Ahoj Jason,

som rada, že si sa ozval. Samozrejme, že sa stretneme vo vlaku a prídem do vašeho kupé. Aspoň na pokec.

Teším sa opäť na stretnutie s Tebou.

Bozk, Wolfie

Na tento stručný kúsok pergamenu som sa usmievala ako mesiačik na hnoji. Na konci štvrtého ročníka som sa dala dokopy so sladkým Bystrohlavčanom, Jasonom Moonom. Je sexy, bystrý, milý, pozorný, veľmi rád číta knihy o histórií a venuje sa metlobalu. Nevideli sme sa však celé dva mesiace. Buď som bola preč ja alebo on. Veľmi mi chýbal, hoci sme si stále písali.

Chystala som sa do školy, keď mi ktosi vbehol do izby bez zaklopania. Prudko som sa otočila.

„Scorpius," zavrčala som na brata, ktorý sa skryl za dvere.

„Pst!" zasyčal. Chcela som protestovať, keď sa domom otriasol otcov nahnevaný hlas.

„Scorpius Hyperion Malfoy! Ale okamžite padaj do svojej izby a uprac ten bordel, inak ťa necháme doma a metlu neuvidíš do svojich jedenástich narodenín!"

Práve šiel otec okolo mojej izby, keď Scorpius vykukol z dverí.

„To nie je fér! Wolfie si upratovať nemusí," zaskučal. Otec vošiel do mojej izby. Zamračila som sa.

„Vidíš, že by tam mala bordel? U teba to vyzerá akoby si tam mal vojnu," odsekol otec.

„Ale to je bunker!" protestoval Scorpius.

„Je to border! A okamžite ho upraceš! Nechci, aby tam nabehla mama a urobila to ona."

„Ona mi to vždycky roztriedi tak, že nič nenájdem." 

„A ak ju to uvidím robiť, nepraj si ma!"

„Ehm," odkašľala som si a obaja páni na mňa pozreli. Otec si prehrabol rukou vlasy a šibol pohľadom na Scorpiusa. Ten hľadel do zeme.

„Už idem," povedal otec a zbehol do kuchyne.

„No, padaj!" vyháňala som svojho malého brata.

„Ty máš prútik, Wolfie," urobil na mňa psie oči.

„Nie." Zabuchla som mu dvere pred nosom. Ešte pár drobností som zbalila a mohla som vyraziť.

Zišla som po schodoch dolu do kuchyne, kde bol Scorpius a otec. Mama už odišla do práce. Už som si na to zvykla a chápem to. Je liečiteľka u sv. Munga a pomáha veľa čarodejníkom. Ale Scorpius nie je ja.

„Kde je mamina?" zaujímal sa.

„V práci," odvetil otec a študoval ďalej Denného proroka. Naliala som Scorpiovi džús a sadla som si k stolu.

„Ako to? Oci, však ty si doma," nechápal môj braček.

„Scorp, mama je liečiteľka a v práci musí byť skorej," odpovedala som miesto otca. Scorpius prikývol, aj keď určite mal veľa otázok. Usmiala som sa naňho.

O hodinu sme sa premiestnili na nádražie King Cross, na nástupište 9 a 3/4.

Do odjazdu mi zostávalo ešte celkom dosť času, a preto som si hodila veci do batožinového priestoru. Keď som sa k nim chcela vrátiť, nemusela som prejsť ani pár metrov, pretože za mnou pribehol Scorpius.

„A otca si nechal kde?" nadvihla som pobavene obočie.

„Neviem. Asi tam," mykol Scorpius plecami. Zasmiala som sa.

„Tak ho poďme nájsť,"chytila som ho za ruku. Predierali sme sa okolo študentov a rodičov.

„Si to ty, Malfoyová?" počula som blízko seba arogantný hlas. 

„Prečo by som to nemala byť ja, Potter ?" nadvihla som jedno obočie.

„Po prvé, dobré opálenie a po druhé si milá k mužskému pohlaviu a nie je to môj brat," zaškeril sa Potter a prehrabol si havranie vlasy. Prevrátila som oči a Scorpius zvedavo podišiel k Potterovi.

„Ja som priateľská ku chalanom, len ty si nejaká výnimka," mykla som plecami.

