James:

S Malfoyovou sme dojedli a zložili stan.

,,Pripravená ?" opýtal som sa s jablkom v ruke a ona trhane prikývla.

,,Zvládneme to. Ako doteraz." pousmial som sa na ňu.

,,Len si nič nezlom !" zaškerila sa a ja som prevrátil oči.

Dotkla sa jablka a puk ! 

Poobzerali sme sa okolo seba, keď jablko pred našimi očami zmizlo.  Vyľakane sme na seba pozreli, aj keď sme to už čakali. Prešiel som pohľadom po okolí a snažil sa zorientovať. Toto nevyzerá ako jaskyňa.

Malfoyová zamračene prechádzala dlaňami po stenách, až sa zastavila na skrini, na ktorú hodila vražedný pohľad. Toto sa mi nepáči.

,,Malfoyová ?" oslovil som ju.

,,Potter, sme v keli !" zaskučala a hodila po mne zúfalý pohľad.

,,Prečo ?" nechápal som, aj keď skutočne som nevedel, ako sa máme odtiaľto dostať. Je tu len tá skriňa a...

,,Ja to zaklínadlo nepoznám !" priznala.

,,Aké ?" nadvihol som obočie.

,,Odtiaľto sa dá dostať len jednou cestou a tou je tá skriňa. Kdesi má svoju dvojičku a tam sa dá vyliezť. Proste tie skrine by mali byť prepojené. Je to starý spôsob dopravy. Používali sa pred krbmi. No, ehm... sú nespoľahlivé." zamumlala.

Poobzeral som sa a na tvári sa mi objavil úškrn. 

,,A čo keď možno poznám spôsob ako na všetko prísť." uškrnul som sa.

,,Prosím ?!" vyvalila oči Malfoyová.

,,Hm ?" nadvihol som obočie.

,,Potter, to zaklínadlo je staré. Fakt staré. Otcovi trvalo, kým ho našiel, aby ho sám mohol použiť. Tieto skrine, až na pár výnimiek, už neexistujú !" nechápala.

,,Poď !" chytil som ju za ruku a vliekol ju na druhú stranu miestnosti, kde bol môj cieľ.

,,Čo to-?" zavrčala, ale skočil som do toho ja.

,,A nepomohla by ti trebárs mysľomisa a jedna malá spomienka ?" žmurkol som na ňu a kývol hlavou na zem, kde si hoveli obe veci.

,,Iba ak je to otcova spomienka." prekvapene prikývla.

,,Tak to skúsime. Alebo to nechám na teba a počkám tu ?" spýtal som sa, no zavrtela hlavou a chytila ma za ruku, čo som jasne pochopil, že mám ísť s ňou.

Pustila ma a chytila do ruky ampulku so spomienkou. Zavrela oči a spomienku vyliala do mysľomisy. Chňapla ma za ruku a ponorili sme sa do čarovnej nádobky.

Všetko sa okolo nás zmenilo a ja som hneď spoznal, kde sme. V Núdzovej miestnosti. Bola o čosi menej zaprataná, ako keď sme s Malfoyovou hľadali časovrat.

Prekvapene som sa poobzeral, keď mi zrak spadol na blonďavého chalana. Bol priam identický s Malfoyovou. Tá sa vedľa mňa mykla a stále ma držala za ruku. Asi si to neuvedomila, ale mne to neprekáža, práve naopak.

,,Musíme ísť bližšie." šepla a ťahala ma za Dracom Malfoyom. 

Ten otvoril skriňu a vložil dnu jablko. Potom skriňu zavrel, vytiahol prútik a začal šepkať zaklínadlo. S Malfoyovou sme stáli tesne pri ňom, no on to samozrejme netušil. My sme len návštevníci jeho spomienok.

,,Harmonia nectere passus ! Harmonia nectere passus ! Harmonia nectere passus !" zašepkal trikrát túto jednu vetu. V živote som nič podobné nepočul. Znelo to fakt zvláštne. Akoby odriekaval nejakú kliatbu alebo modlitbu. 

,,Harmonia nectere passus !" zopakovala Malfoyová.

Draco Malfoy otvoril dvere skrine a jablko zmizlo. Keď ich opäť zavrel a zopakoval svoje čudné slová, otvoril to jablko tam bolo, ale nahryznuté. Malfoy sa spokojne usmial a odišiel.

