Tobias prišiel ku mne a odniesli sme Tris do malej miestnosti. Položili sme ju na posteľ a očistil som ju od krvi. Tris bola stále v bezvedomí. Tobias jej dal vrecko ľadu na čelo a ja som čakal,či sa nepreberie. Po pár minútach som sa rozhodol,že pôjdem na večeru. Obkal som Tris,aj keď to necítila. Vyšiel som z miestnosti a šiel po kamennej chodbe do jedálne. Obzeral som si maľby na stenách, keď vtom som začul Edwarda a Nicoll,ako sa rozprávajú. Skryl som sa poza stenu a načúval som.

,,No vidíš,oplatilo sa dať Tris do jedla trocha tej omamnej látky." povedal Edward radostne.

,,Ale Petra sme tým zabili." povedala Nicoll.

,,Nie Nicoll. On sa zabil sám." povedal Edward.

,,Máš to schované ?"spýtala sa Nicoll.

,,Áno,v zelených nohaviciach v izbe."povedal jej Edward.

,,O tomto sa nesmie nikto dozvedieť."povedala Nicoll.

Potichu som sa vybral do spálne.  Všetci boli na večeri a to mi vyhovovalo. Chcem zistiť,čo ten prášok spôsobuje. Podišiel som k Edwardovej posteli a z jeho tašky som vybral zelené nohavice. V nohaviciach mal vrecúško v ktorom bola spomínaná, omamná látka. Odsypal som si kúsok a odložil veci na pôvodné miesto. Nenápadne som sa vytratil z izby a rýchlo som šiel do jedálne za ostatnými. Nechcel som byť podozdrivý. Sadol som si k Edwardovi a Chris. Tobias bol ešte pri Tris.

,,Kde si bol ?"spýtala sa Chris, ktorá už dojedala svoju večeru.

,,Musel som si odskočiť na malú." vyhovoril som sa.

,,A ako sa má Tris ?"spýtala sa Chris ustarostene.

,,Bude v poriadku."odvetil som.

Po večeri som sa rozhodol ísť do baru sa Torry,aby zistila,čo spôsobuje ten prášok. Možno je to jed,alebo slabšia droga. To zabilo človeka. Bol som odhodlaný zistiť pravdu. Myslel som,že teraz už bude pokoj,no mýlil som sa. Toto nespôsoboval Peter,ale Edward s Nicoll. Prišiel som do baru. Videl som z diaľky Torry. Zamával som jej a prišiel som k nej.

,,Ahoj Will !"pozdravila sa.

,,Ahoj Torry ! Máš chvíľu čas ?" spýtal som sa.

,,Jasné. Čo ťa trápi ?"

,,Vedela by si zistiť,čo je toto ?" spýtal som sa a podal jej prášok.

,,Pre Boha ! Odkiaľ to máš ?" vykríkla Torry.

,,To mal jeden kamarát z tábora a pravdepodobne tým už aj niekoho zabil. Čo o tom vieš ?"

,,Z tohto sa vyrábalo kedysi sérum. Tento prášok spôsobuje halucinácie a vo väčšom množstve môže zabiť."povedala Torry.

,,Ďakujem,ale aj tak to nič nerieši. Nemôžem tomu nijako zabrániť." povedal som.

,,To je už na tebe. Prepáč, prišiel mi zákazník. Musím ísť." povedala Torry.

,,Samozrejme. Ďakujem. Ahoj !" pizdravil som ju a šiel za Zaynom.

,,Ahoj !"pozdravila ma Torry.

Šiel som k baru za Zaynom. On bol,ako môj kamarát. Sadol som si na stoličku a povedal som:

,,Ahoj Zayn ! Ako sa máš ?"

,,Čau Will ! Dlho som ťa nevidel. No bol tu včera tvoj šéf a vyzeral veľmi smutne."oznámil Zayn.

,,Tak áno. Zomrel mu blízky priateľ,tak ho to vzalo." povedal som.

,,No jasné. Dáš si niečo ?"spýtal povedal som mu.

,,Ak ty vyzeráš smutne."povedal Zayn.

,,Tak áno,aj mňa to vzalo. Nečakal som to. Plus riešim nejaké osobné problémy."odvetil som.

