Ani som sa nenazdala a bol čas odchodu na prázdniny. Vlasy ma neprestali rozčuľovať. Ani po čase sa farba nestratila, hoci som ich umývala miliónkrát. Vyskúšala som všetko, aby som sa tej príšernej farby zbavila, no nič nepomohlo. Len Pottera som o nič neprosila. Nie, toto zvládnem bez neho!

Pobalila som sa a šla s Kate a Valeriou do vlaku. Ideme domov. Takže sa stretnem s našimi. Začínala ma chytať panika. Nemôžem sa im ukázať takto. Čo si o mne pomyslia? Ako im to len vysvetlím. Otec sa rozčúli a merlinvie čoho bude schopný. Chcela som si to vyriešiť sama, ale neviem ako.

Našli sme si voľné kupé. Chvíľu som sa bavila s kamarátkami, ale už to nemohla vydržať. Mám toho akurát dosť. Dostanem svoje vlasy späť! Donútim Pottera, aby zvrátil to kúzlo. Postavila som sa, oznámila dievčatám, že idem zabíjať a nech mi poskytnú na súde alibi a ponáhľala som sa po chodbe vlaku.

Konečne som našla správne kupé. Vbehla som bez pozvania dnu.

„OKAMŽITE MI VRÁŤ VLASY, POTTER!" vykríkla som. Jack, Fred a Potter na mňa prekvapene pozreli. Do líc sa mi nahrnula krv, čo som bola taká vytočená.

„Myslíš, že ja nemám toho plné zuby?! Keby si nebola taká tvrdohlavá, už sme mohli byť obaja normálni," vyprskol Potter a zaerdžal.

„Vieš, že ja ťa nikdy o nič prosiť nebudem," odsekla som. To nech si vyhodí z hlavy.

„James, však jej vráť vlasy a ona tebe hlasivky a hotovo. Už sa to vlečie týždne," prevrátil Jack oči.

„Správne," pritakala som.

„Nie," odsekol Potter.

„Môžeš sa naučiť pár čarovných slovíčok, ktoré nie sú kliatbou."

Zmeravela som, no navonok nedala na sebe nič znať. Len som nadvihla jedno obočie a môj pohľad zostal chladný. V skutočnosti som sa, ale cítila zranená. Nie som predsa nevychovaná. Viem, čo je slušnosť. Nie som taká zlá, nie? Nepovyšujem sa, nenadávam čarodejníkom muklovského pôvodu do humusákov, nerobím si z iných posmešky...

„Drž hubu, Potter!" zavrčala som.

„Ty si nezaslúžiš odo mňa počuť milé slová."

„A to už prečo, Malfoyová?" zamračil sa Potter.

„Lebo," začala som, ale do kupé vkročil ten posledný človek, ktorého som tu očakávala. Pre Merlina!

„Á, pán Potter, pán Weasley, pán Shaw a slečna Malfoyová," usmial sa na nás profesor elixírov Horace Slughorn.

„Dovolíte slečna?" prešuchol sa okolo mňa dovnútra.

Pre Merlinovu bradu! To znamená, že sa ide porozprávať a pospomínať. Pri ňom vlasy nezískam späť a navyše nechcem počúvať jeho kecy, koho učil v minulosti, akí boli jeho študenti, čo teraz robia. Navyše viem, že môjho otca nemal práve v láske.

„Ehm... prepáčte, ja už aj tak pôjdem," zamrmlala som a chcela sa vypariť, keď ma zastavil arogantný hlas.

„Však si len teraz prišla," zaškeril sa Potter. Ten bastard!

„Len smelo zostaňte, slečna Malfoyová," usmial sa Slughorn. Vedela som, že som v pasci. Od tohto profesora sa len tak nevykrútim. Otočila som sa teda a nahodila falošný úsmev. Sadla som vedľa Jacka. Potter sa na mňa diabolsky zaškeril a keby že viem vraždiť pohľadom, Potter by bol dávno mŕtvy.

„Ako sa vám darí, moji milí?" začal Slughorn.

„Ujde to, pán profesor," odpovedal Fred.

„A čo váš otec, slečna Malfoyová? Ako sa mu darí v práci?" obrátil sa profesor ku mne. Možno nemal za študentských čias môjho otca rád, no keď sa uchytil v práci akoby bol jeden z jeho miláčikov. 

„Dobre," odpovedala som krátko.

„Bol to veľmi dobrý študent. Veľmi dobrý v elixíroch. Nie ako Harry, ale stále veľmi dobrý. Škoda, že sa pridal na zlú stranu," hovoril zamyslene Slughorn a ja som pri tej zlej strane zaškrípala zubami. Nemá právo ho súdiť! Profesor si moje rozčúlenie nevšímal a pokračoval:

„A o vašej matke ani nehovorím. Astoria bola úžasne bystrá a nadaná. To, s akou jemnosťou a presnosťou varila elixíry bolo neskutočné. Je málo takých študentov, na ktorých je radosť sa pozerať. A čo robí teraz? Myslím, že na Ministerstve nepracuje, však?" Zavrtela som hlavou.