Zrazu sa scéna zmenila.

,,Čo sa deje ?" nechápal som.

,,Neviem." pokrčila Malfoyová plecami, keď som to zbadal.

Stál som za chrbtom svojho otca, ktorý niekoho sledoval. Rozbehol sa za ním a ja s Malfoyovou, stále sa držiac za ruky, sme ho nasledovali. Bežali sme až na nejaké záchody a otec sa skryl za roh. Ja a Malfoyová sme nemuseli.

O umývadlo sa opieral Draco Malfoy a civel do zrkadla. Strhol zo seba sveter a vyplašene civel na seba v zrkadle. Bol úplne zúfalý a až bolestivo mi pripomínaj jeho dcéru, keď som ju našiel po rozchode s Jasonom.

Vtom sa v zrkadle zjavil môj otec a Draco Malfoy sa strhol. Vrhol po ňom kliatbu a otec sa urýchlene schoval, no zaútočil aj on. Vrhali po sebe kliatby, dokonca aj popod kabínkami, keď sa to stalo.

Otec odhodlane vybehol z úkrytu a zreval:

,,Sectumsempra!" 

Draco Malfoy spadol z nôh a na tele mu vznikali hlboké rany, ktoré krvácali. Vyvalil som oči a Malfoyová zaborila tvár do môjho pleca. Pozrel som na otca, ktorý mieril k tomu Malfoyovej.

Vyzeral bledý a totálne prekvapený. Netušil, čo tá kliatba robí. Draco Malfoy sa tam metal v bolestiach a v krvi, keď tam vtrhol Snape. Tým sa spomienky skončili a ja s Malfoyovou sme stáli opäť v tej malej miestnosti.

Tuho som ju objal a hladil ju po chrbte. Trhane dýchala, akoby potlačovala slzy.

,,Mrzí ma to !" šepol som jej.

,,T-to nič !" zahabkala a odtiahla sa. Pustila aj moju ruku a zamierila k dverám, ktoré sústredene skúmala. 

Vedel som ale, že v poriadku určite nie je. Kto by bol, keby videl ... toto ?! Viem, že otec tú kliatbu nepoznal, len o nej čítal. Vytvoril ju samotný Severus Snape. Nevedel som ale, čo mám Malfoyovej povedať, aby som ju upokojil.

,,Veríš mne a môjmu otcovi ?" obrátila sa zrazu ku mne.

,,Tvojmu otcovi ?" nadvihol som obočie.

,,Áno. Veríš ?" zopakovala netrpezlivejšie.

,,A-áno." prikývol som, aj keď jej otcovi som zase tak neveril...

,,Vysvetlím ti, ako to urobíme. Pôjdem prvá. Vojdem do skrine, zavrieš ju a pre istotu zopakuješ trikrát slová Harmonia nectere passus." začala a vyzvala ma, nech zaklínadlo zopakujem.

,,Harmonia nectere passus !" zopakoval som poslušne a ona sa zaškľabila.

,,Fajn. Potom skriňu otvor a keď tam nebudem, skriňu opäť zavrieš a budeš rátať do 10. Nie rýchlo ! Potom sám vojdeš do skrine a zavrieš za sebou." vysvetlila.

,,Si si istá ?" zamračil som sa.

,,Nie, ale nemáme na výber." pokrútila hlavou a vošla do skrine.

,,Čo ak to pokazím ?" nedôverčivo som na ňu pozrel a ona s povzdychom zase vyšla a vrhla sa mi okolo krku. 

,,Pozri, ty to jednoducho zvládneš ! Žiadne ale !" zavrčala mi do ucha a odtiahla sa.

,,Neskúšaj protestovať, Potter !" pozrela mi do očí, no kútiky úst sa jej pobavene mykali. 

,,Budem sa snažiť ťa teleportovať do Narnie !" uškrnul som sa. 

,,Do Narnie viedol šatník a bol trochu väčší, nie ?" nadvihla obočie a ja som sa rozosmial.

,,No, to uvidíme, keď pokecáme s Aslanom." žmurkol som a ona prevrátila očami, no zasmiala sa a vošla opäť do skrine.

,,Budem sa snažiť Aslana presvedčiť, že nie si korisť !" zaškľabila sa, keď som zatváral dvere.

