James:

Nemohol sa od jej pier odtrhnúť. Keď mi bozk opätovala, takmer som sa zbláznil. 

Ona je ako droga. Návyková. Nebezpečne sladká a neskutočne lákavá.

Merlin, bolo to ešte lepšie ako na plese alebo, keď sa na mňa vrhla v Núdzovej miestnosti. Toto bolo iné ako pred tým. Teraz obaja vieme, kto pred nami stojí a nie sme opití.

To, čo som cítil z dotyku jej pier, som pri žiadnej nikdy necítil. Normálne som čakal, kedy sa vznesieme. 

Bol by som schopný ju bozkávať naveky, ale bohužiaľ som sa už fakt potreboval nadýchnuť a ona bola na tom asi rovnako. Neochotne a nedobrovoľne som sa odtrhol od jej sladkých, mäkkých pier a oprel si svoje čelo o to jej.

Usmial som sa sa otvoril oči. Ona zhlboka dýchala, pery mala pootvorené, celé červené a opuchnuté od toľkého bozkávania, ale oči mala stále zavreté.

,,Sľúbil som, že si ťa nájdem." šepol som s úsmevom a ona otvorila tie svoje modrošedé oči. Zračilo sa jej v nich prekvapenie.

Odtiahla sa odo mňa a na pár krokov cúvla. 

,,Ako dlho to vieš ?" spýtala sa.

,,Moment, čo ? Ako vieš, že som Drak ?" nadvihol som obočie.

,,Teraz si mi to povedal." bránila sa a zahryzla si do pery.

,,Keby si sa teraz dozvedela, že som Drak, nepýtaš sa, ako dlho to viem." uškrnul som sa a jej spadla sánka.

,,Tak ?" vyzval som ju nech pokračuje.

,,Fajn, viem, že si Drak a tancovali sme spolu na plese. Zistila som to v tú noc, keď... keď si ma zachránil pred...pred Jasonom. Prezradili ťa oči." šepla, ledva počuteľne.

,,A ty to vieš, ako dlho ?" prešla zrazu do útoku.

,,Nó, tiež v ten večer som na to prišiel." rozpačito som sa poškrabkal na krku. Sánka jej spadla od prekvapenia a pozrela na mňa trochu dotknuto a ublížene.

,,A prečo mi to hovoríš až teraz ?" preskočil jej hlas.

,,Čože ?" nechápal som.

,,Ja len..." zaúpela a hnala sa do stanu. Čo som urobil ?

,,Počkaj !" chytil som ju za zápästie a všimol si, že jej jedna slza ušla.

,,Čo sa deje ?" zotrel som jej bruškom palca slzu, no ona sa odtiahla.

,,Mienil si mi to vôbec povedať ?! Myslím, ak by sme boli v Rokforte ? Nemáš pocit, že by som chcela poznať pravdu ? Pravdu počuť od Draka ?!" zavrčala.

,,Ale ja som ťa hľadal. A keď som zistil, že ty si Hypogrifka...Nemohol som ti to povedať hneď ! Bola si úplne mimo. Jason ti ublížil viac ako si si dokázala pripustiť. Videl som ťa. Videl som tvoju bolesť. Nemohol som len tak za tebou prísť a všetko ti povedať. A áno, chcel som ti to povedať." bránil som sa.

,,Vážne ? A smiem vedieť, kedy ?" prekrížila si ruky na prsiach a bojovne vystrčila bradu.

,,Pamätáš si, ako sme si sa na mňa vrhla a začala ma mlátiť ? To, že poznám tvoje tajomstvo." začal som.

,,Ty si nemyslel Princa, ale to, že som Hypogrifka ! Tak už chápem, keď si sa tak zarazil." vyvalila oči.

,,Hej." kývol som.

,,Aha." povedala len a nastalo to trápne ticho.

,,Ja...musím si ľahnúť a mal by si aj ty. Zajtra sa ide hľadať." zívla a vbehla do kúpeľne.

Keď vyšla a šiel som tam ja, pozrel som do zrkadla.

