9. kapitola-Ako odovzdať odkaz
James
To, čo po mne chcela ma dostalo. Tajný výlet do Rokvillu? Odkiaľ o nich vie, sakra?! Fred tiež nevedel odpoveď na túto otázku. Nepáčilo sa mi, že naše tajomstvo pozná Malfoyová. Tá bola na poslednej priečke zoznamu ľudí, ktorým by som to povedal.
To jej hlúpe zaklínadlo. A ako dramaticky si dala záležať na tom, aby protikúzlo nevyslovila nahlas. Keď zavrela oči a zahryzla si do pery, aby sa sústredila, nemohol som si pomôcť a premeral si ju.
Musím uznať, že je sexy. Ale vážne poriadne sexy. Vlasy zapletené do vrkoča jej padali na plece, sivé oči, teraz skryté za viečkami, si začala zvýrazňovať a dodávala im istý tajomný a nebezpečný nádych. Štíhla postava, slušné prsia, pevný zadok a tie jej štíhle nohy... Nesúď ma! Som šestnásťročný chalan, všímam si krásne dievčatá vo svojom okolí, hoci po mne vrhajú kliatby.
Keď otvorila tie búrkové oči, zdvihol som tvár, aby si nevšimla, že si ju tak obzerám. To by mi isto pričarovala opičí ksicht.
„Fajn, Malfoyová. Tak teda v sobotu," povedal som na rozlúčku a s Fredom sme odišli z Núdzovej miestnosti.
„To ich tam skutočne vezmeme?" zaskučal.
„Ak si mal lepší nápad, mohol si mi ho povedať skôr," odvrkol som mu.
„Hej! Ty si bol zvedavý, kam nás chce Kate zaviesť," bránil sa Fred.
„Nehovor, že ty si nebol zvedavý," štuchol som ho lakťom.
„To netvrdím," zasmial sa Fred a uši mu očerveneli.
„A kedy ich tam mieniš v sobotu dostať?"
„To ešte neviem. Ide o to, či bude čistý vzduch a navyše pôjdeme štyria, takže bude to ťažšie. Neviditeľný plášť nás neskryje všetkých."
„To je pravda. Ale navrhujem vchod okolo jednookej čarodejnice."
„Výborná voľna, bratranček!" vymenil som si s Fredom diabolský úškrn. Prečo? Nechaj sa prekvapiť.
„James, myslíš, že vezmú aj Valeriu?" Prekvapene som nadvihol obočie.
„Počúvaj, ty akosi lipneš na tých troch babách. Priznaj farbu! Do ktorej si sa buchol?" rypol som doňho a jemu očerveneli uši. Och, že by sa môj kamarát zamiloval? A práve do jednej Malfoyovej bandy? Tak to potom Merlin stoj pri mne!
„Merlin, James, len to by mi chýbalo, nemyslíš?" tresol ma po pleci. Rozosmial som sa.
„Alebo chceš pretiahnuť všetky tri naraz?" pokračoval som.
„Ty idiot!" vyprskol Fred a skočil po mne. Začal som sa smiať a on ma bezmocného od smiechu otrieskal o stenu.
„Ty si fakt debil," zavrčal som s úsmevom a hodil som ho o stenu pre zmenu ja.
„Pán Potter! Pán Weasley! Konflikty sa dajú riešiť aj inakším spôsobom," ozval sa vedľa nás hlas. Zmeraveli sme.
„No tak, pani profesorka," nevinne som zažmurkal na profesorku McGonagallovú.
„My sa len bavíme."
„To vidím. Nemáte sa čo učiť?" zamračila sa, ale kútikmi úst jej šklblo.
„Už ideme, pani riaditeľka," usmial sa Fred a zmizli sme jej z dohľadu.
„Fajn. Zajtra dáme babám vedieť," žmurkol som na Freda a zmizol v spoločenskej miestnosti.
Otvoril som knihu elixírov a snažil sa vypracovať úlohu, čo sme dostali. Ale, úprimne, z elixírov som vedľa. To Al je na ne hlavička. Nerozumiem, ako si môže všetky tie prísady a postupy zapamätať. Stačí jedna chybička a kotlík vybuchne. Kto som, aby som si pamätal v akom smere sa má miešať taká a onaká esencia?
Ale okrem toho som rozmýšľal, po kom pošlem alebo ako poviem Malfoyovej o tom čase a mieste stretnutia. Nemusí nikto ďalší vedieť o mojich tajných výletoch. A už vôbec nie o tom, že beriem so sebou aj ju.
„Jack, nechaj ma na pokoji!" zavrčal som a obrátil sa na druhý bok. Dobrotivý Merlin, prečo ma musí budiť tak skoro?! Ja chcem ešte spať. Raňajky stíham úplne v pohode, tak čo blbne?
„James, ak okamžite nevstaneš, zvalím ťa z tej postele!" varoval ma Jack.
„Prestaň! Máme čas," zavrčal som.
„Jasné. Asi tak pätnásť minút," odsekol a ja som v tom momente vyskočil z postele.
„Čože? A prečo si ma nezobudil skôr?!"
„A čo si myslíš, že som doteraz robil?" Len som zavyl a rýchlo sa začal obliekať, pričom som si strkal kefku do úst.
„Hanajky ush nestihmnene?" zamrmlal som s penou v ústach.
„Budeš rád, ak stihneme transfiguráciu," odvetil mi Jack.
„A Fhed?" nadvihol som obočie a začal si vyplachovať ústa.
„Pomaly šiel a vymýšľa nám výhovorku."