,,Nebol náhodou priateľský ?" nadhodil som a ona sa zasmiala. 

Zavrel som dvere a neochotne na ne zamieril prútikom. Merlin, prečo všetko musí byť také nebezpečné ? Prečo sme nemohli ísť po stopách, ja neviem srnčeka Bambiho ? Prečo Harry Potter ?!!

Fakt mi to začína pekne liezť na nervy.

Zhlboka som sa nadýchol a sústredil sa len na to, aby Malfoyová bezpečne pristála v druhej skrine.

,,Harmonia nectere passus ! Harmonia nectere passus. Harmonia nectere passus !" zasyčal som trikrát po sebe a otvoril oči. Otvoril som skriňu a rátal do 10, ako kázala. Potom som odhodlane vošiel do skrine a zavrel za sebou dvere. Čakal som, čo sa bude diať.

Zrazu mnou tak trhlo, až som myslel, že sa povraciam. Tento pocit trval nanajvýš zopár sekúnd, keď som nahmatal drevo a vrazil doň. Drevo môj nápor nevydržalo a ja som sa prepadol zaň s tupým výkrikom.

Môj dopad bol ocenený výbuchom smiechu. Odhrnul som si ofinu z očí a pozrel na rehotajúcu sa blondínku. 

Líca mala červené od toho ako sa smiala a že to bolo dosť nahlas. Takto sa už dlho nesmiala, čo je pravda. Pobavene som pokrútil hlavou a postavil sa na nohy. 

,,Hahaha, Malfoyová ! Strašne vtipné !" prevrátil som očami, no uškrnul som sa.

,,Chcel by som vidieť tvoje pristátie." 

,,Normálne som vyšla ?" vyprskla smiechom opäť. 

Jej  smiech bol fakt nákazlivý a musel som sa strašne premáhať, aby som nedopadol ako ona. Keď sa konečne pomaly upokojila, uškrnula sa.

,,No, môžeme pokračovať ?" nadvihol som obočie.

,,Asi áno." žmurkla a šla popredu s prútikom, ktorý poskytoval slabé svetlo. Kráčal som tesne za ňou ako tieň a pozorne skúmal chodbu jaskyne. Je to tak. Čaká nás strašná skúška a úprimne mám strach.

Ako predo mnou Malfoyová kráčala, zrak mi nechtiac spadol na jej pozadie. No, páni ! Môže mať niekto tak dokonalý zadok ako ona ? No, fakt krása. 

,,Potter, prestaň mi civieť na zadok !" zavrčala pobavene, no nevenovala mi ani pohľad.

,,Nezízam ti na zadok !" bránil som sa, aj keď opak bola pravda.

,,O tom dosť pochybujem !" zasmiala sa a ako naschvál zavrtela bokmi. 

Merlin, Malfoyová, vieš ako ma pokúšaš ?! Ešte chvíľu a za seba pravdepodobne neručím ! Nepokúšaj šťastie, kým môžeš.

,,Potter ?" ozvala sa a zrazu zastala. Vrazil som do nej zozadu.

,,Prepáč." zamrmlal som. 

,,Nevieš, ako sa posunúť ďalej ? Neminuli sme odbočku ?" nadhodila.

,,Odbočku ?" nechápal som.

,,Ak si mi nezízal na zadok, mohol by si vedieť, nie ?" obrátila sa ku mne s nadvihnutým obočím.

,,Čo, tvoj kamarát Aslan ti neporadil ?" uškrnul som sa.

,,Nie, neporadil." odvetila pobavene.

,,Ustúp !" kývol som jej hlavou a vystrel som pred seba dlaň. Prútikom som prešiel po nej a po ceste prútikom zostala krvavá priepasť. Nie moc hlboká, ako škrabnutie. 

,,Potter, zbláznil si sa ?!" zamračila sa Malfoyová.

,,Jaskyni treba zaplatiť. Krvou." povzdychol som si a rukou prešiel po stene, zanechávajúc krvavú šmuhu. 

Maliar krvou. Páni, to znie ako by som bol sériový vrah. Aj tak si to Skeeteraka myslí. Keď sa odtiaľto s Malfoyovou dostanem, asi tej sprostej ženskej jednu vrazím. alebo mi Albus pomôže sformulovať správne dobre štipľavý článok len o Skeeterke.