Vypil som džús a vybral sa do tábora.Na chodbe som stretol Tobiasa. Vyzeral byť šťastný.

,,Ahoj Will ! Už sa prebrala." povedal Tobias.

,,To je super,ale teraz sa musím s tebou porozprávať."

,,O čom ?"spýtal sa Tobias zvedavo.

,,Jedná sa to aj Tris,aj Petra.Poď do mojej izby." povedal som.

Tobias ma nasledoval do mojej izbu. Vošli sme dnu a sadli sme si na postel.

,,Tak,o čo ide ?"spýtal sa Tobias.

,,O toto."povedal som a položim som na stolík vrecko s práškom.

,,Asi vieš,čo to je."povedal som.

Tobias prikývol hlavou a povedal:

,Z tohto sa vyrábalo sérum. Kde si to našiel ?"

,,V Edwardových nohaviciach. Najskkr to dali Petrovi a teraz Tris. Neviem,čo mám robiť." povedal som.

,,Ako to podávajú ?" spýtal sa.

,,Dávajú to do jedla."

,,Tak mám riešenie."povedal Tobias.

,,Aké ? Nebudem jesť ?"spýtal som sa.

Tobias sa zasmial a povedal:

,,Nie,ale pravdepodobne to dávajú do tanierov. Tak nebudeš jedlo premiešavať a nedoješ ho úplne."

Na chvíľu sa Tobias zastavil a vyzeral byť zamyslený.

,,Tobias,čo sa deje ?"spýtal som sa.

,,Viem,od koho to má. Od Janin. Jedine ona má prístup k tomuto prášku.Sú tam rôzne laboratóriá, kde sa to vyrába."povedal Tobias.

,,Myslíš,že by im ten prášok dala, len tak."povedal som.

,,To neviem. Možno im to dala za nejakú službu."povedal Tobias zamyslene.

,,Čo tým myslíš ?"spýtal som sa.

,,Nechaj to tak. Zajtra nás čaká smutný deň,tak by sme sa mali ísť vyspať. Tak Ahoj !"povedal Tobias a odišiel rýchlo.

,,Ahoj !"odzdravil som sa.

Zdalo sa mi,akoby Tobias niečo tušil. Nechal som to tak a šiel som spať. Zajtra ma čaká naozaj ťažký deň. Idú pochovať môjho
"kamaráta". No rozmýšľal som,že Peter musel ten prášok užiť vedome,keď o tom vedel. Alebo nie ?

...

Ráno som vstal skôr a šiel som kúpiť veniec na Petrov pohreb. Ako som vyšiel von,rozplakal som sa. Petra som nemal až tak v láske,ale bol to dobrý človek,aj keď to tak nevyzeralo. Bol mladý človek. Bol...Nemusel sa zabiť. Predsa len radšej žiť ako škrob, ako nežiť vôbec.

Vrátil som sa do tábora a šiel som naraňajkovať sa. Sadol som si k stolu,no našťastie Edward a Nicoll prišli až po mne. Mohol som kľudne zjesť svoje raňajky. Zrazu ma niekto chytil za rameno. Otočil som sa a uvidel som Tobiasa.

,,Dobré ráno Tobias !" pozdravil som ho.

,,Aj tebe dobré Will. Chcel som sa opýtať,či nechceš navštíviť Tris a odniesť jej raňajky."povedal potichu Tobias.

,,Okej,idem. Ďakujem."povedal som a vzal som tanier s raňajkami.

Šiel som chodbou k Tris. Opatrnne som otvoril dvere a vstúpil dnu. Tris otvorila oči a s radosťou zvolala:

,,Will ! Som taká rada,že ťa vidím."

,,Aj ja. Nevieš si predstaviť,ako som sa o teba bál."povesal som nadšene.

Položil som tanier s jedlom na stôl a sadol si na kraj postele. Objal som Tris a pošepkal som jej:

,,Ak máš zomrieť ty,zomriem aj ja."

,,Prečo to hovoríš ? Ty by si mal ďalej právo na plnoplatný život." povedala Tris a odtiahla sa.

,,Bez teba o môj život nestojím. Ľúbim ťa."povedal som.

,,Aj ja ťa ľúbim,od prvej chvíle, keď sme sa spoznali."povedala Tris a začervenala sa.

