Wolfie:

Zobudila som sa s príjemným pocitom. Keď som otvorila oči, stretli sa s tými Jamesovými. 

,,No, dobré ránko !" uškrnul sa.

,,Bré !" odvetila som a posadila sa.

,,To je tak neskoro ?" zaujímala som sa.

,,No, ako som videl, môže byť poludnie." pokrčil James ramenami.

,,Dopekla !" zavrčala som a hodila sa späť na vankúš. James ma pobavene sledoval a tak som si opäť sadla. 

Rukou som si prehrabala vlasy a pozrela naňho. 

,,Ako sa cítiš ?" zívla som.

,,V pohode. Čo ty ?" mykol plecami.

,,Ujde to." zamrmlala som a pratala sa do kúpeľne.

,,A nezabudni vyjsť len v uteráku ! Ale môžeš aj bez neho !" zavolal na mňa James a ja som po ňom hodila tričko. On sa len zasmial. 

V kúpeľni som si rýchlo spravila hygienu a obliekla sa. Potom som rýchlo vybehla a prenechala kúpeľňu Jamesovi. Uvažovala som, či mám variť, alebo sa pohneme ďalej. Ja hladná nie som, ale ak on je, tak čosi mu spravím. Musím počkať.

Ja som si zatiaľ naliala jablkový džús, môj obľúbený. Opierala som sa o linku a premýšľala, čo vlastne máme hľadať, keď sme sa k drakovi nedostali cez prenášadlo. 

V tom vošiel do kuchyne James. Tie dlhé vlasy na ňom boli trochu komické, no vyzeral s nimi akýsi starší a nebolo to na ňom až také zlé. 

,,Wolf, máš gumičku alebo čo ? Ja sa z toho zbláznim !" zaskučal a prehrabol si vlasy.

,,Gumičku ?" zasmiala som sa.

,,No, hej. Trošku mám totiž dlhšie háro. Tak, máš ?" pozrel na mňa prosebne.

,,Pozriem, ty Tarzan." zasmiala som sa.

,,Už sme zase u filmoch ?" uškrnul sa a kráčal za mnou k nočnému stolíku, v ktorom som sa prehrabávala. 

,,Môže byť ružová ?" uškrnula som sa pre seba a tušila som, že James prevrátil očami.

,,Merlin, Wolf ! Nemáš inú ?" zaskučal.

,,Jasné. Na." podala som mu čiernu gumičku a on ju ochotne prijal. Pobavene som naňho civela, keď sa pokúšal svoje strapaté dlhé vlasy uviazať a pritom mu gumička niekoľkokrát vypadla z rúk. 

,,Merlin, ako to vy baby dokážete tak rýchlo ?"  zaskučal a bol celý červený v tvári. To som už nevydržala a vybuchla som do smiechu. 

,,Poď sem !" zmilovala som sa nad ním a potľapkala na miesto vedľa seba. 

James sa zvalil ku mne a ja som si zaňho musela kľaknúť. Predsa len je vyšší ako ja. Prehrabla som mu vlasy rukou a uviazala som mu malý chvostík. 

Vlasy nemal extra dlhé, no na chalana dosť. Merlin, James ! Asi som mu to mala ostrihať, ale na to si fakt netrúfam.

,,Vďaka !" uškrnul sa na mňa a ja som mu úškrn oplatila.

Šla som naspäť do kuchyne a k svojmu džúsu. James mi bol tesne za pätami.

,,Si hladný ?" opýtala som sa ho a on len zavrtel hlavou. 

,,Tak to by sme mohli ísť ďalej, čo ty na to ?" nadhodila som a on prikývol. 

,,Inak, čo to piješ ?" zaujímal sa.

,,Toto ? Jablkový džús. Chceš ?" naklonila som hlavu nabok.

,,Nie, ja radšej pomarančový. Inak, čo je vlastne za mesiac ?" zaujímal sa a oprel sa o linku.

,,Myslím, že môže byť už máj, ale netuším presne koľkého. Viem to len približne." odvetila som.

,,To už ? Merlin, však sme mimo normálneho života pomaly rok !" zaskučal James a ja som len kývla.

Zbalili sme stan a vyrazili sme po lese na lúku. Tento les bol ale akýsi iný, ako ostatné. Neviem čím to bolo, ale je to tak. Mala som z toho čudný pocit, keď som to zrazu počula. 

,,Ha ! Tak sa maj, ty blbka !" ozval sa nejaký chlapčenský hlas, no James to nebol. Potom sa následne ozvali tiché vzlyky.

Rozbehla som sa bez rozmyslu za nimi a James mi bežal po boku. Vybehli sme z lesa a ocitli sme sa na nejakom detskom ihrisku. Pod nami sa rozprestierala dedinka. 

,,Zvládli sme to ! Zvládli !" tuho som objala Jamesa a on sa zasmial so mnou.

,,Tak predsa Smrťožrúti nemysleli na všetko !" zasmial sa a keď sme sa od seba odtrhli, opäť sme začuli vzlyky. Odtiahla som sa od Jamesa a obzrela som sa.

Na lúčnom ihrisku, sedelo v tráve dievča a neďaleko od nás sa smiala nejaká partia. Všetkým mohlo byť najviac 10. Zamračila som sa a podišla som k dievčatku, ktoré plakalo.