Merlin, na čo som myslel ?! Ja som ju pobozkal ?! Čo to do mňa vošlo ?!

Ty veľmi dobre vieš, tak sa prestaň hrať na blbca !

Buď ticho ! Zreval som v duchu na dotieravý hlások. Osprchoval som sa a uvažoval ako to celé teraz bude.

Zmení sa niečo ? Teraz spolu chodíme alebo čo ? Ja fakt neviem. Asi to nechám na nej, lebo ja fakt neviem !

Vyčistil som si zuby. Zhlboka sa nadýchol a vyliezol z kúpeľne.

Pozrel som na posteľ, oproti tej mojej, kde bola schúlená v prikrývkach Malfoyová. Bola mi otočená chrbtom, ale vedel som, že v skutočnosti nespí.

Nechal som to tak a zvalil som sa do svojej postele.

Dlho som nemohol zaspať a stále mi v hlave behala zahalená tvár Malfoyovej, potom jej výraz, keď mi gratulovala a ten bozk.

Ten bozk bol ako sen. Neskutočný. Ale ako som mohol pobozkať dievča, ktoré ma nenávidí ?

Napokon som, ale zaspal.

,,Dobré ráno !" pozdravila ma ráno s kávou v ruke a podala mi rožok so salámou, pričom sama jeden prežúvala. 

Vyzerala inak. Vlasy mala strapaté, akoby práve vstala (a verte mi, že ona ich mala vždy upravené !), tvár bledšiu ako inokedy a kruhy pod očami. Akoby celú noc nespala.

,,Čo myslíš, že nás čaká ?" zaujímala sa.

,,Nie som si presne istý. Ale obávam sa najhoršieho." poškrabkal som sa na zátylku a povzdychol som si. Takže predstierame, že sa včera nič nestalo. Vlastne, čo som čakal ?

,,A to je čo ? Teraz fakt neviem. Len viem, že sa tvoj otec snažil získať spomienku, ale to asi nebude to, na čo myslíš, však ?" pousmiala sa a odpila si z kávy. 

,,To by som bral oveľa radšej ako to, čo nás čaká. Len dúfam, že sa mýlim." zavrtel som hlavou.

,,Prepáč, ale tam som sa v Dejinách nedostala a tak veľa neviem. Môžeš mi to osvietiť ?" naznačila mi hlavou, nech pokračujem.

Povzdychol som si. Nečakal som, že tu teraz budem rozprávať o svojom otcovi a jeho úspechoch. Áno, táto hra bola založená na tom. No, doteraz sme o tom s Malfoyovou hovorili ako o veciach, čo čakajú nás a nie, čo dokázal slávny Harry Potter !

Jeho príbehy ma vždy fascinovali, hlavne keď som bol mladší, priam som hltal každé jedno jeho slovo a nútil ho povedať mi príbeh znovu a znovu. Bol som zvedavý a aj keď nechcel, nedal som sa odbiť. 

No, teraz mi to bolo...ja neviem... nepríjemné. To je to slovo ! Neviem to inak opísať. Akoby ma Smrťožrúti s otcom porovnávali a skúšali, či udržím rovnaké bremeno ako on a to ma neskutočne vytáčalo. 

,,Fakt o tom nič nevieš ? Ako sa začali hľadať horcruxy ?" spýtal som sa s nádejou.

Malfoyová zavrtela hlavou, ale keď zbadala môj výraz, dotkla  sa mojej ruky a stisla mi ju. Prekvapene som na ňu pozrel. 

,,Nemusíš mi to hovoriť, dobre ? Ja len chcem vedieť, čoho sa tak desíš. Čo nás tam čaká ?" povedala vážne. Bol som jej za to vďačný. Fakt som nechcel spievať ódy na Harryho Pottera.

,,Jaskyňa." vydýchol som.

,,Jaskyňa ?" zopakovala Malfoyová a pozerala na mňa pohľadom, či som som sa nezbláznil. Ruku už stiahla, čo mi akosi vadilo.

,,Jaskyňa." prikývol som vážne.