„A ty si kto?" zamračil sa naňho Scorpius. Musel chudák vyvrátiť hlavu dohora, aby sa Potterovi ako-tak mohol zahľadieť do očí.

„James. James Potter," usmial sa Potter, prikrčil sa k Scorpiusovej výške a podal mu ruku.

,,A ty?"

Čakala som od svojho milovaného bračeka, že sa zvrtne a zdrhne, alebo sa schová za mňa a nie, že podá Potterovi ruku. Zradca!

„Scorpius Malfoy," usmial sa pyšne môj brat.

„Scorp, poď! Ideme za otcom," zavrčala som.

,,Ty si tejto slečny brat ?" prekvapene sa opýtal Potter. Scorpius hrdo prikývol. Usmiala som sa na neho.

„A ty si v ktorom ročníku?" vyzvedal Scorpius od Pottera a nemienil sa pohnúť.

„V šiestom."

,,Si o rok starší ako Wolfie," zahvízdal Scorpius.

„A hráš metlobal?"

„Hej. Ako chrabromilský stíhač."

„Scorpius, ideme," zaskučala som.

„Ale ja sa chcem ešte porozprávať!" zamračil sa na mňa. Prevrátila som očami.

„Otec nás už asi pekne dlho hľadá," odsekla som. Prečo sa tu musíme vybavovať práve s Potterom? Scorpius pozrel na šiestaka, akoby čakal od neho nejakú podporu, že môže zostať.

„Ideme presvedčiť otca na zmrzlinu?" skúsila som to inak. Okamžite som mala jeho pozornosť.

„Fakt?"

„Jasné," žmurkla som naňho. Scorpius ma chytil za ruku. Začala som ho ťahať preč, no ešte stihol zakričať na Pottera.

„Maj sa, James," zakýval mu. Ja som sa ani neobzrela.

„Ahoj, Scorpius," zakričal za ním Potter.

„Nechápem, prečo ho nemáš rada," pokrútil nado mnou hlavou Scorpius.

„Lebo je to arogantný a namyslený idiot," odvetila som a hľadala pohľadom otca. Konečne!

„Kde ste vy dvaja boli?" zamračil sa na nás. Zjavne nás hľadal po celom nádraží. Ani som nestihla odpovedať, keď sa ozval sa brat.

„Ocko! Wolfie, povedala, že nám kúpiš zmrzlinu." Otec nadvihol jedno obočie a pobavene si ma premeral. Mne sa do líc nahrnula červeň.

„Fajn, máme čas. Ale rýchlo," povedal a prešli sme prechodom. Zamierili sme k zmrzlinárovi a otec nám kúpil sľúbené zmrzliny. Potom sme sa rýchlo vracali na nádražie, lebo o desať minút odchádzal vlak do Rokfortu. Stihli sme to.

„Budete mi chýbať,"objala som ich.

„Pozdravujte a vyobjímajte za mňa mamu."

„Napíš, čo najskôr," pobozkal ma otec na čelo a privinul si ma k sebe do objatia. Aj keď už idem do piateho ročníka, stále sa rada pritúlim do otcovho bezpečného náručia.

„Pošli mi z Rokvillu pár sladkost!" potiahol ma Scorpius za tričko. Zasmiala som sa a postrapatila mu vlasy. Ešte som obom zamávala a utekala som do vlaku. Hneď som narazila na Kate a Valeriu.

„Wolfie! Vyzeráš úžasne, dievča!" objala ma Kate.

„Kde si sa tak pekne opálila?" bola zvedavá Valeria.

„V Grécku. A čo vy? Boli ste niekde?"

„S rodinou v Taliansku. Pre Merlina, hneď by som sa tam vrátila," zavzdychala Kate.

„Ja beriem radšej Portugalsko," zasnene sa usmiala Valeria.

Vydali sme sa nájsť voľné kupé, no ja som chcela skočiť aj za Jasonom. Už sa ho neviem dočkať.

„Idete sem?" zavolal na nás môj bratranec Came Zabini. Vymenili sme si s dievčatami súhlasný pohľad. Dnu bol už aj Albus Potter. Zarozprávali sme sa. Však počas leta sa toho veľa udialo. Asi po dvoch hodinách som sa zdvihla.