James ma nasledoval ako tieň. Všetky deti sa spolu zabávali a hrali a čosi si šuškali medzi sebou, len toto jediné čiernovlasé dievčatko plakalo a bolo odstrčené. 

Sadla som si k nemu z jednej strany a James z druhej. Dievčatko zdvihlo pohľad a uprelo na mňa tie nebesky modré oči, z ktorých padali slzy. Vystrašene na mňa pozrelo až zaštikútalo. 

,,Pokoj, pokoj ! Nechcem ti ublížiť." chlácholila som ju a ona len zvesila plecia a pokračovala v plakaní.

,,Čo sa ti stalo ?" opýtala som sa jej a odhrnula som jej vlasy z tváre. 

,,S-smia-li s-sa mi, kvô-li m-menu !" zavzlykalo dievčatko. 

Pichlo ma pri srdci a žalúdok sa mi totálne zovrel. Merlin, ako ja toto dobre poznám. Automaticky som dievča objala a ona sa mi oprela o plece, ktoré bolo o chvíľu mokré od jej sĺz.

,,Ššš ! Povedz mi, ako sa voláš." hladkala som ju po chrbte a pozrela som na Jamesa, ktorý na mňa len mlčky civel.

Dievčatko sa odtiahlo a zavrtelo hlavou. 

,,Ani neviem, kto si a nechcem, aby si sa aj ty smiala." zakuckalo sa a opäť vypustilo pár sĺz. Chytila som jej malé rúčky do svojich a stisla jej ich. 

,,Neublížim ti. Dobre poznám, aké to je, keď sa ti ľudia smejú." pousmiala som sa a dievčatko vyvalila oči. Jamesovu reakciu som radšej nechcela vidieť.

,,Sľubujeme, že sa nebudeme smiať." kývla som na Jamesa a dievčatko sa k nemu obrátilo. James sa uškrnul a ukázal, že si zazipsoval pery.

Dievčatko sa slabo zasmialo a opäť na mňa uprelo svoje modré očká. Jeden prameň som jej zastrčila za ucho a povzbudivo som sa usmiala. 

,,Aj tak vás, ale nepoznám." zamrmlalo.

,,Tak sa ti predstavíme. Toto je James Potter a ja som Wolfie Malfoyová." usmiala som sa.

,,Wolfie ? Ako vlk ?" naklonilo dievčatko hlavu a ja som len s úsmevom prikývla. 

,,Vidíš ? Aj ja mám dosť nezvyčajné meno. Keď som bola mladšia, decká si zo mňa strieľali a vysmievali sa mi. Preto som sa radšej predstavovala svojim druhým menom - Annabeth. Znie aspoň o čosi normálnejšie ako Wolfie, však ? Doma som preto, ale často plakávala a pýtala sa otca, prečo ma tak pomenoval. Vysvetľoval, že je vo mne niečo neobyčajné. že budem bojovná ako vlčica. Ukázal mi tú dobrú stránku a ja som už viac neplakala. Dokázala som sa preniesť cez všetky posmechy a keď sa niekomu nepáčilo moje meno, odvrkla som, nech ma volajú Malfoyová alebo ma neoslovujú vôbec. A pozri. Už som s tým úplne v pohode, dokonca ma James volá Wolf." usmiala som sa.

,,Ale tak Wolfie je určite krajšie meno ako Delfana. Áno, moje meno je Delfana." sklopilo dievča zrak. 

,,Delfana ? A ty sa preto meno trápiš ! Však je krásne. Odvodené od delfína, však ?" usmiala som sa a nechápala, prečo sa znepokojuje.

,,Však to." zafňukalo dievča.

,,Delfana. Delfie. Die. Páni, však to je super !" ozval sa James a usmial sa na dievča.

,,Die ?" pozrelo naňho dievča.

,,Napríklad." žmurkol.

,,Vidíš ? Máš skvelé meno a ako sa zdá, chalani naň budú len letieť. Určite si nájdeš veľa priateľov, len sa s tým nesmieš nechať zožierať, dobre Die ?" usmiala som sa na ňu.

,,Die. To sa mi páči." usmiala sa Die.

,,No, vidíš ! Nenechaj sa kritizovať, dobre ? A bež domov a zisti, prečo ti rodičia dali také krásne meno ako Delfana. Uvidíš Die !" usmiala som sa a dievčatko sa mi hodilo okolo krku.

,,Ďakujem ti, Wolfie !" 

,,To nič, Die !" objala som ju tiež. Pripomenula mi Scorpiusa, až na tú citlivosť. Scorpius by asi dotyčnému spravil peklo zo života, kto by si doňho niečo dovolil. Ach, mne ten drobec tak chýba. 

,,Ďakujem Vám obom." usmiala sa a utrela si líce. 

,,To nič. Ignoruj tie reči. Len ti závidia. A prosím ťa, môžeš mi povedať, kde sme ?" opýtala som sa a keď som si všimla Diin nechápavý pohľad, ponáhľala som sa s vysvetlením.

,,Vieš, mi tak trošku cestujeme na vlastnú päsť len so stanom a nó..ehm stratili sme sa." usmiala som sa.

,,Ste v malej dedinke, blízko Londýna. Blackwood." usmiala sa Die.

,,Ďakujeme ti. My už pôjdeme. Nemáme ťa odprevadiť domov ?" pozrela som s úsmevom na Die.

