S Tobiasom sme pribehli k ním a oddelili Jamesa od Edwarda. Našťastie sa nič vážne nestalo. Keď bol Petrov hrob pokrytý hlinou,tak sme šli späť do tábora. Chytil som Tris za ruku a šli sme k nádražiu. Prišiel vlak a mi sme nastúpili. Všetci sme sa pozerali jeden na druhého, boli sme hladný a unavený. Vtom Tobias povedal:

,,Keď sa vrátime,tak sa najedzte a zvyšok dňa máte voľný. Podotýkam,žiadne popíjanie smútku do noci,zajtra vás čaká práca."

,,Ale Edward sa dostavý poobede v miestnosti všetkého diania." dodal James.

Edward sa pozrel smutne na zem. Rozumel som mu,no bolo od neho milé,že sa tak nezištne priznal. James mal právo byť naštvaný,no nemusel ho zbiť. Vtom vlak zastavil a my sme šli do tábora. Šli sme do jedálne a potichu sme sedeli. Okolo sa ozývalo len cinkanie lyžíc. Vtom Tris vstala zo stoličky a šla preč. Odsunul som svoj tanier a šiel som za ňou. Chytil som ju za rameno a povedal som:

,,Tris ! Musím Ti niečo súrne povedať."

,,Dobre."povedala Tris a šli sme do mojej izby.

Vyrozprával som jej,čo som počul na chodbe a o prášku,ktorý má Edward aj o tom,že ju chceli otráviť.

,,Prepáč Tris,nechcel som ťa stresovať."povedal som potichu.

,,Nie,je dobré,že to viem." odvetila Tris.

,,Mám pocit,že Janin chystá nejakú odvetu."povedal som.

,,Ako to myslíš ?"

,,Neviem,ale asi Janin plánuje niečo zlé."

,,Ako si na to prišiel ?"spýtala sa Tris zaujato.

,,Zatiaľ viem,že z prášku sa vyrábalo sérum a spôsobuje halucinácie. No a k tomuto prášku má prístup kedine Janin. To znamená,..."povedal som a Tris mi skočila do reči.

,,Že Edwardovi dala prášok za pomoc v jej pláne."doplnila Tris.

Nemôžem tomu nijak zabrániť, no ani neviem,či je to pravda. Sú to len moje myšlienky. Možno ten prášok Edward ukradol a nič sa nedeje.

,,Pozrieme si nejaký film ?"spýtal som sa Tris. Chcel som zabiť nudu.

,,To je dobrý nápad."povedala Tris.

,,Skočím k Tobiasovi, on má dobré filmy na DVD. Zdá sa mi,že má aj Titanic."povedal som.

,,To je super."povedala Tris.

,,Počkaj tu,hneď sa vrátim." povedal som a skočil som k Tobiasovi po DVD.

Spolu s Tris sme si pozreli film a potom sme boli trénovať v miestnosti všetkého diania. Bolo to príjemné popoludnie. Veľmi by som chcel,aby sa to opakovalo každý deň.

Blížil sa večer a ja som šiel na večeru. Keď som tam prišiel,tak tam už sedeli všetci. Vyzerali byť vzrušený. Vtom som sa spýtal:

,,Čo sa deje ?"

,,James nám ide niečo oznámiť." povedala Chris.

Prikývol som hlavou a čakal som s nimi. Vtom stál na balkóniku James.

,,Dobrý večer mládež ! Chcel by som Vám oznámiť novinu. Zajtra poobede sa balíte. Pôjdete na týždeň domov. Tak,dúfam,že si to užijete. Želám vám pekný večer !" povedal James.

Všetci sa začali tešiť,len ja som ostal sklamaný. Vtom sa na mňa Tris pozrela a povedala:

,,Will,čo sa deje. Je Ti dobre ?"

,,Ale áno. Všetko je okej."povedal som a šiel som preč.

,,A čo tvoja večera ?"spýtala sa Chris.

,,Nie som hladný. To máte ako bonus. Kto bude ešte hladný,nech to doje."povedal som a šiel som do izby.

Vzal som zo skrínky flašu vodky a behom pár minút bola prázdna. Nechcel som ísť domov. Znova ma čaká robota a tie hrozné urážky. Vtom niekto klopal na moje dvere. Šiel som k dverám otvoriť.

,,Ahoj Will ! Čo sa deje ?"spýtala sa Tris.

,,Ahoj Tris ! Poď dnu. Nič sa nedeje."povedal som.

Tris vstúpila dnu a povedala:

,,Mne nemusíš klamať,ja vidím, že niečo nie je v poriadku. A ešte keď vidím tú prázdnu fľašu,viem, že určite nie je niečo v pohode." povedala Tris.