„Fajn, že si ma zobudil. Čo by sme bez teba robili, kamoško?" vďačne som sa usmial a viazal kravatu, pričom som nohy strkal do topánok.
„Zomreli. Ale ak zas nebudeš chcieť vstať, zavolám Wolfie a tá si poradí," žmurkol na mňa.
„Malfoyová zo toho, prosím, vynechaj a radšej ma hoď k Zúrivej vŕbe." Jack sa rozosmial. Schmatol som batoh s učebnicami, kde aj tak určite chýba polovica z nich, ale tá snaha sa cení, nie?
Len tak-tak sme stihli dobehnúť do triedy pred McGonagallovou. Ani sme si nesadli a už bola v učebni. Krátko na začiatku hodiny sa zjavil ďalší problém. McGonagallová začala zbierať úlohy a mne chýbal ten debilný záver, na ktorý som sa vykašľal, lebo už mi z toho hrabalo. O mám teraz, Merlin, robiť? Dúfam, že aspoň nejako sa z toho dostanem. Však väčšinu mám Napadlo mi, že zvyšok odpíšem od Jacka, ako takmer vždy, ale ak by ma čapla McGonagallka, je so mnou Avada kedavra.
No, čo. Kašlem na to. Tak to nedopadne najlepšie, ale čo už. Niečo mám a dokonca som niečo napísal aj sám. Až desať centimetrov pergamenu. Super, však? McGonagallová vyzbierala úlohy, ani sa len pri mne nezastavila a potom začala vysvetľovať látku.
Sobota o tretej poobede. Čakajte nás pri záchodoch Umrnčanej Myrty. Ak máte teda stále záujem. A nezabudnite, nikomu ani slovo!
J. S. P.
Môj sloh pre Kate a Malfoyovú. Stručné a jasné. A ešte im to musím nejak doručiť. Veľmi sa mi za nimi ísť nechce. Najradšej by som im to nejako postrčil a hotovo. Z myšlienok ma vytrhol dievčenský sladký hlas.
„Jaaaames," natiahol moje meno. Nemusel som sa ani otáčať, aby som vedel, že je to Bella Adamsová. Mimochodom, moja bývalá, ktorej sa fakt neviem zbaviť.
„Tak tu si!" zaškľabila sa na mňa ako žaba.
„Čo je, Bella?" prevrátil som oči.
„Máš niečo v pláne v piatok večer? Mohli by sme sa stretnúť," zaklipkala na mňa dlhými a pravdepodobne aj falošnými mihalnicami. Zvláštne, že keď som ju naháňal, nevidel som ju ako tú falošnú a najmä dotieravú kravu. Potom mi pohľad na sekundu skĺzol nižšie a už som vedel prečo. Zaťal som zuby, aby som po nej úplne nevybehol.
„Merlin, Bella! Koľkokrát ti mám ešte zopakovať, že je koniec? Nemám záujem," zavrčal som.
„James, ale my sme si súdení. Patríme k sebe ako kúsky skladačky. Stále ťa milujem a viem, že aj ty ku mne stále niečo cítiš," zafňukala. Nadvihol som obočie. To vydedukovala z toho odmietnutia?
„Nehnevaj sa, no vážne nie. Bolo to s tebou pekné a divoké, ale je koniec. Prosím, nerob hovadiny a neponižuj sa tu predo mnou." Keď som videl, ako jej očervenela tvár, uvedomil som si, že som to asi trošku prehnal. Ups!
„Čo si o mne myslíš? Tvoja chyba. Mám na viac!" odfrkla a kráčala preč. Zavrtel som hlavou. Pochybujem, že to pochopila. No, nemám jej to za zlé. Som skrátka perfektný milenec a ženy lákam.
Vrátil som sa k myšlienkam na odkaz. Jasné! Že mi to nenapadlo skôr! Pošlem to po svojom bratovi. Toho nájdem skôr ako Malfoyovú alebo Blueovú. Rozbehol som sa dolu po schodoch za svojím mladším bratom. Letel som chodbou, keď som do niekoho vrazil. Fakt by som mal niekedy ubrať plyn, ako vraví otec.
„Nevieš dávať pozor?!" zavrčal na mňa dievčenský hlas.
Pozrel som na ňu a predo mnou stála Malfoyová. Tak to bolo rýchle. Ani za Albusom som nemusel ísť. Blondínka bola sama. Kate ani Valeriu som nikde nevidel.
„P-prepáč," ospravedlnil som sa jej a začal jej pomáhať zbierať knihy. Podozrievavo si ma premerala a prekvapene nadvihla obočie. Rozhodol som sa to nekomentovať.
„Vďaka," zamrmlala zmätená z môjho správania. Postavili sme sa na nohy a ja som jej podal poslednú knihu. Nenápadne som na jej obal podal zložený lístok. Nadvihla obočie a otvárala ústa na otázku, no skočil som jej do reči.
„Tu máš,." A pratal som sa preč.
Aloha! Hola!
Chýbala som Vám? Vy mne strašne! Z Londýna som sa vrátila v piatok okolo jedenástej večer, takže publikovať som už nestíhala. Ale väčšia časť je písaná práve v Londýne (teda skôr cestou späť, keď som nemohla spať).
Dočkali ste sa Jamesovho pohľadu, tak som zvedavá na názory :) A čo hovoríte na jeho obsadenie v podobe úžasného Logana Lermana? Na toho herca mám vážne slabosť :3
Muchas gracias por todo, mi amors! ♥
*CleoDeFuego*
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top