,,Nie, čakám tu na otca. Maj sa Wolfie ! Ahoj, James !" usmiala sa Die a ja a James sme jej zakývali a kráčali do centra dedinky. 

,,To som netušil, že sa ti smiali." začal James.

,,Bohužiaľ áno." povzdychla som si,

,,No bolo to trošku inak, ale to som Die nechcela hovoriť. Ja som zostala chladnou a správala som sa rovnako ľadovo. Zabralo to. Nikto už sa neodvážil so mnou hádať, lebo hádky som vždy vyhrávala." slabo som sa zasmiala.

,,Inak, skús sa premiestniť ! Predsa sme len medzi muklami a možno !" pozrela som na Jamesa a tým som mu jasne dala najavo, že sa o svojej minulosti nemienim baviť.

,,Jasné." pochopil a chytil ma za ruku. Sústredil sa, no nič. Nepohli sme sa ani o centimeter. 

,,Doriti !" zavrčal.

,,No tak to skúsime inak." povzdychla som si a kráčala uličkami. Ocitli sme sa na trhovisku, kde sa predávalo všetko možné. Ľudí tu bolo celkom dosť, aj keď sa blížil večer.

,,Páni !" uznanlivo som kývla.

,,Vyzerá to tu ako na jarmoku." podotkol James.

,,Jarmoku ?" nadvihla som obočie a James sa zasmial.

,,Čosi ako toto. Je tam hudba, plno stánkov s rôznym tovarom, zábava a nechýba alkohol. Ohnivú whisky by si tam asi nenašla, ale niečo iné áno. Je to slávnosť." uškrnul sa. Prikývla som, keď ma upútal jeden stánok. 

Hneď som tam zamierila. 

Stánok bol plný rôzne farebných kvetov od ruží cez slnečnice až po Jamesove slávne kaktusy. Bolo tu toľko druhov, farieb a vôní, že som neodolala. 

Prechádzala som popri jednotlivých kvetoch a nadšene ich sledovala.

,,Dobrý deň, holubička!" usmiala sa na mňa žena za pultom. 

Mohla mať aj 70 rokov, no vyzerala zdravo, sviežo a s chuťou do života. Zvráskavenú tvár mala láskavú a jej modré oči boli nesmierne láskavé. Cítila som sa v jej prítomnosti tak skvelo a pokojne.

,,Dobrý deň, pani !" usmiala som sa.

,,Čo ťa sem s tvojim priateľom privádza ?" zaujímala sa milo. Prišla som k nej a jemne sa dotkla kvetu slnečnice.

,,Cestujeme." odvetila som s úsmevom. 

,,Pani, tie kvety sú krásne ! Odkiaľ ich všetky máte ?" zaujímala som sa.

,,Ach, holubička moja, tieto kvety zväčša sama pestujem a niektoré zase moje priateľky alebo synovia s nevestami." usmiala sa starká.

,,Sú skutočne krásne." usmiala som sa šťastne a zamierila k ružiam a potom k ľaliám. 

,,Ďakujem, holubička !" zažmurkala starká.

Prechádzala som okolo tých nádherných rastlín a ľutovala som, že nemám muklovské peniaze, ktorými by som mohla zaplatiť aspoň za jediný kvet. Počula som, že James sa so starkou dal do reči, ale nevnímala som ich. Moje zmysly patrili kvetom.

Kiežby som tu mohla zastať dlhšie, ale predsa len sa musíme pohnúť ďalej a dostať sa späť k svojim rodinám. 

,,Je to tu krásne, pani, ale my už budeme musieť ísť." obzrela som sa.

,,Ale, holubička, ani jeden kvietok vás nepotešil ?" usmiala sa starká.

,,Všetky sú krásne a mohla by som tu stráviť veľa času, ale musíme ísť. Treba sa vrátiť k rodine. A navyše nemáme vaše peniaze." smutne som sa usmiala a starká chápavo prikývla.

,,Ale ďakujem za spríjemnenie dňa." usmiala som sa a starká mi stisla ruky vo svojich.

,,Dúfam, že sa ešte stretneme. Málokedy sa mi stáva, že svojimi kvetmi tak očarím mladých." usmiala sa.

,,Sú skutočne krásne. Dovidenia." rozlúčila som sa a kráčala som von s tým, že mi je James za pätami.

,,Boli krásne, však ?" nadhodila som a keď mi nikto neodpovedal obzrela som sa. 

Čože ?! Dopekla ! Kde je James ?! Však šiel za mnou nie ? Uniesli ho ? Nebola tá starká, len prestrojená Smrťožrútka ? Merlin, James, kde si ?

,,James ?" zavolala som a pár ľudí sa na mňa nechápavo alebo pohoršene otočilo. Ach, choďte doriti, vy sprostí muklovia.

,,JAMES !" 

,,Hm ?" ozvalo sa mi za chrbtom až som nadskočila.

,,Dobrotivý Dumbledore ! James, kde si bol ?!" otočila som sa k nemu a prebodávala ho pohľadom. 

,,Trošku som sa rozprával s tou ženou." odvetil s úškrnom.

,,Merlin, o čom ste sa len tak vy dvaja bavili ? O kaktusoch ?" podpichla som ho a on sa zasmial.

