostať na pár dní,ak by to šlo."povedal som.

,,A čo sa stalo Will ?"spýtala sa Tris.

,,Rodičia ma doma nechcú. Vraj im nepomáham dosť,ale to nie je pravda. No hlavne otec je na mňa naštvaný."povedal som.

,,Dobre,ale nečakaj žiadny luxus, budeš musieť spať na gauči, pretože nemáme až tak veľký dom. Zajtra ráno prídem pre teba na nádražie."povedala Tris.

,,Veľmi pekne Ti ďakujem. A nebude to prekážať tvojej rodine ?"spýtsl som sa jej.

,,Nie,moji rodičia sú veľmi spoločenský."povedala Tris.

,,Tak dobre. Ľúbim Ťa. Papa. Dobrú noc."poprial som jej.

,,Aj ja Ťa ľúbim. Dobrú noc." povedala Tris a zložila.

Sadol som si na posteľ a čakal som,kedy moji rodičia zaspia, aby som sa mohol zbaliť a nenápadne odísť. Bolo jedna hodín,keď rodičia šli spať. Poukladal som si všetko oblečenie do tašky a aj všetky moje veci. Už som sa sem nechcel vrátiť nikdy v živote. Vzal som si list papiera a pero.

Drahí rodičia !

Ďakujem Vám,že ste ma vychovali a urobili ste pre mňa všetko,no teraz  už k vám asi nepatrím. Nehodím sa k vášmu životu a nechcem byť na obtiaž. Prajem vám pekný zvyšok života. Vždy som vás ľúbil a vždy budem. Nikdy na vás nezabudnem.

                                  S pozdravom
                                           Will

Zložil som list a zavolal si taxík, aby som sa dostal na nádražie. Šiel som ešte na dvor sa navždy rozlúčiť so zvieratami a týmto domom,ktorý som nazýval domov. Zrazu som začul z cesty trúbenie a tak som si šiel dnu po tašku. Prekvapilo ma,že v kuchyni sa svietilo. Vošiel som do kuchyne,kde sedela matka pri okne. Keď ma zbadala,vyvalila na mňa oči a vykríkla:

,,Will ?! Veď sú tri hodiny ráno, kam ideš ?"

,,Mami,ja som sa rozhodol,že už vám nechcem kaziť život,takže, zbohom."povedal som a položil som list na stôl.

,,A kedy prídeš znova domov ?" spýtaka sa matka.

Pozrel som sa na matku a povedal som:

,,Nikdy."

Vzal som si tašku a šiel som preč. Bolelo ma,čo som matke povedal, no nesprávali sa ku mne pekne. Niekedy som mal pocit,že som ich živá bábka a nie syn. Nasadol som do taxíka a už sme sa viezli na nádražie. Díval som sa von oknom a mal som pocit spokojnosti. Všetko bolo tak,ako má byť. Rozmýšľal som,že mám niečo našetrené a kúpim si dom v Callifornii. Auto zastavilo pod nádražím. Dal som šoférovi do ruky peniaze a povedal som mu:

,,Ďakujem veľmi pekne. Dovidenia !"

Vzal som si tašku na rameno a vystúpil som. Pozrel som sa na mobil. Ukazoval 4:34. Vyšiel som po kovovom stĺpe hore a čakal som na vlak. Vonku bola zima, fúkoval silný vietor. Tmavú oblohu zdobili žiarivé hviezdy. Vtom mi zazvonil mobil. Zdvihol som a povedal som:

,,Prosím."

,,Kde si ?"spýtal sa Tobias vydesene.

,,To zo mňa nedostaneš,ale upokoj sa. Som v poriadku." povedal som.

,,Tvoji rodičia majú o teba strach."povedal Tobias.

,,Zaujímavé,do teraz som bol pre nich handra."povedal som mu.

,,Tak im aspoň zavolaj,okej ?"

,,Okej."odvetil som.

,,A vrátiš sa do tábora ?"spýtal sa Tobias.

,,Samozrejme. Tak Ahoj ! Dobrú noc !"zaželal som mu.

,,Aj tebe. Ahoj !"povedal Tobias pokojnejšie.

Vošiel som do kontaktov a vytočil som mamine číslo.

,,Ahoj mami ! To som ja,Will." povedal som.

,,Ahoj Srdiečko ! Kde si ? Poď už domov."povedala matka znepokojene.

,,Mami,ja sa domov nevrátim,ale budem v poriadku."povedal som.

,,A kde si šiel teraz v noci ?" spýtala sa matka.

,,To je jedno. Nemôžem Ti to povedať. Choď si ľahnúť a neboj sa. Sľúb mi to."povedal som.

