Part 15
Dnes ráno som sa prebudil na hlasný krik kohúta. Vstal som z postele a pretrel si oči. Vôbec sa mi nechcelo vstávať,no bolo to lepšie,ako keď mi matka kričala do ucha. Obliekol som si džínsy, tričko a šiel som dolu. Rodičia ešte bezstarostne spali. Nasýpal som si ovsené vločky do misky a zalial ich mliekom. Vtom som začul kroky. Rodičia prišli dolu do kuchyne. Vzal som si misku s vločkami a sadol som si k stolu.
,,Dobré ráno !"povedala matka veselo.
Z tohto pozdravu mi navreli všetky žili na čele. Dobré ??? Mne budú celý deň padať čerešne na hlavu a budem behať s motykou v ruke. To je dobré ? No uškrnul som sa na ňu a povedal som:
,,Dobré ráno !"
,,Will,pôjdeš najskôr na to pole ? Pretože mi treba zeleninu na obed."povedala matka.
,,Samozrejme. Neboj sa."povedal som.
,,Si poklad. Ďakujem !"povedala matka a pobozkala ma na líce.
Rýchlo som zjedol moje raňajky a šiel som na pole. Ako som šiel, stretol som môjho starého kamaráta.
,,Will ?"
,,Harry ?"začudoval som sa.
,,Ahoj ! Tak dávno som Ťa nevidel."povedal Harry. Bol to môj najlepší kamarát zo školy.
Objal som ho a povedal som mu:
,,Som tak rád,že Ťa opäť vidím."
Harry sa odtiahol a povedal:
,,Dnes večer máme také posedenie pri jazere. Ak chceš, príď."povedal nadšene.
,,To je super. Rád prídem. Tak, ahoj !"povedal som.
,,Ahoj."povedal Harry.
Pomaly som šiel ďalej. Bol som rád,že aspoň na chvíľu vypadnem z domu. Prišiel som na pole. Začal som vykopávať zeleninu a tešil som sa zo stretnutia z Harrym. Bolo to príjemné,stretnúť kamaráta po takej dlhej dobe.
Vrátil som sa domov a začal som kosiť trávnik. Tráva mi šteklila moje členky. Vŕzganie kosačky mi vyhrávalo v ušiach. Tráva sa skracovala,kúsok po kúsku. Na dvorčeku vyvoniaval mamin obed. Stále ma štvalo,že otec sa správa tak arogantne. Bol tak hrozne divný. Cítil som,akoby sa mi vyhýbal. Vypol som kosačku, keď som začul kričať matku:
,,Will ! Will ! Obed je už hotový !"
,,Už idem !" zakričal som jej.
Šiel som dnu do kuchyne. Matka naberala obed a otec si čítal noviny. Matka mu vytrhla noviny z rúk a povedala:
,,Aspoň pri stole sa správaj normálne."
,,Veď dobre. Už si nemôžem ani prečítat noviny ?"povedal otec monotónne.
,,Môžeš,ale nie teraz. Ideme jesť." povedala matka naštvane.
Otec si prekrížil ruky na hrudi a mračil sa. Matka doniesla taniere s polievkou.
,,Dobrú chuť !"povedala matka milo.
,,Dobrú chuť !"povedal som.
Vzal som si lyžícu do ruky a začal som odjedať z mojej polievky. Otec prehraboval s lyžícou v polievke naštvane. Atmosféra pri stole bola napätá. Zvyšok obeda bol tichý. Najedli sme sa a ja som šiel na dvor dokosiť.
Prišlo mi to všetko tak divné. No vyzeralo to tak,že už aj matka bola na otca naštvaná. Očistil som kosačku od trávy a uložil ju späť na miesto. Vzal som si vedrá a šiel som do záhrady oberať čerešne. Potriasol som zo stromom a čerešne spadli na zem. Pozbieral som čerešne zo zeme. Miloval som čerešne,aj ich chuť aj farbu. Naplnil som vedro a potriasol som znova so stromom opäť a silnejšie. Vzal som si ďalšie vedro a naplnil som ho.
Keď som skončil,mal som naplnené päť vedrá čerešní. Vzal som jedno vedro čerešní a šiel som dnu. Položil som vedro s čerešňami do predsiene a zakričal som:
,,Už som hotový !"