,,Nie, o kaktusoch nie, ale tak..." vytiahol jednu ruku spoza chrbta a v dlani držal nádhernú modrú ružu. Šibalsky sa na mňa uškŕňal a ja som sa nezmohla na slovo.

,,James !" vydýchla som.

,,Je máj a tak by si mala osláviť, narodeniny nie ? 16, ak sa nemýlim.  Síce si mi neprezradila dátum, a ani neviem koľkého dnes je, len že je máj. Takže, všetko najlepšie." žmurkol. 

,,Merlin, ale ako ? Však nemáme muklovské peniaze. Nemáme žiadne peniaze !" neverila som vlastným očiam.

,,Neboj, neukradol som ju. Tá žena si všimla ako si s radosťou obzeráš tie kvety a dali sme sa spolu do reči.  Keď si jej povedala, že sa ti kvety páčia, no nemáš peniaze a odišla si, žena sa so mnou rozprávala a nakoniec som mohol niečo vybrať zadarmo." usmial sa James a oči mu žiarili.

,,Och !" vzdychla som.

,,Trošku som sa pozabudol, lebo som hľadel tie modré ruže. Spomínala si, že ich máš rada a táto mi prišla najkrajšia. Hodí sa k tebe." uškŕňal sa stále James a podal mi ružu.

Opatrne som ju vzala do rúk a s nehou na ňu hľadela. V očiach ma štípali slzy dojatia.  Pozrela som na Jamesa, ktorý sa stále usmieval a objala som ho okolo krku.

,,Merlin, James ! Je krásna ! Ďakujem moc !" šepkala som, no vedela som, že ma počuje. Jeho paže sa okamžite presunuli na moje boky a objal ma. 

Keď sme sa od seba odtiahli, vymenili sme si úsmevy a bok po boku sme kráčali uličkou, pomedzi muklov. Dostali sme sa na koniec dedinky a vtom mi niečo udrelo do očí.

,,James ! Nie je to ...?" začala som a James prikývol so širokým úsmevom.

,,Áno."

Pred nami sa rozprestierali naše domy. Boli od seba síce vzdialené na 100 metrov, ale kto by sa čudoval ? Otec stále nemá v láske Harryho Pottera. Takže sa fakt ničomu nedivím... 

,,Ehm...ospravedlníš ma ? Pochybujem, že chceš ísť so mnou a vidieť tie vodopády, čo vyplakala mama s babkou." uškrnula som sa a James sa zasmial.

,,Ja skočím k našim. Možno si sem dali pauzu, aj keď nechápem prečo otec zobral stan s výzorom ako náš dom. Asi za to môže mama." uškrnul sa a rozbehol sa k domu.

Ja zas k tomu svojmu. Ách, ten dom som nevidela pomaly rok ! Tak veľmi mi chýbal. Ktovie, čo je všetko stále rovnaké, či mi mama upratovala v izbe a podobne.

Predtým ako som sa dotkla kľučky sa stalo niečo zvláštne. Moje džínsy, tričko a mikina zmizli. Nahradili ich tmavozelené dlhé šaty, s dlhým rukávom a odhalenými ramenami. Na nohách som mala balerínky. Zamračila som sa nad tým a Jamesovu ružu som si vložila do vlasov, nech ju nestratím. 

Otvorila som dvere a na celý dom zakričala.

,,Ahoj, rodinka ! To privítanie ste mi nemuseli pripraviť v podobe šiat, ale nevravím, že sa mi to nepáči."

Ni. Žiadna reakcia. Dobre to je čudné. Prešla som chodbou a obzerala sa po tmavých stenách. Vyzerá to ako náš dom až na niekoľko detailov. Odkedy máme čiernu chodbu z mramoru ? Pokiaľ viem, vždy ma vítalo drevo. Žeby rekonštrukcia ?

No, celý dom pôsobil neprívetivo. Čo už nado mnou trúchlia ? Chystajú mi pohreb, či čo ?!

,,Otec ?" zakričala som. Nič.

,,Mama ? Scorp ?" Zase nič. 

Na stene predo mnou svietil šarlátovou farbou (dúfam, že to nie je krv) nápis. Zamračila som sa a podišla bližšie.

Ako by to bolo, keby sa tvoj otec nezmenil a pravdou by bolo to, čo sa šírilo na Rokforte ?

Ako som to prečítala nahlas, nejaká silueta človeka na mňa vyslala zaklínadlo a a ja som sa ocitla na Rokforte. 

Videla som samu seba s rozpustenými vlasmi, extrémne krátkou sukňou, ktorá mi siahala tesne pod zadok, ale fakt, že tesne ! Na sebe som mala košeľu poriadne rozopnutú, že bolo vidno aj časť čiernej podprsenky a zeleno striebornú kravatu. Moment, čože ?!

Vrtela som zadkom, ako šľapka a bavila som sa s Bellou Adamsovou a niekoľkými Slizolinčanmi. Vyzerali sme ako gang ! Trkotali sme s Bellou ako staré priateľky a ja som nič nechápala.

Kráčala som po chodbe, keď som vrazila do Kate ! 

Ach, Kate ako mi s Valeriou chýbate. Kiežby som vedela, ako sa vyvíja tvoj vzťah s Fredom, čo má nové Valeria, proste sa s vami bavila, baby. Ach, tak moc mi chýbate....

No, táto moja forma alebo paralelná podoba z inej dimenzie na Kate začala škriekať.