,,Sľubujem.Tak ahoj ! Dobrú noc !"povedala matka.

,,Dobrú noc !"zaželal som jej a položila.

Vtom som začul vlak. Bolo 5:05. Postavil som sa zo zeme a vzal som si tašku na plece. Ako sa vlak blížil,tak som začal utekať. Zrazu boli pri mne dvere. Rýchlo som ich otvoril. Hodil som dnu tašku a potom som nastúpil ja. Vlak bol úplne prázdny,okrem mňa. Posadil som sa na zem a podoprel som si hlavu o dlane. Bola to dlhá cesta. Trvala dva a pol hodiny. Vybral som si z tašky noviny a prezeral si ich. Väčšinou tam boli texty o spevákoch a hercoch,až som zbadal.jeden zaujímavý článok.

Jeho smrť prekvapila všetkých. Peter Wilson (19) z vojenského tábora v Callifornii navždy opustil tento svet. Prečo ? Bola to samovražda,alebo ho k tomu niekto prinútil ? Tento prípad sa rozhodla prešetriť detektívka Mellisa Clark. Podarí sa jej zistiť viac ?

Bol som zarazení,že Petrovu smrť sa rozhodli prešetrovať. Je to kôli Jamesovi,alebo bol taký obľúbený ? Vlak išiel,natriasal so mnou,no ja som na to nemohol prestať myslieť. Prezeral som si pár ďalších časopisov. Vtom naskočil do vlaku nejaký muž. Mal hnedé vlasy a modré oči. Mal na sebe čierne,úzke nohavice a sivú mikinu.

,,Dobré ráno !"povedal muž hlbokým hlasom.

,,Dobré ráno !"odvetil som potichu.

,,Môžem ?"spýtal sa muž a ukázal na miesto vedľa mňa.

,,Samozrejme."povedal som mu.

Muž podišiel pomaly ku mne a prisadol si. Pozrel som sa na hodinky.6:12.

,,Taký neobvyklý čas na cestovanie."poznamenal muž.

,,No to teda hej."povedal som.

,,Ja som Theo."povedal muž a podal mi ruku.

,,Will."povedal som.

,,,Tak teda Will,kam cestuješ ?" spýtal sa Theo.

,,K priateľke. A ty ?"povedal som.

,,Ja idem do vojenského tábora." povedal Theo.

,,Aha...Takže nováčik." poznamenal som.

,,Ako vieš ?" spýtal sa.

,,Aj ja som z tábora,ale pokročilý."povedal som.

,,Super ! Už mám nového kamaráta."povedal Theo natešene.

,,A čo,že tak skoro ?"spýtal som sa.

,,Máme sa ubytovať."povedal Theo.

Pozrel som sa von z okna a zbadal som z ďiaľky nádražie.

,,Tak sa teda musíme rozlúčiť. Rád som Ťa spoznal. Vidíme sa." povedal som a vzal si tašku.

,,Ahoj Will !"odzdravil sa Theo.

Urobil som pár krokov dozadu a skočil som von. S tou taškou to bolo oveľa ťažšie. Vybral som z tašky mobil a pozrel sa na čas. 7:28. Rozhodol som sa Tris napísať sms,aby vedela,že som už pricestoval.

Ja: Dobré ráno Tris ! Už som na           nádraží.

Tris: Ahoj Will ! To je super. Už idem po teba s autom.

Ja: Ale nemusíš sa ponáhľať.

Tris: Ja rada prídem. Tak idem. Ahoj !

Ja: Tak fajn. Ahoj !

Vložil som mobil do vrecka a zapálil som si cigaretu. Stál som tam tak sám. Slnko vychádzalo spoza zelených vrchov. Jeho orandžová sýta farba zaplavila celú krajinu. Zrazu som začul trúbenie. Zahasil som cigaretu a zakýval som Tris. Tris vystúpila z auta a silno ma objala.

,,Konečne si tu."povedala Tris.

,,Som rád,že Ťa vidím."povedal som.

Odtiahli sme sa trochu od seba. Vzal som si tašku,vložil som ju do kufra a sadol som si do auta na miesto spolujazdca. Tris naštartovala auto a šli sme preč.

,,Prečo si sa pohádal s rodičmi ?" spýtala sa Tris zvedavo.

,,Povedali,že kôli mojej práci ich zanedbávam a nepomáham im, ale ja sa naozaj snažím,no kôli tomu by som neodišiel. Otec povedal,že som príživník a že kôli mne si zlomil nohu. To už bolo veľa."vysvetlil som jej.

,,Neverila som tomu,no tvoji rodičia sú poriadni idioti." povedala Tris naštvane.

