Ostal som stáť a čumel som na stenu. Neviem ako dlho,až mi Peter povedal :

,,Will ! Si okej ?"

,,Áno."

,,Posaď sa. Chcem Ti povedať ešte niečo k tomuto."

,,Dobre."povedal som potichu a sadol som si.

,,Moja matka bola v tábore a James bol veliteľ,ako aj teraz. Bol mladý a pekný. A tak si s ním matka začala. Keď zistila,že je tehotná,tak šla za Jamesom,no on sa ma vzdal. Nechcel deti. Moja mama si vzala malú garzonku a chodila do práce. Bolo to pre ňu ťažké,no snažila sa. Pred nedávnom zomrela na rakovinu pankreasu. Tak som prišiel sem za svojím otcom. Keď ma vyhodia,nemám kam ísť. Nemám už žiadnu rodinu."povedal Peter a rozplakal sa.

,,To je mi ľúto. Peter,ak sa za teba prihovorím,sľúb mi,že už sa nás nepokúsiš zabiť."povedal som Petrovi. Chcel som napraviť moju chybu.

,,Nie. Ani vtedy by som to nespravil,ak by som nebol pod vplyvom drog. V ten večer som užil väčšiu dávku kokainu. Bol som na dne,pretože ma Tris nechala tak. Bol som zúfalí a ľutujem to."povedal smutne. Celí sa triasol.

,,Dobre,tak sa porozprávam s Tobiasom."snažil som sa ho upokojiť. Bolo mi Petra úprimne ľúto.

,,A čo moja skúška ?" spýtal sa ustarostene.

,,Spýtam sa Tobiasa a zajtra prídem znova. Okej ?"

,,Tak fajn. Ďakujem Ti Will. Za to, ako som sa predtým k tebe správal,by si mi nemal pomáhať."

,,Ja ti rozumiem. Chcem Ti pomôcť."

,,Tak vďaka."

,,Tak ja už pôjdem." povzdychol som si a objal ho. Obklopil som jeho ubolené telo mojimi pažami.

,,Ahoj !"povedal som a odtiahol som sa.

,,Ahoj !"odzdravil sa Peter a ja som odišiel a pomali za sebou privrel dvere.

Prišlo mi to stretnutie trochu divné. Tak ľahko mi povedal Peter pravdu. Prečo ? Mal výčitky svedomia ? Čo ak to nie je pravda ? Čo ak sa mňa a Tris Peter opäť pokusí zabiť ? V hlave som mal mnoho otázok,na ktoré si sám neviem odpovedať. Keď som prišiel späť,práve som stretol Tobiasa.

,,Ahoj Will !"pozdravil ma Tobias a šiel ďalej v ceste.

,,Tobias počkaj !" kričal som.

,,Áno."zastavil sa Tobias.

,,J-Ja len,či by si nemal chvíľu čas. Chcel by som prebrať niečo osobné a nechcem to riešiť tu,na chodbe."vykoktal som. Bolo mi trápne,že najskôr som žiadal Tobiasa,aby Petra vyhodil a potom,aby ho prijal späť.

,,Tak fajn. Poď do mojej izby." povedal Tobias.

Nasledoval som Tobiasa hore na poschodie do jeho izby. Tobias odomkol dvere a ukázal mi,aby som vstúpil dnu. Posadil som sa na stoličku a díval sa na Tobiasov hozzúrený pohľad.

,,O čo ide Will ?"spýtal sa Tobias.

,,Vieš,nehovorí sa mi to ľahko,ale chcel by som,aby si Petra prijal späť." povedal som sklamane.

Vtom Tobias pokrčil svoje čelo a vykríkol :

,,Will,ty si sa už úplne zbláznil ?! Uvedom si,že to ja som tu za hlupáka !!! Najskôr mi kážeš Petra vyhodiť,aký je nebezpečný a teraz je veľký kamoš ? Či čo ? Ja si týmto ohrozujem moje miesto !"