,,Aj si tie čerešne očistil ?" spýtal sa otec z obývačky.
,,Ale,nechaj ho. Ďakujem Will." povedala matka.
Vtom otec zakričal:
,,Čo nechaj ho ! Príde domov raz za čas,tak nech nám pomôže."
,,Nevšímaj si ho."kývla matka rukou.
,,Choď si do izby oddýchnuť. Idem spraviť koláč na večeru." povedala matka.
,,Dobre."povedal som a šiel som hore.
Zapol som si rádio a počúval som piesne mojich obľúbených kapiel. Otvotil som si okno a díval som sa von. Slnko zapadalo za vysoké kopce. Spomínam si,ako sme tam chodili s otcom a matkou na rodinné výlety. Vždy sme si založili ohník v lese a opekali sme. Otec vždy pripravil nejaký program. Bolo to príjemné. Vždy ma niečo nové naučil. Mnoho krát sme si urobili luky a drevené kôle a hrali sme sa na indiánov.
Vtom som počul matku kričať na mňa. Privrel som okno a šiel som dolu.
,,Will ! Poštárka Ti priniesla list." povedala matka.
,,Ďakujem."povedal som a vzal som obálku z jej ruky.
Šiel som hore do mojej izby, pretože som vedel,že je to list od Tris. Otvoril som obálku a začal som čítať:
Ahoj Will !
Ako sa máš ? Ja celkom fajn. Vybrali sme sa s rodičmi kempovať. Bolo to výborné. Opekali sme a otec s matkou rozprávali rôzne povesti a historky. Všetci sme sa zabávali. Ja viem,že teba doma nečakalo nič príjemné a je mi to ľúto. Už sa teším,kedy sa opäť stretneme. Chýbaš mi veľmi,no keď som s rodičmi,tak to bolí menej. Ľúbim Ťa.
S pozdravom
Tris.
Položil som list späť do obálky a šiel som sa prezliecť. Šiel som dolu do kuchyne.
,,Ideš práve v čas. Zavolala som už aj otca."povedala matka.
Otec prišiel k stolu a začali sme jesť.
,,A prečo si sa tak vyobliekal ?" spýtala sa matka.
,,Chcel som sa spýtať,či by som mohol ísť s priateľmi k jazeru, trochu sa zabaviť."povedal som.
Otec sa vyrovnal a povedal:
,,A to si nám chcel kedy povedať synak ?"
,,Veď teraz vám to hovorím." povedal som.
,,Dobre,ale o jedenástej budeš doma. Nebudeš piť,ani fajči a neprídeš ani o sekundu neskôr. A ak to porušíš,tak si ma nepraj." povedal otec prísne.
,,Tak dobre." povedal som.
,,Aj tak s tým nie som spokojný, ale keď si sa sľúbil,tak choď." povedal otec.
Rýchlo som prehĺtal moje jedlo, aby som mohol už ísť.
,,Will,veď sa kľudne najedz,máš čas."povedala matka.
,,Ja viem."povedal som a pokračoval som v jedení.
Keď som dojedol,poutieral som si obrúskom ústa a povedal som:
,,Tak ja idem. Ďakujem. Ahojte !"
Keď som to dopedal,rýchlo som šiel preč. Išiel som cez malý lesík k jazierku. Tam už sedeli všetci moji kamaráti zo školy.
,,Ahoj Will !"povedali všetci.
,,Ahojte !"odzdravil som sa a zamával som im.
Zvítal som sa s nimi a sadol som si na kúsok dreva k Harrymu.
,,Dáš si niečo ?"spýtal sa Joy a ukázal na fľaše alkoholu.
,,Nie,ďakujem. Ja nemôžem piť." povedal som.
,,Odporúčal by som Ti. Joy robí najlepšie miešané drinky." povedal Carl.
,,No tak,vidíme sa len raz za čas. Daj si aspoň jeden."povedal Joy.
Prehrával som si v hlave slová otca,až som nakoniec povedal:
,,Tak dobre."
Joy zatlieskal rukami a povedal:
,,Super ! Čo Ti spravím ?"
,,Čo odporúčaš ?"spýtal som sa.
,,Robím dobrý mätový sen." povedal Joy.
,,Tak dobre."povedal som.