,,To sú. Už sa k nim nevrátim. Kúpim si tu nejaký menší dom, v ktorom budem bývať mimo tábora a hotovo.  S nimi to už nevydržím."povedal som.

,,Rozumiem Ti. Je mi to ľúto,ale dúfam,že sa tu budeš cítiť lepšie. Moji rodičia sa už veľmi tešia,že Ťa spoznajú a aj brat. Verím,že si Ťa obľúbia."povedala Tris.

,,Som tebe aj tvojej rodine vďačný,že môžem u vás zostať a ak treba,tak vám pomôžem." povedal som.

,,Si milý,no mne pomáhaš už tým,že si."povedala Tris.

,,To som rád. A koľko má tvoj brat rokov ?"spýtal som sa.

,,Sedemnásť.Snaží sa byť cool,ale inak je v pohode."povedala Tris.

,,Aj ja som sa niekedy snažil byť cool. Nosil som kožené nohavice, strieborné reťaze na krku a farbil som si vlasy na zeleno. Až po pol roku som si uvedomil,že vyzerám ako hlupák."smiali sme sa obaja,no je to pravda.

Zrazu sme zastavili pri menšom rodinnom dome. Vyzeral celkom pekne.

,,A sme doma."povedala Tris.

Vystúpil som z auta a vzal si tašku z kufra. Tris vošla dnu do domu a ja za ňou. Vošli sme do menšej predsiene. V kuchyni sedel mladší chlapec, pravdepodobne jej brat. Dvere do obývačky boli otvorené a uvidel som matku Tris,ako navliekala obliečky na posteľ.

,,Mami ! Oci ! Som doma !" zakričala Tris.

Vtom prišli do predsiene jej rodičia aj brat.

,,Mami,oci,Caleb,to je Will." povedala Tris.

Podišiel som k ním a najskôr som podal ruku jej otcovi.

,,Ahoj ! Ja som Andrew."povedal jej otec.

,,Will."odvetil som.

,,Ja som Natalie."povedala jej matka a podala mi ruku.

,,Will.Rád Vás spoznávam." povedal som.

,,Ahoj ! Tak ty si ten vysnívaný Will ?"povedal Caleb.

,,Áno,a ty si Caleb,že ?"povedal som.

,,Áno. Rád Ťa spoznávam." povedal Caleb.

,,Tak poďte na raňajky."povedala Natalie.

Šli sme všetci k stolu. Posadil som sa na stoličku k Tris a Calebovi. Natalie priniesla misku so zeleninovým šalátom a hrianky.

,,Tak,dobrú chuť !"povedal Andrew.

,,Dobrú chuť !",odvetili sme všetci.

Vzal som si lyžicu a nabral som si šalát na tanier.

,,A odkiaľ si Will ?"spýtal sa Andrew.

,,Z Chicaga."odpovedal som.

,,A koľko máš rokov ?"spýtal sa Caleb.

,,Osemnásť."povedal som.

,,A čo práca ? Páči sa Ti tu v tábore ?"spýtala sa Natalie.

,,Áno. Som so všetkým spokojný. Aj príroda je tu pekná. A nevadí vám,že budem na pár dní tu u vás ?"spýtal som sa.

,,Samozrejme,že nie. Nsopak,sme radi,že si prišiel. Tris Ťa často spomína."povedala Natalie.

,,To som rád."povedal som.

,,Po raňajkách si môžeš ísť odpočinúť. Určite si mal dlhú cestu."povedal Andrew.

,,To áno. Šesť hodín."povedal som.

,,Andrew má pravdu. Cestoval si celú noc. Zaslúžiš si odpočinok. My aj tak ideme do práce,Caleb do školy."povedala Natalie.

,,Dobre.Ďakujem vám."povedal som.

,,Dúfam,že sa budeš u nás cítiť dobre."povedal Andrew.

Prikývol som hlavou. Dojedol som môj šalát a šiel som s Tris preč s kuchyne.

,,Tak tu na konci chodby je kúpeľňa a hore,prvá izba na pravo je moja,ak by si niečo potreboval. Dobre ?"povedala Tris.

,,Dobre."povedal som a pobozkal som ju zľahka na pery.

,,Dobrú noc !"zaželala mi Tris.

,,Ahoj !"povedal som a šiel som do obývačky.

Privrel som za sebou dvere a prezliekol som si čisté oblečenie. Ľahol som si na gauč a prikryl som sa mäkkou perinou. Zatvoril som oči a oddychoval som po náročnej ceste. Jej rodina je taká dobrá. Čo by som ja dal za to,aby som mal takýchto rodičou. Ešte nikdy som sa necítil tak príjemne,ako tu.