,,Mohla som to spraviť aj ja." zavrčala. Rázne som zavrtel hlavou. Jaskyňa nám odhalila vchod a my sme ním prešli. Nebol merlinvieako široký, ale zvládli sme to.

Pred očami sa nám zjavilo obrovské jaskynné jazero a uprostred trónil menší ostrovček s kamenným oltárom. Veľmi dobre som vedel, čo tam je. 

,,Metly tu nie sú, však ?" zamračila sa Malfoyová.

,,Nie. Ale pozri. Tá reťaz je určite pripevnená k nejakej plti. Poď, pomôž mi s tým. Toto sám nevytiahnem."

Obaja sme sa vrhli k reťazi a ťahali, ako sme najviac dokázali. A fakt. Vynorila sa plť. 

,,Vyzerá to, ako loď v podsvetí." zamrmlala.

,,Až na to, že mi nejdeme k Hádovi." uškrnul som sa a skočil do loďky. Podal som Malfoyovej ruku a pomohol jej do plte. Trochu sa pošmykla a plť sa samozrejme zakolísala. Malfoyová mi spadla s menším výkrikom na hruď a ja som musel posunúť nohu dozadu, aby som sa udržal na nohách.

,,Ehm...prepáč !" slabo sa usmiala a rýchlo sa pratala na nohy, no plť na to reagovala po svojom a pohla sa s nami, takže sme spadli dopredu a ja som blondínku zachytil len tak tak. Teraz mi ležala v náručí a naše pohľady sa stretli.

,,Merlin, to je trápne. Prepáč mi to ! Teraz si pripadám ako Anna." slabo sa pousmiala.

,,Anna ?" nadvihol som obočie.

,,Poznáš Frozen, nie ?" zasmiala sa Malfoyová a mne to hneď došlo. Zasmial som sa a postavil ju na nohy, no ruky z jej bokov som nezložil.

,,Až na to, že ja nie som ako Hans." uškrnul som sa a ona sa len zasmiala.

,,Nevedela som, že pozeráš aj animáky ?" usmiala sa.

,,Niektoré sú fajn a videl som ich, keď som bol mladší. Alebo si ich vydupala Lily." prevrátil som očami.

Opatrne sme si sadli a pustil som ju. Prútikmi sme zakliali plť, nech nás dopraví k ostrovčeku. Plavili sme sa mlčky a ja som myslel, že za chvíľu prestanem dýchať. Toto sa mi nepáči. 

Vyskočili sme z plte a kráčali bok po boku k tomu "oltáru" či čo to dopekla malo byť. Nie, toto nie je dobré. Ten jed ! Doriti !

Na kameni stála nádobka a jablko bolo do nej ponorené. No, nádoba okrem jablka bola naplnená samozrejme čiernym jedom. Siahol som po jablku, žiaľ nenahmatal som ho. Bolo to očarované. Vedľa bol malý, asi ako štamperlík možno o čosi väčší, plastový pohár. 

,,Nie !" zaúpel som a Malfoyová si zahryzla do pery. 

,,Ten jed nie je smrteľný. Môže ti spôsobiť len ohromnú bolesť a vo vážnejších prípadoch aj stratu nejakého zmyslu. Napríklad môžeš oslepnúť, prísť o čuch, chuť, sluch..." zamračila sa a kráčala dookola.

Chytila plastový pohár a chcela ho naplniť, no ja som jej bleskovo zachytil ruku a tvrdo na ňu pozrel. Tak toto nech si vyhodí z hlavy. Nedovolím jej to do seba kopnúť !

,,Potter, prestaň ! Ten jed musí jeden z nás vypiť. Poznám jeho účinky a aspoň to mi zostane v mysli. Navyše, ty si obetoval svoju krv. Ja to zvládnem." pokúšala sa ma presvedčiť.

,,Toto ti nedovolím, Malfoyová ! Vypijem to ja a viac o tom nebudem diskutovať !" povedal som ostro.

,,Potter, nerob scény ! Neviem, prečo by ti malo na tom tak záležať !" zavrčala.

,,Nedovolím ti riskovať niečo takéto ! Radšej tú bolesť pretrpím sám !" vyštekol som.