,,Merlin ! To nevieš dávať pozor, humusáčka ?! Čo sa mi pletieš pod nohy ?!" jačalo moje paralelné ja a ostatný z gangu sa začali rehotať.

,,Sklapni, Malfoyová !" zavrčala Kate a zbierala si veci.

,,To ty by si mala sklapnúť ! Pf !" odfrkla som si a Bella do Katiných kníh kopla. Zavrčala som a preklínala svoje paralelné ja a aj Bellu. 

,,Merlin, Malfoyová, zase ?" ozval sa za mojim paralelným ja známy hlas. Obzreli sme sa ja aj to zlé dvojča a hľadeli sme do podráždených očí Jamesa Pottera.

,,Čo sa do toho staráš, Potter ?!" vyšteklo moje paralelné ja.

,,Robí ti dobre, keď sa navážaš do ostatných, Malfoyová ? To ťa uspokojuje, či čo ?" nadvihol James obočie.

,,A ty si nejaký záchranca humusákov ?" odporne som sa zarehotala v tom pararelnom svete.

Čo sa to deje ? V živote by som nevypustila z úst slovo humusák a nie to ešte na moju najlepšiu priateľku. Dobre skríkla som to po Jasonovi, ale to je iné... A tiež tá hádka.

Táto hádka s Jamesom bola iná, ako naše ostatné. V živote som si z nikoho neuťahovala z pôvodu. Vždy som sa chcela tejto otcovej minulosti vyhnúť. Nechcem byť toto tu predo mnou !!!

,,Malfoyová, teba už asi nič nezmení... Uvedomuješ si, že si odporná, chladná a panovačná ?!" zavrčal James útočne. 

To zabolelo mňa/normálna verzia, no dotklo sa to aj ten šľapky v paralelnom svete, hoci som to poznala len ja, keďže sme rovnaké len....ach merlin !!!

Po Jamesovi sa chcelo vrhnúť pár Slizolinčanov z gangu, no moje paralelné ja ich zastavilo. Super...v paralelnom svete som šéfka mafie....Otočila sa Jamesovi chrbtom a prehodila si blond vlasy cez plece. 

,,Presne si to vystihol, Potter. A vieš čo ?" zvrtla sa tá šialená predstava.

,,Som na to hrdá !" zarehotala sa a kráčala s chichotajúcim sa gangom preč.

,,Čo to ?!" pozrela som na Jamesa, ktorý pomáhal Kate s knihami.

,,Nič si z toho nerob. Sama bez tých jej príveskov by držala jazyk na uzde. Korene nezmeníš." zamrmlal jej s tým svojim frajerským úsmevom a podal jej zvyšné knihy. Kate ho odmenila úsmevom.

,,Nie ! NIE ! Taká nie som !" jačala som ako šialená, no nikto ma nepočul.

,,Nie !" a zrazu som sa strepala z nôh na zem.

Vyplašene som sa poobzerala a pozrela na nápis hore. Už mi to začalo dávať zmysel. To bola ukážka, ako by som sa správala, keby sa otec nedokázal vzoprieť Luciusovi. Keby bol krutý a zlý, hrdo by nosil tetovanie Smrťožrútov. 

Iná výchova, rovnaká ako ho vychovával Lucius ma prinútila stať sa takou, lebo vždy som chcela, aby bol otec na mňa hrdý. Skrývala som to všetko a stala sa zo mňa obluda...

Rozbehla som sa do obývačky, kde som objavila známky života.

,,Mami !" vrhla som sa mame okolo krku a tuho ju objala.

,,Wolfie ! Č-čo to robíš ?" nechápala mama.

,,Tak dlho som ťa nevidela !" zamrmlala som, keď sa mama odtiahla.

,,Bola si preč 5 minút, tak neblázni, áno ? Za chvíľku sú tu, aby ste sa poradili." odvetila mama.

,,Kto a o čom sa majú poradiť ?" nadvihla som obočie, keď do obývačky vbehol Scorpius v slušnom hábite a otec s babkou a.....

,,LUCIUS !" zasyčala som tónom plným opovrhnutia a odporu.

,,Wolfie !" skríkla hystericky babka.

,,ČO robíš v tomto dome ?!" zasyčala som k Luciusovi a babku totálne ignorovala.

,,Wolfie Annabeth Maloyová ! Môžeš mi vysvetliť,ako sa to správaš k svojmu starému otcovi ?!" zavrčal na mňa otec.

Prekvapene som naňho pozrela, div mi nespadla sánka. Mala som chuť sa rozosmiať, ale otec sa tváril až moc vážne, na to aby to bol vtip. 

,,Otec, neviem, čo tu robí tento človek, ktorého nikto z nás nepovažuje za rodinu." rozhodila som rukami a babka si zdesene prikryla dlaňou ústa.

Blížila som sa k Luciusovi, keď otec spravil niečo, čo som od neho NIKDY nečakala. Odhodil ma zaklínadlom k stene.

Okamžite som sa postavila a vystrašene naňho civela. Prešla som cez miestnosť k mame.

,,Môžeš láskavo prestať ?! Čo to do teba vošlo ?!" skríkol otec a ja som prekvapene cúvla. Čo sa to deje.

Otec ma prebodával nenávistným pohľadom a ja jeho nechápavým a zmäteným.