„Je liečiteľka u sv. Munga."

„Úúú! To je zaujímavé. Viete, že doteraz ma prekvapuje, že ste Chrabromilčanka? Čakal som vás vo svojej fakulte. Ako váš otec. Myslím, že ho nazývali Slizolinský lord," rozplýval sa Slughorn.

„Slizolinský princ," opravila som ho. Áno, aj ja som stále nepochopila, čo robím v Chrabromile, ale už som si zvykla. Rovnako ako Albus v Slizoline.

„Áno, máte pravdu. A vy pán Weasley?" obrátil sa Slughorn na Freda. Fred čosi vyhýbavo odpovedal a ja som prebodávala spokojného Pottera. Vedel, že sa profesorovi elixírov a jeho klubu vyhýbam.

Slughorn po Fredovi vyspovedal aj Jacka, ktorý bol skutočne múdry a v elixíroch najlepší. Aspoň to mi tvrdí Rose. Pochybujem však, že je lepší ako ona. Potom sa Slughorn obrátil k Potterovi.

„A čo vy pán Potter? Ako sa darí otcovi?" Potter vyvalil oči, ale pokojne odvetil, že fajn. Slabo zafŕkal, ale zamaskoval to kašľom.

„Prepáčte, pán profesor, ale asi ma napadol nejaký vírus," ospravedlnil sa, pričom na mňa zazrel.

„Istotne sa mu veľmi darí. Však, keď porazil Vy-Viete-Koho, tak ako Auror musí byť skvelý. Učil som ho. Škoda, že len rok. Potom odišiel aj s priateľmi," rozplýval sa Slughorn nad Harrym Potterom.

„Ehm.. hej," zrozpačitel Potter a zaerdžal. Nestihol tomu zabrániť a ja som sa premáhala, aby som nevybuchla do smiechu. Fred mal rovnaký problém a Jack sa tváril zhrozene.

„James, čo to bolo? Vy ste práve zaerdžali?" nadvihol obočie Slughorn.

„T-to j-je," začal habkať Potter, pričom zafŕkal.

„Je to komplikované, pán profesor. Viete, tuto Potter by si mal dávať občas pozor," vložila som sa do toho ja. Slughorn sa zamračil, ale prikývol. Ešte chvíľu sa ospevoval úžasného Harryho Pottera. Konečne vstal, rozlúčil sa a odišiel. Vydýchla som si.

„Potter, ak budeme ešte niekedy preberať, aký je tvoj otec úžasný, pripomeň mi, že si mám zobrať slúchatka," zaškľabila som sa. Potter len otrávene prevrátil oči. Zrazu sa postavil.

„Popros!" prikázal.

„Prosím?! Vyzerám podľa teba ako pes, Potter?!" zavrčala som.

„Nech to máme za sebou. Ja neustúpim!"

„Prečo by som ťa mala o to prosiť? Poradím si," protestovala som.

„No, jasné. Už vidím ako takto pôjdeš otcovi na oči. Poznám ťa, Malfoyová! Viem, že by sa takto pred ním nikdy neukázala. Na to si príliš hrdá," zaerdžal.

Dočerta! Má pravdu. Nemôžem sa otcovi takto ukázať. Nesmiem. 

Už bolo dosť zvláštne, keď som mu písala v prváku, že som v Chrabromile. Vzal to v pohode, len bol prekvapený. Viem, že ma ľúbi, ale tiež viem, akú radosť by mu spravilo, keby ma klobúk zaradil do Slizolinu a stala sa Slizolinskou princeznou.

Aspoň to môj mladší brat Scorpius napraví. Ten však nastúpi na Rokfort o pár rokov. Keď som sa ocitla v Chrabromile , bála som sa, že otec ma odsúdi a bude mať radšej Scorpiusa. To čakanie na spätný list bolo mučivé. Bála som sa jeho reakcie. No, otcova reakcia ma viac ako prekvapila. Pogratuloval mi, a vraj to znamená, že mám určite veľkú odvahu. Je na mňa pyšný a vraj som podľa neho Chrabromilská princezná.

Odvtedy sa snažím byť v otcových očiach skvelá a stále sa presadzovať. Neviem, prečo. Som už taká. Chcem, aby bol hrdý. Aj keď viem, že ma miluje.

„Wolfie, prosím, urob to! Nemôžem vydržať to jeho debilné erdžanie," žobronil Fred a vrátil ma zo spomienok do reality.