,,Ja som si nepýtala povolenie ! Ty môžeš byť len rád, že to nemusíš vypiť ty !"  prevrátila oči.

,,Prosím ?! Ty si myslíš čo ?! Malfoyová, priznávam, záleží mi na tebe, jasné ? Toto ti proste nedovolím ! Nemôžem riskovať, že sa ti niečo stane. Nemusíš mať len nejaké fyzické následky. Proste..." zašiel som si rukou do vlasov.

Pohľad Malfoyovej zmäkkol a podišla ku mne. Tuho ma objala okolo krku a hladila ma po vlasoch. Pritískal som si ju k sebe a vdychoval jej vôňu. Na tričku som jej nechtiac zanechával krvavé šmuhy, ale to som neriešil.

,,Potter, veľmi dobre vieš, že ani ja by som to nedovolila vypiť tebe. Urobil si toho pre mňa strašne moc, aj ja ti to už musím oplatiť. Ja to zvládnem, bolesť prejde !" šepkala a odtiahla sa odo mňa.

Pousmiala sa a ako naberala vodu do kelímku, vytrhol som jej ho z ruky a skôr ako sa mohla nadiať som obsah do seba kopol. 

,,POTTER !" zjačala naštvane a zároveň vyplašene.

Na jazyku sa mi rozliala chuť čistej vody. Zamračil som sa a nechápavo pozrel do kelímku. Voda v ňom bola kryštálovo čistá. Nechápavo som sa pozrel do nádoby s jablkom a tam bol čierny jed. Zamračil som sa.

,,Vidíš ? Tak či tak, by som to mala vypiť ja !" vyštekla Malfoyová a vytrhla mi kelímok z ruky. 

Nabrala ním jed a slabo sa usmiala.

,,Na zdravie !"

Kopla to do seba a strašne sa rozkašľala. Okamžite som bol u nej a snažil sa zistiť, čo sa deje, ale ona len stále kašľala a z očí jej vytriskli slzy.

,,To nič !" zavrtela hlavou a lapala po dychu. Potom skrivila tvár do znechutenej grimasy.

,,Ako-?" začal som, ale ona odpovedala skôr.

,,Pamätáš sa, čo si do mňa v Rokville kopol tú ohnivú whisky ? Chutí to rovnako ale 100-krát horšie." zaškerila sa a odhodlane naplnila kelímok.

Aj ten do seba kopla. Teraz sa už roztriasla a chytila sa za krk. Všetko som to nedobrovoľne sledoval a počítal dávky. Snažil som sa ju povzbudiť, že všetko bude dobré, no zjavne moje slová nepočúvala. 

S hlbokým nádychom a výdychom naplnila tretí kelímok a aj ten do seba rýchlo hodila, no to sa jej už rozklepali kolená a ona sa predklonila a v ruke tuho zvierala pohárik.

,,Wolfie," šepol som a pohladil ju po ruke. Merlin, ja fakt toto nezvládam. Radšej by som si to bol s ňou vymenil. 

Opatrne sa načiahla už za štvrtou dávkou a aj tú vypila, no rozhodne už nie tak rýchlo ako tie predtým. Slabo zaskučala a zviezla sa mi k nohám.

Našťastie som ju ešte zachytil a jej hlavu si položil na koleno. 

Viečka mala tuho stisnuté k sebe, pery zomknuté do úzkej čiarky a bola až smrteľne bledá. Vedel som, ŽIAĽ, čo mám robiť a vôbec ma to nelákalo. Ledva som sa k tomu ako tak odhodlal.

,,Wolfie, to zvládneš. Ešte trochu !" šepkal som a ona len zavrtela hlavou. Merlin, ani ja ťa nechcem núkať tým jedom, ale iná možnosť nie je...

Opatrne som vytiahol pohár z jej zovretia a neohrabane ho napĺňal, zatiaľ, čo som druhou rukou hladil Malfoyovú a istil ju, nech si netresne hlavu o kamene.

Kelímok som jej dal k perám a prosebne na ňu pozeral. Ona len ticho skučala a krivila tvár do bolestných grimasí.

,,Wolfie, ešte pár krát. Zvládneš to. Prežila si toho už toľko, nesmieš to teraz vzdať !" Trochu silné slová na niekoho, kto sa tu sám pomaly rúca...