,,To nič, Draco ! Však ona sa naučí poslušnosti." zavrčal Lucius a ja som mala v pláne mu tak vynadať, ale matkina ruka na zápästí ma zastavila. 

,,Ehm...Scorpius, prosím ťa prines taniere." obrátila sa mama k Scorpiovi a ten okamžite letel do kuchyne.Vracal sa s plnou náručou riadu, keď sa podkol a padol aj s taniermi na zem.

Rýchlo ich začal zbierať, keď otec sa po ňom rozkričal. 

,,Merlin, koľkokrát ma budeš ešte dráždiť ?! Už len za dnešný deň bolo toho viacej než dosť ! a ešte pred hosťami !" vrieskal otec.

Takéhoto som ho teda nepoznala. Scorpius len mlčky zbieral rozbité kusy riadu a celý sa triasol. Môj malý chudáčik. 

,,O-otec, p-prosím !" zakoktával sa, keď naňho OTEC namieril prútikom a Scorpius sa začal zmietať v kŕčoch. Zajačala som a vystrašene pozrela na otca. Obrátila som sa k matke, ktorá sa tvárila neústupčivo.

,,To nič neurobíš ?" skríkla som po nej a ona ma prebodla pohľadom. A vtom mi to došlo ! Okamžite som vytiahla z môjho obvyklého puzdra na prútik od otca svoju čarovnú paličku a namierila ho na otca.

,,EXPELLIARMUS !" skríkla som a šibla prútikom.

Odzbrojila som ho a on na mňa rozčúlene hľadel ako aj zvyšok rodiny. Scorpius sa zviechal zo sebe a lapal po dychu. 

,,Wolfie, okamžite sa vráť do svojej kože ! Čo to robíš ?!" jačal otec.

,,Ty nie si môj otec ! Je to len ilúzia !" skríkla som a mierila naňho prútikom. On sa zamračil a pomaly sa ku mne približoval. Lucius mu bol za pätami.

,,Môj pravý otec Draco Malfoy by nikdy, nikdy nepoužil kliatbu cruciatus na vlastného syna ! Tiež by nikdy neprijal pod svoju strechu Luciusa !" odsekla som a šibla prútikom k Luciusovi.

Prerezala som mu hrdlo a ten sa s krikom zviezol na zem. Hlava mu odletela a celé telo sa zmenilo na kostru, na ktorej sem tam viselo mäso. Lebka bola prázdna, len vlasy mala na sebe. Fuj !

,,Všetko je to len najhoršia predstava !" kričala som ďalej a zabila babku a za ňou nasledoval aj Perry, ktorý sa objavil vo dverách. Obaja sa zmenili na bezduché kostry.

,,Vážne ? Ukáž svoje a ja ti ukážem moje !" zavrčal otec a zaškľabil sa.

Zamračila som sa naňho a keď mi ukázal ruku so znamením Smrťožrútov, takmer som omdlela a rýchlo pozrela na svoje ľavé predlaktie. Na pokožke sa mi rysovalo čierne tetovanie Smrťožrútov. Zalapala som po dychu a strhla si rukáv naspäť, nech sa na to nepozerám !

,,Klameš ! To je len ilúzia !" 

A na dôkaz toho som zabila "mamu" a "Scorpiusa". Okamžite sa z nich stali kostry, no tá Luciusova sa začala zviechať zo zeme a pomaly sa skladala do jeho podoby.

Rozbehla som sa po chodbe a stále si kontrolovala predlaktie. To znamenie tam stále bolo !!!!!

,,Pred týmto neutečieš !" zareval otec a ja som sa zvrtla a pozrela do tých jeho očí, ktoré som zdedila po ňom. 

,,Ale utečiem !" odvrkla som a namierila naňho prútikom.

,,A mimochodom, ja som z Chrabromilu !" zavrčala som a preťala som otcovi krčnú tepnu. S krikom sa zviezol na zem a jeho telo sa zmenilo na kostru. Pravú podobu.

Vybehla som z domu a zapálila ho plameňmi, nech sa kostlivci nemôžu sformulovať a spôsobiť mi ešte väčšiu bolesť. Utekala som v šatách a balerínkach tých  100 metrov k "Potterovcov".

Rozrazila som dvere, keď som začula hlasy. Priam kypeli odporom.

Vbehla som do kuchyne, kde sa všetko odohrávalo a naskytol sa mi šialený pohľad ako z psycho hororu.

James stál pri stene a vyplašene civel na svoju rodinu, ktorá ho obklopila. V prvom rade ma upútala Lily, ktorá mala vo vlasoch zelené a čierne pramene a celá bola v čiernom. Sukňu mala extra krátku a na nej drsný opasok. Na nohách čierne čižmy s ostňami. 

Albusa som videla zboku ako sa šialene škerí. Vyzeral desivo. Predstavte si Harryho Pottera, 16-ročného, ktorý prestúpil k Voldemortovi. Je to vôbec reálne ?!

Sekla som prútikom a Albus sa zviezol na zem. Jeho telo sa premenilo na kostru a príšerne jačalo. Jačalo ? Kvílilo ako prasa. 

James zavrešťal od strachu a asi očakával vraha (ktorým som sa asi aj stala) a keď ma zbadal, nedokázala som nič vyčítať. Vrazila som do toho hlúčiku a zabila Lily, keď sa ozvala Jamesova mama.