,,To sa bojíš netopierov alebo také niečo ?" nadvihla obočie.

,,Čo ?! Nie !" zamračil som sa.

,,Hej, tak sorry, ale keď mi povieš len jaskyňa, veľa si z toho nevyvodím !" odsekla podráždene.

,,Ide o to, o akú jaskyňu ide. Voldemort tam uložil medailón, jeden z horcruxov. Tá jaskyňa je otrasne temná a nič dobré nás tam nečaká. Už len ten vstup. Jaskyni musíš zaplatiť za vstup. Krvou." vysvetlil som a jej klesla sánka.

,,To ešte nie je také, zlé že ? Je tu niečo horšie." konštatovala Malfoyová.

,,Máš pravdu. Krv je len začiatok. Najhorší je ten jed, ale dúfam, že nás k tomu nedonútia a bude stačiť krv a prejsť cez jazero nemŕtvych." ironicky som sa zasmial.

,,Aha." kývla len.

Doraňajkovali sme mlčky a potom sme zbalili stan.

Vydali sme sa na cestu, popri mori alebo oceáne a obzerali sa, či niečo nenájdeme.

Lenže sme nevedeli, čo máme hľadať. Napadli ma len dve veci. Učebnica Severusa Snapa alias Polovičného princa a medailón, jeden z horcruxov.

Ale ten je zničený, nie ? Alebo to bude ďalšia kópia ? Merlin, prečo Harry Potter ?!

,,Dočerta ! Keby sme aspoň vedeli, čo hľadať !" vyprskol som do ticha rozzúrene.

,,Potter ! Si v poriadku ?" obzrela sa na mňa Malfoyová.

Zastal som a zhodil ruksak, do ktorého som naštvane kopol.

,,Nie, nie som v poriadku !" zavrčal som a začal sa prechádzať hore dole. Vrčal som ako zviera, no kašlal som na to.

Už som to zo seba potreboval dať von. Mrzí ma len to, že ma takto teraz Malfoyová vidí, ale ja už to vážne nevydržím.

,,Doriti s touto hrou. Doriti so všetkými prenášadlami ! Doriti so Skeeterkou ! DORITI !" reval som a Malfoyová odo mňa cúvla.

,,Prečo ? Prečo ? U merlina, PREČO ?!"

Fučal som a vrčal, chodil hore dolu a ruky zatínal v päste. Cítil som sa tak mizerne, rozzúrene a zároveň zúfalo. Proste som vybuchol.

Wolfie:

Civela som na Pottera úplne ohromená. Choval sa ako zviera. Úplne.

Nevedela som ako sa zachovať, čo robiť, ako mu pomôcť.

,,Ja na to serem ! Ktorý psychopat toto vymyslel ?! Ak sa mi ten poondiaty kretén dostane do rúk, prisahám, že ho zabijem !" zúril Potter.

,,Mám toho plné zuby ! Toto je už fakt moc. Doriti ! Dočerta ! Arrrg !"

Čo sa to s ním, merlin, deje ?! Je to normálne uňho ? Jasné, že nie !

V živote som ho takého naštvaného nezažila. Vlastne len ten začiatok výbuchu, keď zmlátil Jasona.

Ale toto už bol fakt extrém ! Kde je ten chalan, ktorý sa vždy smial, myslel na svoje ego a lomcovali ním hormóny jedna radosť ?

Potter vypúšťal z úst všetky nadávky, ktoré mu prišli na jazyk a ten si naň teda pozor nedával.

Vždy, keď mu nejaká vypadla z úst, som sa strhla. Takéhoto ho nepoznám.

Z tohto Pottera ide fakt strach. Čoho je teraz schopný ?! No, odpoveď mi prišla skoro.

,,Je mi jedno, že by som potom zostal sedieť v Azkabane ! Avada kedavra a trhnite si nohou, všetci !"

,,POTTER !" opatrne som sa k nemu priblížila.

Otočil sa tvárou ku mne a ja som pomaly k nemu prišla. Ani sa nepohol.