Zabralo to a a pootvorila pery. Opatrne som jej tam vlial tekutinu až do dna a ona sa opäť rozkašľala. 

,,Fajn, fajn. Už to bude. Ešte trochu a bude po všetkom. Si skvelá, ide ti to !" snažil som sa pousmiať, no aj hlas mi pomaly zlyhával.

Opatrne som sa spolu s ňou na kolene nadvihol a odhadom by mala vypiť dve dávky. Dokopy by potom v sebe mala mať 7 dávok ! SEDEM ?!?!

Nabral som predposlednú dávku a priložil jej ju k perám, no ona ich pevne zomkla k sebe. Zaskučal som, no nemal som na výber.

,,Už to za chvíľku máš ! Zvládneš to !" snažil som sa ju povzbudiť. Zavrtela hlavou na znak nesúhlasu a odvrátila tvár.

,,Nie, toto je jedna z posledných. Už to za chvíľku bude. No, ták !" snažil som sa.

Nakoniec pootvorila pery a ja som jej rýchlo, skôr ako si to mohla rozmyslieť vlial čiernu tekutinu do krku. Zaprskala a a zavyla. Zmätene zažmurkala a pozrela kdesi vedľa mňa.

,,Aha, Potter ! T-tam ! Ľadový zámok !" pousmiala sa a potom skrivila tvár do bolestnej grimasy. 

Nechápavo som pozrel na to miesto, kam hľadela ona, no nič tam nebolo. Potom späť na ňu a zas tam. Dobreee to je divné.

,,A vystupuje z neho jednorožec !" zasmiala sa ako opitá, no zároveň aj zakňučala a chytila sa za hlavu. 

,,Ja už chcem dole z toho kolotoča !" zafňukala.

Načrel som poslednú dávku a musel ju podoprieť aj druhou rukou s pohárom, lebo sa chcela skrútiť do klbka, čo sa držala za brucho a vrčala.

,,Toto je posledný pohár. Už to skončí." núkal som ju.

Zavrtela hlavou a schovala sa mi do náručia. Inokedy by mi to prišlo fajn, ale teraz som potreboval, aby to konečne prestalo. Hádam ju to fakt nezabije.

,,Ššš ! Si skvelá ! Zvládla si to. Skoro. Už len trošku. Posledný krát, sľubujem ! Potom ti bude len lepšie a nebudeš vidieť...ehm tie veci. Prosím, Wolfie ! Posledný krát, berem jablko a ideme preč." nahováral som ju.

,,A potom ďalšie a ďalšie. Nie, nechcem !" zamumlala. 

,,Nie, vážne, viac nie ! Už ti nič nedám, iba ak čistú vodu. Len tento jeden kúsok." nahováral som ju. Znovu pokrútila hlavou a a nohy pritískala k sebe. 

,,Ver mi, toto je posledná kvapka. Už vezmeme jablko, ktoré za trest rozkrájame, no teraz to musíš zvládnuť. Posledný krát, sľubujem ti to !" zamrmlal som a ona na mňa pozrela. 

Pootvorila ústa a ja som jej do nich vlial posledné kvapky. Začala sa celá triasť, no na čele mala kropaje potu. Len nech niečo nedostala.

,,Už nie. Už nie !" šepkala a ja som ju pohladil po vlasoch.

,,Nie, už nie, neboj sa ! Na chvíľku ťa položím a vytiahnem jablko, dobre ? Dotkneme sa ho a ideme preč." pousmial som sa a opatrne ju položil na zem. Rýchlo som sa postavil a vytiahol jablko, keď som zacítil, menšie vibrácie.

Pozrel som na jazero a to už nebolo pokojné. akoby po ňom plávala neviditeľná loď ! No, loď to nebola, pretože z vody vyliezalo niekoľko nemŕtvych. Doriti !

Schmatol som jablko, no hneď ako som sa obrátil ma niekoľkí zastavili a ja som skríkol. Musím sa dostať k Malfoyovej a to rýchlo ! 

Oslobodil som si ruku, ktorú mi zvieral jeden zombie a ďalšiemu dal po kostnatej sánke. Ďalšieho som omráčil, no bolo ich veľa a musel som cúvať k jazeru.

,,MALFOYOVÁ !" zvrieskol som. 