,,Si pre nás sklamanie a vždy b-" nedokončila, lebo som jej hlavu oddelila od tela. 

,,Čo si kedy dokázal ? Patríš vôbec do našej rodiny ?!" útočil Harry Potter, no to som už stále pred Jamesom.

,,Áno, on je Potter ale ty nie !" zavrčala som, keď sa Harry Potter zamihotal ako hologram a miesto neho stále predo mnou opäť Lucius.

,,Ukáž svoje a ja ti ukážem moje. Patríš k nám. K čistým ! Verným Temnému pánovi !" syčal a ja som mu priam s radosťou spôsobila smrteľnú ranu.

Schmatla som vydeseného Jamesa za zápästie a utekala som preč. Keď sme vybehli z dverí, Albus a Lily sa sformovali, no ja som dom zapálila a ten v okamihu zhorel.

Jamesa som ťahala do lesa a neprestala som bežať. Bála som sa, že sa za nami sformujú ďalší mŕtvy na niečo z paralelného sveta. Odporného, šialeného, desivého, zúfalého paralelného sveta.

Zastala som až na kamennom brehu rieky. Pustila som Jamesovu ruku a on zo seba zhodil ruksak so stanom. Vrhla som sa na stana okamžite ho rozložila. Potom som vbehla dnu a rovno do kúpeľne. 

Oprela som sa o umývadlo a pozrela sa do zrkadla. Oči sa mi nebezpečne leskli. Opláchla som si tvár a vyhrnula si rukáv na šatách. Temné znamenie zmizlo. Akoby nikdy nebolo. A pravdupovediac nikdy ani nebolo.

Snažila som sa lapiť dych a zabudnúť na ten zážitok. Lucius v dome s otcom. Otec sa správal povrchne a agresívne. Odhodil ma k stene. Scorpiusa mučil. Matka nezasiahla.

Bolo to to, čoho som sa najviac bála. Že Lucius našu rodinu poznamená. Otec ako v minulosti, ako sa o ňom hovorilo,mama nezájem....

Bola to len ilúzia ! Nič viac ! 

Snažila som sa presvedčiť samu seba, no moc to nepomáhalo. A vtom mi niečo zišlo na um.

,,James !" šepla som a vybehla von.

Jamesa som dlho nehľadala. Sedel neďaleko stanu a hlavu mal v dlaniach. Uši mal červené a ruku mokré ? Plecia sa mu triasli a keď som sa priblížila, počula som tlmené vzlyky. 

,,James." oslovila som ho, ale nereagoval.

,,James !" sadla som si k nemu. Nevedela som, čo robiť. Predsa len nikdy som ho nepočula ani nevidela takto. 

,,Merlin, Wolf ! J-ja som myslel....myslel som, že som sa zbláznil !" zamumlal pomedzi vzlyky. 

,,Bola to len ilúzia. Nie pravda." pohladila som ho po chrbte. 

James na mňa nepozrel len sa dusil vzlykmi. Pravdepodobne nad ním vyhrali a on sa ich snaží potlačiť. Merlin, čo sa tam stalo ?

,,Ako by som to nevedel ! Museli mi to pripomenúť ?!" zamumlal opäť do dlaní. 

,,Viem to ! Kurva, ja to viem ! Viem, že nikdy nedokážem to, čo on ! Nikdy sa mu nevyrovnám ! Nikdy nebude mať možnosť byť na mňa hrdý ! Nikdy nebudem tam, kde bude treba ! Ja to VIEM ! Viem, že vždy sklamem. Nikdy som nieje tam, kde treba ! Nikdy nebudem ako on." vylieval si srdce a zdvihol tvár.

Strhol si okuliare z tváre, ktoré aj tak už menej nosil a hodil ich vody.  

Tvár mal celú červenú a zmáčanú od sĺz. Aj zboku som videla tú bolesť v jeho očiach. Trápil sa a ja som to videla. Lámal sa rovno predo mnou. 

,,James !" oslovila som ho. Nič.

,,James pozri sa na mňa !" naliehala som. Zase nič.

Chytila som mu bradu medzi prsty a donútila ho pozrieť mi do očí. Trpiteľsky na mňa pozrel a slzy sa mu len tak valili. 

Ruky som mu položila na líca a zhlboka sa nadýchla, sama potláčajúc slzy. Mala som chuť zosypať sa s ním, ale on ma potrebuje. Toto je už fakt naňho veľa a dosť ho to vzalo. Pochopila som aspoň niečo a som tu preňho.

,,Počúvaj ma ! Ty nie si Harry, jasné ? Nie si Harry Potter ! Voláš sa James ! James Sirius Potter ! Rozumieš ? Nesnaž sa byť ako tvoj otec ! Nerob to ! Si skvelý, vtipný chalan so zlatým srdcom. Si láskavý, neskutočne odvážny, obetavý a prežil si si mnohým, hlavne za posledný rok. Že si nič nedokázal ? 

A kto prišiel na spôsob ako vyhrať šach ? Kto zabil baziliska ? Kto sa postavil vlkolakovi ? Kto bol odhodlaný vrátiť sa do minulosti, v ktorej sa ešte nenarodil ? Kto našiel guľu v kope ihličia ? Kto bol za mňa ochotný vymeniť slobodu, len aby som mohla žiť ? Kto porazil upíra ? Kto ma dochádzal zachrániť pred upírím jedom ? Kto zastavil potkany ? Kto obetoval svoju krv na vstup do jaskyne ? Kto bojoval s drakom a lietal na krídlach ?