,,Tak dobre. Ja nechcem ísť domov."

,,Ale prečo ?"spýtala sa.

,,Pretože moji ma nemajú radi. Vždy ma len urážajú a iba ma využívajú na prácu,pretože chováme zvieratá a pestujeme zeleninu a obilie na poli. Nikdy ma nemali radi."povedal som zúfalo.

,,Možno sa zmenili,pretože im chýbaš."povedala Tris.

,,Taký ľudia sa nemenia Tris a chýba im len moja pomocná ruka. Nikdy ma nebrali ako svojho syna. Niekedy som žiarlil na Tobiasa,pretože jeho mali radšej ako mňa."povedal som smutne.

,,To je mi ľúto."povedala Tris a objala ma.

,,Ty za to predsa nemôžeš." zašepkal som.

,,Ja viem,ale nezabudni,že ja ťa budem ľúbiť vždy."povedala Tris.

,,Aj ja teba."povedal som.

Vtom som sa k nej naklonil a pobozkal som ju na pery.

,,Ostaneš so mnou tu ?"spýtal som sa potichu.

,,Áno."povedala a usmiala sa.

,,Idem sa osprchovať a vrátim sa."povedal som.

Tris prikývla hlavou a ľahla si na posteľ. Keď som sa vrátil,ľahol som si vedľa nej. Tris sa prisunula ku mne a oprela si hlavu o moju hruď. Jej ruka spočívala na mojej hrudi a díval som sa ako spí. Bola tak krásna.  Na chvíľu som sa zamyslel,či si ju zaslúžim.

...

Ráno som sa zobudil na to,ako ma Tris hladí svojimi hebkými dlaňami. Otvoril som oči a pozrel sa na ňu.

,,Dobré ráno !"povedal som a usmial som sa.

,,Dobré ráno !"zaželala mi Tris a opätovala mi svoj sladký úsmev.

Jemne som ju pobozkal na pery a povedal som jej:

,,Poď,ideme na raňajky."

Tris prikývla hlavou a ustlala posteľ. Ja som sa prezliekol a šli sme dolu. Na chodbe ma zastavil ustarostený Tobias.

,,Dobré ráno Tobias ! Čo sa deje ?"spýtal som sa.

,,Ďakujem Ti,že si mi poskytol informácie,pomocou ktorých sme zachránili ďalšie nevinné životy."povedal Tobias.

,,Ako to myslíš ?"spýtal som sa.

,,Vzali sme Edwardovi ten prášok a pravidelne budeme kontrolivať izbu,ale teraz ma ospravedlnte. Celú noc som riešil s Jamesom tento prípad,tak si idem trochu odpočinúť."povedal Tobias.

,,Samozrejme,už ťa nebudeme vyrušovať. Tak ahoj !"povedal som a šli sme do jedálne.

,,Ešte niečo Will. Domov idem aj ja,tak ťa môžem odviesť domov a rád navštívim tvojich rodičov." povedal Tobias.

,,To by bolo fajn. Ďakujem. Tak ahoj !"

,,Ahojte !"povedal Tobias a každý sme sa vybrali svojou cestou.

Prišli sme s Tris do jedálne a posadili sme sa vedľa seba, pretože Tobiasove miesto bolo voľné.

,,Ahojte !"pozdravila ich Tris.

,,Ahoj !"odvetila Chris.

,,Mám na vás otázku. Kto z vás vedel o tom prášku a povedal to Tobiasovi ?"povedal naštvane Edward.

,,Myslím,že nikto pri tomto stole to nepovedal. Veď sme ani o tom nevedeli."povedal som veselo.

,,Ale ja myslím,že niekto z vás to bol a nečudoval by som sa,keby si to bol práve ty,Will."povedal Edward.

,,Ja som naozaj o ničom nevedel. Ty mi neveríš ?"povedal som presvedčivo,aj keď som klamal.

,,Verím,len preverujem situáciu." povedal Edward.

Po zvyšok raňajok boli všetci ticho. Edward na mňa zazeral a ja som cítil,že niečo tuší,ale pravdu som mu nemohol povedať,lebo by som skončil ako Peter. Po raňajkách sme sa znova s Jacobom a Tris vybrali k hrádzi strážiť. Keď sme tam prišli,nejaký chlapík stál pri hrádzi a kopal do nej.

,,Hej,pane ! Prestaňte ničiť túto hrádzu. Čo nás potom bude chrániť, Hmm ?"povedal mu Jacob.

,,Ale,prosím Vás. Vy ste naozaj taký hlúpi. Už šesťdesiat rokov nás nič neohrozilo a už ani nebude. Tak na čo tu stojí táto hrádza ?"povedal chlapík arogantne. Bolo vidno,že je opitý.