Ticho som sledoval ľudí. Joy je milý chlapec,celkom bohatý. Má hnedé vlasy vyčesané do hora a karamelové oči. Harry bol môj najlepší priateľ. Bol vtipný a dobrosrdečný. Má hnedé, kučeravé vlasy a zelené oči. Carl bol obyčajný,chudobný chlapec ako ja. Má blond vlasy a modré oči. Jane je chudobné dievča,no celkom milé a veselé. Má blond vlasy zapletené do vrkoča a modré oči. Abby je hrozne bohatá. Býva vo veľkom dome a je tak trochu namyslená. Má hnedé kučeravé vlasy a hnedé oči. Joy mi podal môj nápoj.
,,A ako sa máš Will ?"spýtala sa Jane.
,,Celkom dobre. Teraz pracujem v jednom tábore v Callifornii." povedal som.
,,Fúha,a darí sa Ti ?"spýtal sa Carl.
,,Tak áno,ale chcel by som sa vrátiť do školy."povedal som.
,,Ach,a tie lyžiarske zájazdy." spomínal Harry.
,,Áno,to bolo super. Prvé lásky." povedal Joy.
,,To napätie,či vás nenájde profesorka."povedal Carl.
,,Ani nemohla."povedal Joy.
,,Mali ste dobrú skrýšu,čo ?" spýtal som sa.
,,Nie,bol som u nej v posteli." povedal Joy a všetci sme sa smiali.
,,Joy je na staršie !"vykríkla Abby.
Vtom sa Jane postavila a povedala:
,,Ospraveslnte ma."
Odpil som z nápoja a šiel som za Jane.
,,Jane ! Čo sa deje ?"spýtal som sa.
,,Vždy som mala Joyho rada a verila som,že by sme mohli byť spolu. Ale po tomto...Ach." povedala Jane smutne.
,,Ale Jane. Vtedy mal päťnásť rokov,bol ešte mladý. Teraz má osemnásť a už dospel. Verím,že aj ty sa mu páčiš."snažil som sa ju upokojiť.
,,Poď späť. "povedal som.
Jane sa na mňa usmiala a šli sme späť. Posadil som sa vedľa Harryho. Harry vytiahol krabičku cigariet z vrecka a ponúkol ma.
,,Ja nesmiem fajčiť." povedal som mu.
,,Kamarát,ty si sa už úplne zbláznil. Nesmieš piť,nesmieš fajčiť. Ešte že nepovieš,že nesmieš rozprávať."povedal Harry.
Zasmial som sa a vzal si jednu. Porušil som skoro všetky otcové pravidlá. Pil som,fajčil som. Dúfam,že keď prídem domov, rodičia už budú spať. Pozrel som sa na hodinky. 22:57. Rýchlo som sa postavil a povedal som:
,,Ďakujem,bolo mi s vami príjemne,ale musím ísť domov. Ahojte !"
,,Ahoj !"pozdravili sa mi a ja som rýchlo utekal domov.
Keď som bol pred domom,ešte sa svietilo. No do riti ! Pozrel som sa na hodinky. 23:17. Vošiel som potichu dnu a skryl som sa za stenu. Skrčil som sa a počúval som potichu.
,,Čo Ti na Willovi tak vadí ? Veď ma prácu a osamostatnil sa. Mal by si si ho vážiť."povedala matka.
,,Bol by som radšej,keby bol doma a pomáhal mi. Možno by som si ani nezlomil nohu." povedal otec.
,,Aha,takže je to jeho vina ?!" spýtala sa matka.
,,Áno !" povedal otec.
,,No pekne."povedal som a vyšiel som spoza steny.
,,Ako dlho tam stojíš ?"spýtala sa matka.
,,Dlho."povedal som naštvane.
,,My sme to tak s ockom nemysleli."povedala milo matka.
,,Čo sa ho zastávaš ! Poď sem !" povedal otec.
Podišiel som k otcovi. Otec sa ku mne na tiahol a nadýchol sa.
,,Fúj,choď preč. Celý smrdíš od alkoholu a cigariet."povedal otec.
,,A je pol dvanástej."dodal otec.
,,Takého príživníka mi tu netreba !"povedal otec.
,,Will ! Počkaj !"kričala matka.
No ja som utekal preč. Toto otec naozaj prehnal.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top