„Slovo prosím ťa nezabije," pridal sa Jack.

„A čo keby to urobí bez toho?" našpúlila som urazene pery.

„Čo je horšie Malfoyová, ukázať sa takto otcovi alebo sa ma poprosiť?" nadvihol Potter obočie a zaškľabil sa. Smrť, pomyslela som si.

„Už si mi predsa ďakovala," zatiahol Potter.

To je síce pravda, ale aj tak. Ďakovala som mu, lebo mi pomohol. Ale toto... Je to predsa James Sirius Potter! Prekliate môjho života. Fajn, o tomto incidente sa otec nedozvie. Nemusí vedieť všetko.

„Kde mám istotu, že budem mať vlasy späť?" namietla som.

„Musíš mi veriť," pokrčil plecami a ja som si odfrkla.

„Ja ti verím, že mi hlasivky potom vrátiš," povedal pokojne. Tak toto ma dostalo. Najskôr ma uráža, že sa neviem správať a teraz mi povie, že mi verí? Vážne, Potter? Nadvihla som jedno obočie a naklonila hlavu nabok. Uvažujúc som si zahryzla do pery.

„Fajn," precedila som napokon cez stisnuté zuby. Teraz by som najradšej povedala Avada kedavra, ale otázka je koho by som zabila. Seba alebo Pottera? Samozrejme, že Pottera! Toto si ešte odpyká. Nasadila som falošný úsmev a spustila:

„Zmeníš mi, konečne inak neprežiješ, prosím, vlasy späť?" zasyčala som.

„Ale, no ták, Malfoyová," rozosmial sa Potter a zafŕkal.

„Vieš to aj lepšie."

„Už som to spravila, takže mi zmeň tie vlasy!" skríkla som.

Zo mňa si nikto žarty robiť nebude. Podmienka bolo slovo prosím, nič viac! Takže mi je úplne ukradnuté, či sa mu páčili zvyšné slová alebo tón. 

„James, spravila, čo si chcel. Poprosila ťa, tak neblbni a splň svoju časť dohody," postavil sa na moju stranu Jack. Vďačne som sa na neho usmiala.

„Zaujímavejšiu prosbu som teda nepočul," vyprskol Fred do smiechu. Potter sa tiež zaškeril, no vytiahol prútik. Čosi zamrmlal a kúzlo ma zasiahlo. Skontrolovala som si končatiny a celé telo, či niečo nechýba alebo tam nie je niečo navyše.

„A teraz ja," zaerdžal Potter. Ja som si ešte skontrolovala vlasy. Boli opäť platinovo blonďavé. Vydýchla som si. Konečne tá odporná farba zmizla.

„Emissarius reparo finite," zamrmlala som kúzlo, aby ho chalani nepočuli. Potter sa chytil za hrdo a podozrievavo si ma prezeral.

„No, skús! Tvrdil si, že mi veríš," vyzvala som ho. Potter otvoril ústa a opatrne začal hovoriť.

„Takže? Ako... ako zniem?"

„Hlas je typicky arogantný a nenormálny ako jeho majiteľ," vyplazila som mu jazyk a vybehla som z kupé. Počula som ako sa Potter rozosmial a ja som sa tiež musela aspoň usmiať. Vrátila som sa ku kamarátkam.

„Wolfie," vydýchla Valeria.

„Ako si- ?" pridala sa Kate. Usmiala som sa, pohodlne sa usadila a porozprávala im všetko, čo sa udialo v kupé u Pottera, Freda a Jacka. Dievčatá smiali, no chválili ma, že som prišla k rozumu.

Vlak zastal. Rozlúčila som sa s kamarátkami, zobrala si kufor a klietku s Blackom a šla hľadať otca. Mama nepríde, lebo má veľa práce. Konečne objavím platinovú šticu.

„Ocí," skríkla som a vrhla sa mu okolo krku.

„Wolfie," objal ma otec a silno ma privinul k sebe. Zaborila som hlavu do jeho pleca a užívala si ten pocit bezpečia.

„Chýbal si mi," zamrmlala som mu do pleca.

„Aj ty mne," zašepkal mi do ucha.

„Wolfie!" zapišťal Scorpius.

„Ahoj, Scorp!" kľakla som si a objala svojho 7-ročného bračeka.

Otec sa na nás hrdo usmieval a spolu sme vykročili domov. Ja s pocitom, že som otca nesklamala.

Aloha!

Dúfam, že Vám nevadí, že som do rodiny Malfoyovcov pridala dropca Scorpiusa. Zdá sa mi to zlaté, taký malý Malfoy :3 :D Muchas gracias za Vaše reads, votes i komenty. Ste úžasní! ♥ Milujem Vás! Taký obrovský úspech má Really, Potter? Ja omdlievam O.o

*CleoDeFuego*