,,Ja viem a je mi to ľúto,ale Peter to nechcel urobiť,ale on bol..." zastavil som sa. Nemohol som mu to povedať.

,,Dokonči to."

,,Nemôžem."

,,Sakra dokonči tú vetu !"

,,Sľúb,že to nepovieš nikomu."

,,Samozrejme,ale musím vedieť pravdu ."

,,Peter bol... bol... On bol opitý."

,,Will,ja vidím,že mi klameš."

,,Tak fajn. Peter bol pod vplyvom drog."vypustil som to nepatrnne.

,,Tak to o to viac ho nepríjmem."

,,Prosím Tobias. On to môže dotiahnuť ďaleko. On to ľutuje."

,,A kto poľutuje mňa,keď ma vyhodia ? Hmm ?"

,,Tak dobre Tobias. Ďakujem !" povedal som naštvane a šiel som k dverám. Vedel som,že Tobias má pravdu,no nechcel som sklamať ani jedného,ale Tobias mi bol bližší. Otočil som sa a povedal som:

,,Tobias,máš pravdu,ale ja neviem,čo mám spraviť,aby boli všetci spokojný."

,,Tak kašli na všetko a poď do miestnosti všetkého diania. Teraz sú podstatnejšie tvoje výsledky, ako Peter."

,,Máš pravdu." uznal som. Nemohol som uspokojiť všetkých.

Šli sme dolu,kde už boli aj moji ozajstný priatelia. Vtom sa James postavil na pódium a povedal:

,,Dobrý podvečer mládež ! Chcel by som oznámiť výsledky skúšky. Ste štrnásti,takže siedmy postúpili. Sú to: Jacob,Edward, All,Chris,Tris,Will a Nicoll. Zatlieskame im. Ostatný sa môžu ísť pobaliť do izby. Takže, rozdelenie úloh je takéto:
Edward a Nicoll ostanú tu,cvičiť nováčikov.
All a Chris budú chrániť mesto.
Tris,Will a Jacob budú strážiť hrádzu.
Gratulujem Vám a teraz sa choďte navečerať a osláviť to s priateľmi. Zajtra mám narodeniny,takže máte voľno a večer ideme kempovať."

Všetci sme sa začali radovať a pozval som Chris,Tris,All a Jacoba,aby sme spolu strávili pekný večer. Vtom prišiel ku mne All,objal ma a povedal :

,,Zvládol som to Will ! Zvládol ! Ďakujem !"

Na tvári sa mi objavil úsmev a povedal som mu:

,,Som rád All.Vedel som,že to dokážeš !" povedal som.

Všetci sme sa šli navečerať a šli sme do mojej izby. Otvoril som šampanské a hrali sme karty.

,,Máš to tu pekné Will." poznamenala Chris.

,,Ďakujem."

,,Nečakal som,že to zvládnem." povedal nadšene All.

,,Ani ja." povedala Tris.

Všetci sme sa tešili z nášho úspechu. Po pár pohároch šampanského som aj zabudol na Petra a ďalšie problémy. Teraz je všetko tak,ako má byť. Nemusel som sa o nič báť. Bol to krásny pocit.

...

Ráno som sa zobudil rozvalený na zemi. Včera som bol hrozne opitý a nič som si nepamätal. Keď som otvoril oči,zbadal som vedľa mňa Alla,Chris a neskôr Tris a Jacoba. Šiel som sa osprchovať a zobudil som ostatných. Nikto z nás si nič nepamätal. Šli sme sa naraňajkovať a potom som sa vrátil späť do izby. Pozbieral som fľaše od alkoholu a šiel som von, vyhodiť ich. Rozmýšľal som,čo budem celý deň robiť. Pozriem si nejaké filmy ? Pôjdem navštíviť Petra ?

Šiel som teda za Petrom. Bojím sa,že ak mu poviem pravdu,tak ho to položí,no musel ju vedieť. Vošiel som k Petrovi do izby a sadol som si na stoličku.