Nevedela som, čo presne mám robiť, ale nechcela som, aby sa z neho stal vrah. Preto som skúsila to isté, čo pri Scorpiusovi.

Tuho som ho zovrela v náručí a on si rezignovane skryl hlavu do môjho pleca, no ruky mal spustené pozdĺž tela.

,,Pokoj, dobre ? Aj mne to tu už lezie na nervy, ale nesmieme sa vzdať. A už, prosím, nikdy nič také nehovor." hladila som ho po chrbte.

Presne takto som utešovala Scorpiusa. Tuho som si ho k sebe privinula, hladila ho po chrbte a šepkala slová. Účinkovalo to aj na môjho brata a zjavne aj na Pottera.

Jediný rozdiel bol, že k Scorpiusovi som si musela čupnúť a k Potterovi naopak sa nadvihnúť sa na špičky a on sa ešte musel trochu skloniť.

,,Prepáč, Malfoyová ! Ja len..." začal mumlať do môjho pleca.

,,Ššš ! Už o tom nebudeme hovoriť. Zostane to našim tajomstvom." šepkala som a stále ho hladkala po chrbte.

Potterovi sa zbesilý dych pomaly vracal do normálu.

Ách, teraz mi tak moc pripomínal môjho malého bračeka, že som mala chuť plakať.

Nie, že by Scorpius mal potrebu nadávať do onoho a tamtoho. To nie. Ale vedel byť pekné drzý a slizký ako had.

Keď ho niečo rozčúlilo alebo rozrušilo, niekedy sa stalo, že maska spadla.

A Potter tiež teraz rezignoval. Ak takto v budúcnosti bude preskakovať Scorpiusovi, tak sa zbláznim.

Keď sa Potter upokojil, odtiahla som sa od neho a pousmiala sa.

,,Lepšie ?"

,,Lepšie."

,,Fajn." usmiala som sa a pokračovali sme v ceste.

Do hlavy sa mi vkradla myšlienka, ktorá mi celú noc nedala pokoja a rušila môj spánok.

Bol to ten bozk.

Potter ma pobozkal. Ako je to možné, dočerta ?! Však sa nenávidíme. Dobre, už sme dá sa povedať kamaráti alebo sa tolerujeme ale toto ?!

Nevedela som, ako sa mám k nemu správať a tak som sa rozhodla tváriť, že sa nič nestalo. To bude najlepšie. A tiež zabudnúť, aj keď to sa nedá...

Ak by sa toto stalo v Rokforte, čo by sa nikdy nestalo, tak by som sa mu oblúkom vyhýbala, no teraz spíme v jednom stane !

Navyše, už vie, že som Hypogrifka. Dobre, vedel to dlhšie, to viem aj ja.

Pamätám si, keď som si vypočula časť rozhovoru Pottera a Rose. Celý som nevydržala, ale vedela som, že prišiel na to, že Hypogrifka som ja.

Len, keď mi to zrazu len tak povedal po tom bozku, tak ma zamrzelo, či by mi to v inej situácií povedal.

Priznal by sa ? Áno, ale prerušil ho kameň mudrcov...

Doteraz som, ale nedokázala spomienku na ten bozk dostať z hlavy.

Sakra, nerada to priznávam, ale bozkáva sa diabolsky dobre. Však, aby aj nie, keď je to Casanova a skúseností má bohato a to nie len v bozkávaní.

Merlin ! Len nech... fuj ! Dobrotivý Dumbledore ! Len nech nezačnem uvažovať, aký je v posteli !

Aj so mnou zmietajú hormóny, ale toto nie ! Som v puberte, ale aj tým prekliatym hormónom musí dojsť, že niečo proste nie !

Navyše ten bozk nič neznamenal. On je Casanova a ide mu len o jedno. Sukničkár !

Ale predstav si, ak by ťa začal bozkávať na krk. To by bolo, čo ?

Doriti, to čo ?! Jedna časť zo mňa sa zbláznila. Sakra, je to Potter ! Fuj !

Ale dobre sa bozkáva. To fuj nie je a ty to vieš. Navyše je nebezpečne sexy !