,,Rátať treba so všetkým. Vždy sa môže opäť niečo stať. A ak neprestanete a neodídete teraz sám dobrovoľne,tak na Vás zavoláme políciu !" povedal som mu.

,,Dobre,dobre. Už idem."povedal pán a odišiel.

Našťastie hrádzu nepoškodil. Neskôr sa už nikto pri hrádzi neukázal. Znova sme sa len tak rozprávali o minulosti a rozprávali si vtipy. Bolo to fajn, no ja som nemohol prestať myslieť na to,že musím ísť domov,že týždeň neuvidím Tris. No dúfal som,že počas tochto času budem môcť s ňou nadviazať nejaký kontakt,či už cez listy,alebo cez telefón.

Keď sme sa vrátili do tábora, tak sme šli na obed. Bol tam už aj Tobias.Sadli sme si a rozprávali sme sa.

,,Tak,ako bolo v práci ?"spýtal sa Tobias,ako aj včera.

,,Ja som musel upratovať v nemocnici. Hrozné !"povedal Edward naštvane.

,,My fajn. Riešili sme,kto postriekal budovu farbou v spreji. To by nebolo nič,no ten záhadný činiteľ postriekal aj okná a farba nejde dolu."povedal All.

,,My sme mali iba jeden prípad. Jeden opitý muž chcel zničiť hrádzu."povedal som.

,,A nie su tam nejaké škody ?" spýtal sa Tobias vystrašene.

,,Našťastie nie. A inač,kedy vyrážame ?"spýtal som sa.

,,O tretej."odpovedal Tobias.

,,Fúha,tak to je o chvíľu. Idem sa zbaliť. Tris,zastav sa za mnou." povedal som a šiel som preč.

Vybral som tašku a dal si do nej pár tričiek a nohavíc,bundu a hygienické potreby. Bol som v strese. Celé moje telo sa triaslo. Vtom už prišla Tris.

,,Ahoj Will ! Prišla som a priniesla som ti aj poštu."
povedala Tris a podala mi obálku.

,,Ďakujem Tris."odvetil som a otvoril som obálku. Bol to list od rodičov.

Ahoj Srdiečko !

Aj nám veľmi chýbaš. Ja sa mám dobre,no tvoj otec spadol z rebríka a zlomil si nohu. No pomali sa lieči. Veľmi nám tu chýba chlapská ruka. Škoda,že nie si doma. Aspoň by si nám trochu pomohol. Sme radi,že si v poriadku a zdraví. Aj my ťa s ockom ľúbime. Napíš nám niekedy znova.
 
                               S pozdravom

                  Tvoji milujúci rodičia

Už som presne vedel,čo ma čaká, keď prídem domov. Opäť len robota. Hodil som list do zásuvky a posadil som sa na posteľ.

,,Tris,chcel by som ťa o niečo požiadať."povedal som.

,,O čo ide ?"

,,Môžeš mi dať tvoje telefónne číslo,aby som Ti mohol zavolať."

,,Samozrejme."povedala Tris a na lístok mi napísala jej číslo.

,,Ďakujem. Budeš mi chýbať." povedal som smutne.

,,Aj ty mne Will."povedala Tris.

Objali sme sa a obaja sme začali plakať. Bolo to pre nás ťažké. Odtiahol som sa a utrel si slzy do mikiny. Vzal som svoju tašku a šiel som ju dať do Tobiasovho auta. Vtom Tobias povedal:

,,Ešte si idem aj ja po veci a môžeme ísť. "

Prikývol som hlavou a zabuchol kufor auta. Pozeral som sa na Tris a vychutnával si posledný pohľad. Pomali som sa k nej priblížil a zasunul som jej vlasy poza uši. Ona si položila ruku na môj krk a pobozkali sme sa. Naše pery sa pohybovali v synchrónii. Cítil som sa ako v nebi,no ten pocit sa pominul. Pomali sme sa odtiahli a ja som ju posledný krát objal.

,,Ľúbim ťa."pošepol som jej do ucha.

,,Aj ja ťa ľúbim."povedala Tris.

Vtom prišiel Tobias a povedal:

,,Môžeme vyraziť."

Odtiahol som sa od Tris a jemne som ju pobozkal na čelo.

,,Ahoj !"rozlúčil som sa a otvoril dvere auta.

,,Ahoj !"povedala Tris zo slzami v očiach.

Privrel som dvere a Tobias naštartoval motor. Posledný krát som jej zamával a zrazu sme boli preč,ďaleko od miesta,ktoré som volal domov.