,,Ahoj Peter !" povedal som sklamane.

,,Ahoj Will ! Čo sa deje ? Vyzeráš smutne."povedal Peter,akoby niečo tušil.

,,No,vieš... Neprijali ťa späť." vypustil som to pomaly.

,,Čože ? Čo si to za kamaráta škrob ?"povedal naštvane Peter.

,,Ja som sa snažil."povedal som mu.

,,To je jedno !"

,,Ja za to nemôžem. Prepáč. Ahoj."povedal som a šiel som preč.

Bolo mi ľúto,že Peter to vzal takto,no možno Tobias mal pravdu. Možno je Peter závislí na drogách a raz by naozaj niekoho zabil,ak by sa vrátil.Keď som prišiel späť,šiel som do izby. Pustil som si televíziu a pozeral som nejaký nudný seriál. Nakoniec som sa rozhodol napísať list rodičom,aby som ho poobede mohol poslať na pošte. Vzal som si list papiera,pero a začal som písať.

Drahí rodičia !
Ako sa máte ? Veľmi mi chýbate. Mne je tu celkom fajn. Našiel som si tu nových priateľov,s ktorými som strávil moje ťažké začiatky. Aj Tobias mi bol veľkou oporou a veľa ma toho naučil. Plnili sme rôzne cvičenia a včera bola skúška. Podarilo sa mi ju zvládnuť a od zajtra budem strážiť hrádzu. Dúfam,že aj vy sa cítite dobre a všetko je v poriadku. Ľúbim vás.

                                S pozdravom
                                         Will

Zložil som list a položil som ho na kraj. Dlho som sa neovládol a z očí mi začali tiecť slzy. Cnie sa mi za domov. Som tu už skoro mesiac a rodičia mi chýbajú. Aj keď vedeli byť mnohokrát krutý, mám ich rád. Sú to dobrý ľudia, len ak by občas mysleli viac na rodinu,ako na cudzých. Vtom niekto klopal na moje dvere. Utrel som si slzy do mikiny a šiel som otvoriť.

,,Ahoj Will !" pozdravil ma Jacob.

,,Ahoj Jacob ! Poď dnu."povedal som a ukázal som mu,aby vstúpil.

Jacob vošiel a posadil sa na posteľ.

,,Je mi ľúto, čo som ti vtedy povedal. Len som ti závidel. Odpustíš mi ?" povedal Jacob.

,,Áno. A ako ?"povedal som.

,,Ďakujem. Ja sa mám dobre. Som rád,že budem pracovať s tebou. Nevymenil by som ťa za nikoho." povedal Jacob a objavil sa mu malý úsmev na perách.

,,Aj ja som rád. A čo ty a Nicoll ?" spýtal som sa nenápadne.

,,Sme spolu. Chodíme spolu už dlhšie. Asi týždeň. Je celkom fajn na to,ako vyzerá na prvý pohľad."povedal nadšene Jacob.

,,Poď na obed !" povedal Jacob.

,,Dobre."povedal som a šli sme s Jacobom na obed.

Poobede som sa vybral na poštu odoslať list a potom kúpiť Jamesovi darček. Kúpil som mu nejaký dezert a fľašu škótskej. Keď som sa vrátil,zabalil som darček a ďalej pozeral televíziu. Nakoniec som zaspal a zobudil som sa až v podvečer. Šiel som do jedálne na večeru a tešil som sa na kempovanie. Sadol som si na moje zvyčajné miesto.

,,Ahojte !"pozdravil som sa.

,,Ahoj Will ! Ako sa máš ?"spýtala sa Tris.

,,Celkom dobre."povedal som jej a usmial som sa. Práve som sa chcel pustiť do jedla,keď vtom niekto vykríkol :

,,Zbohom ľudia !"

Zrazu sa ozval výstrel a keď som sa otočil,videl som Petra ležať v kaluži krvi.

,,PRE BOHA !!!"