Drž hubu, ty prekliata časť ! Fuj, je to Potter ! Dosť !

,,Nad čím rozmýšlaš ?" ozval sa mi pri uchu hlas a ja som zajačala.

,,,Hej, upokoj sa." uškrnul sa Potter.

Merlin, ten strieda nálady ! Je horší ako Kate pri mesiačikoch. Inak, ako to, že nevie, čo sú mesiačiky ? To, keď jedna jeho baba dostane a chce ju pretiahnuť, tak čo mu povie ?

Merlin zase ? Dopekla dosť ! Čo ma je po tom, kedy a ako s nimi Potter spí.

,,Zem volá Malfoyovú ! Zem volá Malfoyovú ! Malfoyová, hláste sa !" zamával mi Potter rukou pred očami.

,,Čo ?" vykríkla som a môj hlas znel o oktávu vyžšie. Vrrr.

,,Nad čím toľko uvažuješ ? To musí byť sakra zaujímavá téma, keď si hryzeš peru a jemne sa červenáš." podotkol s úškrnom.

,,Nečervenám sa !" zavrčala som, aj keď som jasne cítila ako tú červeň naberám. Sakra !

,,A ešte viac ? No páni, to museli byť hriešne myšlienky." zasmial sa.

,,Prestaň !" zasyčala som, no on sa len smial.

Keby tak vedel nad čím moje hormonálne ja uvažuje, hneď by sklapol. No, zjavne by to ešte aj zvýšilo jeho, už aj tak, extrémne veľké ego. A asi by ma aj.... Merlin ! Tak toto je už vrchol !

Nie ! Fuj ! Blé ! NIKDY !

,,Vieš, že stačí povedať. Mne to nevadí. Raz-dva vytiahnem stan." zašepkal mi do ucha a ja som ho odstrčila.

,,Potter, koľkokrát ti to mám ešte povedať, že ja v tvojej posteli neskončím ?" zavrčala som.

,,Dávaš prednosť gauču ? Sprche ? Kuchynskej linke ?" flirtovne na mňa žmurkol a pohodil vlasmi, nech mu nepadá ofina do očí.

Za tento pohľad by väčšina báb vraždila a iné by omdleli. Ja nie som ani jeden typ.

,,Nie, neskončím s tebou ani na gauči, ani v sprche a tobôž nie na kuchynskej linke !" prevrátila som očami a snažila sa sústrediť na cestu, ale to by nebol Potter, ak by mi nedal pokoj.

,,Ahá ! Už viem ! Ty si rada uchováš spomienky, však ? V poriadku, môžeme byť aj v tvojej posteli." objal ma okolo pliec a ja som jeho ruku striasla.

,,Potter, ty si idiot !" zavrčala som.

,,Merlin, ženská ! Ty to rada tak živočíšne ? Wow. Takže teba vzrušuje studená podlaha, kríky alebo aj normálne nejaká chodba ? Páni, tak na to sa teším. Ale musíš si povedať, no." zasmial sa.

To si fakt nedá pokoj ?! Už aby sme sa vrátili a on tými rečičkami otravoval nejakú inú.

,,Potter, prestaň mať o mne erotické sny a už vôbec o nich nechcem počuť ! Nechcem vedieť kde, kedy a ako si to predstavuješ, lebo nie !" zavyla som podráždene.

,,Tak, keď sny nie, tak skutočnosť ?" nedal sa.

,,Blázon !" šťuchla som ho lakťom do boka a on sa zas zasmial.

Aloha !

Ďalšia kapitola na svete :D Trošku o ničom (dobre, trošku viac), ale v ďalšej sa už niečo bude diať.

No a za Jamesa sa ospravedlňujem. Chudák, mal menší výpadok :D

Venujem až trom, už na to asi dosť čakáte, čo ? :)
@misipastulkova @emmka1234 a LucySeven.

Muchas gracias za všetky Vaše nápady na prenášadlo a úlohu, ale tiež všetky reads, komenty a VOTÍKY. :*

Milujem Vás ! :*

*CleoDeFuego*