Neviem, či sa už z toho dostala a môže bojovať. Nebola ďaleko odo mňa ani od nádoby s jablkom, no ja som teraz nútený cúvnuť. Zombieci ma obkľúčili a sťahovali ma k sebe. 

Ako náhle som sa jedného zbavil, nahradil ho druhý. Nemal som šancu použiť ani prútik. Trhal som sebou ako blázon a snažil sa prútikom vyčarovať aspoň slabé plamene.

Už mi chýbali do jazera asi 3 kroky, keď sa to stalo. 

Obkolesilo ma teplo a videl som obrovský požiar, ktorý zmenil tvar. Z planeňov vybehla obrovská levica a zaútočila na mojich nepriateľov. Rozbehol som sa k Malfoyovej, kde som ju naposledy nechal, no ona sa presunula ďalej a prútikom viedla cez jednu polovicu "ostrovčeka" levicu z ohňa.

,,INCENDIO  URSI !" pridal som sa k nej a cúval za ňou. Pre seba som sa uškrnul.

Môj ohnivý lev si razil cestu z druhej strany ako Malfoyovej levica. Narazil som do blondínky chrbtom a pozrel na ňu. Bola stále bledá, no tvárila sa odhodlane. Keď ucítila môj pohľad, uškrnula sa, no ďalej sa venovala udržiavaniu levice.

Nemŕtvy padali späť do jazera, alebo zhoreli pod telami zvierat, no to nezastavovalo ostatných, ktorí vychádzali z jazera.

Môj lev sa stretol s levicou Malfoyovej a obaja po sebe nervózne zrevali. Ich ohnivé telá nás chránili, ale netuším ako dlho toho leva udržím. Navyše Malfoyová tiež nie je úplne fit a toto kúzlo je fakt vyčerpávajúce. 

Lev sa otočil k nemŕtvym a zreval, pričom pohodil hlavou a a pár zombie zrazil. Levica len pyšne pohodila hlavou a zavrčala. Obe zvieratá na seba pozreli a párkrát si vymenili divé zavrčanie, no potom som si všimol, keď som pozrel za seba na Malfoyovú, že ich chvosty sa preplietli a hlavy sa im dotýkali v dokonalom porozumení. 

Malfoyovej sa podlomili nohy, no udržala sa na nich, a tak som ju šťuchol lakťom. Pozrela na mňa a ja som na ňu len žmurkol. Strčil som jej do ruky jablko a PUK !

Aloha !

Takže v prvom rade LO SIENTO ! :( Veľmi ma to mrzí. Kapitola mala byť cez víkend, no cez PC som to nestihla a nó appku už nemám. Totiž, mobil mi spadol do vane. Baterku som zachránila, ale nejde mi displej, takže mám po mobile :'( R.I.P my mobile......

Kapitolu som nestihla dopísať ani včera. Dokonca som si dnes kvôli nej privstala, no ani pred školou sa mi to nepodarilo. Sestra mi občas požičia wattpad, ona appku má.

No, každopádne, časti nebudú tak skoro a prosím nenaháňajte ma ako dostihového koňa. Ja viem, že sa na kapitoly tešíte, ale pochopte. Často som ich dopisovala cez mobil, ktorý už nie je... Takže Lo siento.

Kapitoly samozrejme budú. Kedy Vám nepoviem lebo netuším ! Každý deň sa snažím niečo napísať, no nie vždy stíham. 

Snažila som sa Vám to vynahradiť touto kapitolou. Má okolo 3600 slov, takže snažila som sa :D Som zvedavá na názory. Na obrázku máte Annu a Hansa z Frozenu. Mne sa tam tak hodili xD

MUCHAS GRACIAS za všetky fantastické reads, VOTÍKY a komenty. Za všetko. Milujem Vás :*

Dúfam, že na mňa nezanevriete, aj keď kapitoly nebudú každý deň (ani každý druhý) a odpustíte mi ten nevydarený víkend. Ďalšia bude skoro, ale neviem kedy :D

Tak, to je asi vše. Aj tak to nikto nečíta xD ADIOS vlci, mačky, polobohovia, čarodejníci, kentauri, upíri a všetky ostatné zlatíčka ♥

P.S: Kto sa so mnou raduje, že už je aj v slovenčine Krv polobohov ? :DD

*CleoDeFuego*