,,Ale teraz nevyzerám najlepšie s tými modrinami."povedala Tris sklamane.

,,Mne sa páčiš taká,aká si." povedal som.

,,Si roztomilý."povedala Tris.

Pomaly som ju pritiahol k sebe a zľahka ju pobozkal na pery. Tris ma pohladila svojím,jemným dotykom a potichu povedala:

,,Idem do izby,pripraviť sa na pohreb."

,,Áno,aj ja už pôjdem,ale najskôr sa najedz. Sľúb mi to."povedal som ustarostene.

Tris prikývla hlavou a povedala:

,,Sľubujem."

Usmial som sa a šiel som pomaly k dverám.

,,Tak ahoj !"pozdravil som sa.

,,Ahoj."povedala Tris.

Vyšiel som z miestnosti a šiel som do svojej izby. Otvoril som skriňu a vybral z nej môj oblek. Obliekol som sa a dolu sme sa stretli všetci. Tris mala na sebe čierne sako a užšie nohavice. Veľmi jej to svedčilo. Šli sme k vlaku. James zamával,aby zastavil a všetci sme nastúpili. Cest bola nepríjemná,každý mal hlavu v smútku. Vystúpili sme pri dome smútku v Callifornii. Vošli sme dnu. Peter ležal v trune. Jeho pokožka bola bledá, no vyzeral,akoby spal. Jeho strelná rana bola zakrytá oblečením,viečka boli zatvorené a ruky mal zložené na hrudi. Posadil som sa na stoličku vedľa Tobiasa. Slzy z očí mi tiekli čoraz rýchlejšie. Nemohol som stále tomuto uveriť. Bol som tu,no v duchu som bol úplne niekde inde. Vtom prišiel kňaz,ktorý robil kázeň. Vtom vyriekol:

,,Teraz môžete povedať posledné slová na rozlúčku."

James vstal zo stoličky a podišiel k mikrofónu.

,,Syn môj,prepáč mi,ak som bol k tebe niekedy nespravodlivý,no vždy som ťa mal rád,aj keď som s tebou nebol. Je mi ľúto,že som Ti nedoprial život,ktorý si si zaslúžil,no ak by sa dalo,práve teraz by som Ti daroval môj. Odpočívaj v pokoji."povedal James a zo slzami v očiach si šiel sadnúť na stoličku.

Ľud:,,Amen."

Vstal som zo stoličky a šiel som tam teraz ja.

,,Peter,sj keď dme spolu nie vždy vychádzali dobre,vždy som ťa mal rád a snažil som sa Ti pomôcť,no snaha sa cení,ale je marná. Odpusť mi všetko zlé,čím som Ti ublížil. Či už slovami alebo skutkami. Nech Ti svetlo večné svieti a odpočívaj v pokoji."povedal som a taktiež som to nevydržal a rozplakal som sa.

Ľud:,,Amen."

Nakoniec vstal Edward a šiel k mikrofónu:

,,Peter,je mi ľúto, že si sa kôli mne zabil. Nepredal by som Ti drogy, ak by som vedel,že kôli ním ukončíš svoj život. Ľutujem tento čin,no teraz je to marné. Chcel by som čas vrátiť späť a vrátiť Ti tvoj krásny dar,no je neskoro. Odpusť mi to. Odpočívaj v pokoji. "povedal Edward a zničený šiel späť.

Ľud:,,Amen."

Bolo prekvapivé,že Edward priznal svoju chybu pred všetkými. James na ňho škaredo zazeral. Chápal som ho,no to už nebola len Edwardova vina. Kňaz dokončil svoju kázeň a zakrili rakvu. Ja a Tobias sme niesli rakvu k pripravenému hrobu. Rakvu spustili do zeme a začali na ňu hádzať hŕste hliny. Podišiel som plakajúc k Jamesovi a objal som ho. Tento záver je vždy najhorší. V hlave sa mi vynorili všetky spomienky,ktoré mi prebodávali srdce. Vtom sa James odtiahol odo mňa a vykríkol:

,,To je tvoja vina Edward !"

Skočil naň ho. Bil ho a kopal. Vtom kňaz vykríkol:

,,Pestante ! Nechcem ďalší pohreb."

No James neprestajne vykrikoval:

,,TO JE EDWARDOVA VINA!!!"