Ty ! Ty James a nikto iný ! Pozri, čo si dokázal ! Si hrdina ! Bol si ochotný vymeniť svoj život za ten môj a nie raz ! Dokázal si sa so mnou spriateliť. A ja som Malfoyová ! Rozumieš ? Malfoyová !!!

A ohľadom toho, že vždy sklameš, to je teda vyšitá kravina ! Ty si bol práve vždy tam, kde bolo potreba ! Neviem, čo ti tá ilúzia ukázala, ani mi to nemusíš vravieť, stačí, že tona tebe vidím, ale nie je to pravda, jasné ? James bol si tu dokonca aj pre mňa. Začalo to, s Jasonom. Po rozchode si bol so mnou ty ! Potom, keď sa ma pokúsil znásilniť, si ma zachránil !

Si pre mňa oporou aj tu ! James, nerieš nič z toho, čo sa stalo v tom dome. Nie je to pravda. Bol to strach z tých zákutiach, ktoré nikdy nemali vyjsť von. Viem, to a rozumiem ti.

A ešte raz. Ty nie si Harry a nesnaž sa mu vyrovnať ! Si jedinečný, taký aký si !" 

Dokončila som svoj monológ a James na mňa bez slova hľadel, so stekajúcimi slzami. Potom sa ku mne nahol a skôr ako som mohla čo i len žmurknúť, prilepil svoje teraz slané pery na tie moje. Vyvalila som oči od prekvapenia. 

Bol to jeden krátky, zúfalý a dravý bozk. Tak rýchlo ako sa zmocnil mojich pier, ich aj oslobodil a hlavou mi klesol na hruď. Ozvali sa vzlyky a plecia sa mu nekontrolovateľne triasli.

Okamžite som ho objala a hladkala ho po vlasoch. Snažila som sa mu rozprávať utešujúce slová, no pochybujem, že ma počúval. Bol zlomený. 

Po mojich lícach sa skotúľalo zopár sĺz. 

Už sa odtiaľto musíme dostať. Vážne, musíme ! Je to zlé, už je to moc zlé a obávam sa, čo bude v bludisku a potom. Merlin, pomôž nám !

Keď sa James trochu upokojil a už sa mu prestali triasť plecia, som sa trošku odtiahla. Obloha nad nami bola už tmavá a nastala noc. 

,,James, asi by sme si mali ísť ľahnúť, dobre ?" navrhlo som jemne a on prikývol. 

Pomaly sme sa pozviechali na nohy a vošli do stanu, kde James okamžite skĺzol do postele. Neprítomne zízal pred seba a stískal v rukách rožtek z vankúša. Povzdychla som si a zošuchla som sa  k nemu. 

Objala som ho okolo pása a hlavu si pritiskla k jeho hrudi. Cítila som ako sa jeho paža okolo mňa omotala a slabo som sa usmiala.

Trhane sa nadýchol a ja som sa pri ňom pomrvila ako protestujúca mačka. Ak začnem ešte priasť tak ma prosím pekne, zabite !

,,Spi a mysli na niečo pekné, dobre ?" šepla som mu ospalo a on ma k sebe pritisol ešte bližšie, ak to vôbec bolo možné.

Sme odkázaný len na toho druhého. Nikoho nemáme. Sme samy a asi to dlho nevydržíme tie útoky a nakoniec zlyháme pod tým náporom a spadneme. Už to skutočne musí skončiť a rýchlo ! 

Aloha !

Tak, po pár dňoch je tu ďalšia kapitola.  Na túto časť som sa sama celkom tešila xD Je fakt dlhá, vyše 5 000 slov, takže dúfam, že sa bude páčiť ! :* 

Opäť Vám to musím napísať. MUCHAS GRACIAS za všetky VOTÍKY, komenty a skvelé reads. Ani si neviete predstaviť, ako ma to poteší a hneď sa na svet usmievam :3 Milujem Vás, mi amor ! ♥

Mno a teraz si dovolím byť trošku narcistická :D Muchas gracias za nominácie v niekľkých awards, no chcela by som Vás poprosiť, či by ste aj nezahlasovali. Hlasuje sa v  Wattpad Awards podzim 2015

Vďaka Vám som bola nominovaná vo ff, vlkolakoch a aj ako najlepší autor (wtf ?! doteraz nechápem, ako je to možné ?! xD). Samozrejme je to na Vás, ale bola by som rada, ak by ste zahlasovali :*  Treba si len nájsť, pod akým som číslom :) Vopred THE BIGGEST MUCHAS GRACIAS :*

Okej, už dosť narcizmu, to si nechám na nemčinu (musíme o sebe hovoriť minimálne 5 minút -_-...) a teším sa na Vaše názory. A dlho to tu nebolo, no čo myslíte kto je A&L ??? :D

A len taká otázka, v Really, Potter ?! sa vyskytli aj disneyovky, máte aj vy svoju naj ? Ja sa priznávam, že zbožňujem Aladina :*

P.S.: Tí, čo poznajú filmy s Loganom Lermanom, neplačete pri nich, keď ho vidíte plakať ? On plače tak skutočne :* Aj na obrázku je, ale gif som nedávala...:)

*CleoDeFuego*