„Kam ideš?" zaujímal sa Albus.

„Za Jasonom," začervenela som sa a utekala z kupé skôr, ako si ma mohli začať doberať.

Kráčala som chodbičkou vlaku a hľadala svojho chlapca.

„POZOR!" schmatol ma ktosi za ruku a vtlačil do najbližšieho kupé. Zvrieskla som a celá prekvapená, vyplašená som spadla na sedadlo. Pár prameňov mi padlo do čela. Zvonku sa ozval menší výbuch a nado mnou rehot. Na nás zízalo niekoľko párov očí mladších žiakov.

„Čo to?" začala som, no keď som pred sebou zbadala rehotajúceho sa Pottera, všetko mi došlo.

„U Merlina, to nemyslíš vážne?!" zakričala som naňho a rýchlosťou blesku sa postavila na nohy.

Potter s tým začal už ako tretiak. Vybral si jedno kupé nových prvákov a hodil im tam hnojovú bombu. No, idiot!

„Ale, no ták, Malfoyová!" zaškeril sa Potter a premeral si ma od hlavy po päty a potom naspäť.

„Už si skončil s hodnotením môjho tela?" prekrížila som si ruky na prsiach a odvrátila od neho zrak. Ospravedlňujúco som sa pozrela na študentov a vykročila von. Potter mi bol v pätách.

„Kam si sa vybrala? Myslel som, že budeš s Alom. Až tak mi kládol na srdce, že k vám nesmieme vliezť," rozčapil sa cez celú chodbičku, takže mi znemožnil útek.

„A čo keď poviem, že do toho ťa nič?" drzo som sa usmiala.

„Tak ťa nepustím," šibalsky sa uškrnul.

„Strč sa!"

„Za Moonom?" zatiahol.

„No a?"

„Pre merlina, čo máte vy dvaja spoločné?" zarehotal sa Potter.

„Už len tebe bude rozprávať o svojom milostnom živote," zavrčala som a pretisla sa okolo neho.

Konečne som našla kupé, kde sedel môj chlapec Jason Moon s priateľmi. Zavrela som dvere Potterovi pred nosom, ktorý so smiechom odišiel.

„Ahoj, Jason," široko som sa usmiala.

„Ahoj, Wolfie," pritiahol si ma k sebe do lona. Otočil mi tvár k tej jeho a jemne ma pobozkal.

„Vážne sa tu teraz budete cukrovať?" zakrýval si oči jeden z Jasonových priateľov.

„Nezadus sa tou žiarlivosťou, Luke!" zaškeril sa Jason a pobozkal ma na líce. Zachichotala som sa.

„Aké si mala prázdniny?" opýtal sa ma.

„Dobré.Bola som v Grécku."

„S Afroditou? Pretože, mám pocit, že ti pridala na kráse, hoci som nevedel, že môžeš byť ešte krajšia," zašepkal mi do uška a mne zahoreli líca. Luke naznačil, že bude grcať.

Cesta mi ubiehala veľmi rýchlo spolu s Jasonom. Z vlaku sme vystúpili spolu. Bok po boku. Za ruky sme sa moc nedržali. Neviem. Odprevadil ma až k Veľkej sieni, kde sme sa museli rozdeliť k svojim stolom.

„Uvidíme sa neskôr," pobozkal ma pred odchodom. Usmievala ako mesiačik na hnoji, kým som sadala ku Chrabromilčanom.

„No?" veľavýznamne na mňa pozrela Kate. Len som mykla plecami, pery stále vykrútené. Valeria sa zasmiala.

„Tak ako si si to užila s Moonom?" ozval sa pri mojom uchu Potterov pobavený hlas až som nadskočila.

„Zbláznil si sa?! Chceš, aby som dostala infarkt?" zasyčala som a on sa len smejúc odobral na svoje miesto. Len som pokrútila hlavou. Toto môže napadnúť len Potterovi.

Aloha!

No, ale konečne je tu! Rokfortská láska :3

Neustále ma tešíte Vašimi krásnymi komentami, vot(ami?) a všetkými reads. Toto som teda nečakala! Omdlievam! Ja Vás tak neskutočne moc milujem, moji krásni! Ste úžasní! Som rada, že toto čítate. ♥

*CleoDeFuego*