Obrázok k časti vytvorila leli534, takže muchas gracias, Amigo :3 Táto kapitolka je venovaná všetkým, čo sa dostali až sem a táto story ich baví. Užite si ju ! ♥
*CleoDeFuego*

James:

Ráno som sa zobudil a prekvapivo som spal ako drevo a bol úplne fit.

Nadvihol som pred seba ruku a začal si ju obzerať ako nejaký znalec.

Áno, hneď som vedel, že som si ju zlomil, ale keď to zistila Malfoyová, no zbohom !

Stále si pamätám, ako som sa nesmel pomaly ani pohnúť a teraz, keď som si zlomil kosť....

Radšej som protestoval a bránil sa, aj keď to sakra moc bolelo. Idiotská ruka !

Aj keď uznávam, páčila sa mi tá pozornosť. Keby sa mi ešte nevyhrážala s nožom, tak som spokojný.

Malfoyová sa, ale nevzdala a to, ako na to šla ma totálne ochromilo. Merlin, mal som byť rýchlejší.

Tak ma opantala tými dotykmi, že som mal fakt, čo robiť, aby som si to s ňou nerozdal v ten moment. A ona celý čas hľadala zlomeninu.

Najviac ma naštvalo, keď nás delilo pár milimetrov a ona zrazu povedala to zaklínadlo !

Do ruky mi vystrelila taká bolesť ! Prečo to pokazila ? Už som jej mal v pláne povedať o Drakovi.

Postavil som sa z postele a zamieril do kúpeľne, keď mi v hlave prebehla ďalšia myšlienka.

Merlin, ja už mám 17 ! Dnes ! Som dospelý ! Mám narodeniny ! Ty kokso ! Teda ak dátum v Prokovi nekecal.

To pochybujem. Merlin, ale teraz ?! To vážne ? No, čo, tak ich prežijem ako normálny deň. Nechcem to oslavovať v tejto situácií.

Moment, ale to už aj Malfoyová mala narodeniny ? Neviem kedy sa narodila. Hm...

,,Si hore ?" zavolala na mňa Malfoyová z kuchyne.

,,Hej ! Za chvíľu som tam." zakričal som naspäť.

Rýchlo som sa doobliekal a šiel za ňou. Dnes mám fakt dobrú náladu. Ten včerajšok nemal chybu a dnešok bude ešte lepší.

A definitívne som sa rozhodol ! Dnes poviem Malfoyovej, že som Drak a to so mnou bola na plese. Ja si trúfam, čo ?

,,Ahoj, srdiečko !" neodpustil som si a jemne ju objal okolo pása.

Malfoyová až s vareškou a panvicou v rukách nadskočila.

Ja som sa len zaškeril a sadol si na zvyčajné miesto oproti nej.

,,Čo ti je ? Nespadol si na hlavu alebo ták ?" tvárila sa nechápavo.

,,Nie, prečo ?" uškrnul som sa.

,,Neoslovuj ma srdiečko ! Čo si mal o mne nejaké erotické sny ?" zaškerila sa a nadvihla jedno obočie.

,,Hm...možno. Ale však, my sme ako manželia. Pozri ! Bývame spolu, ty mi varíš a ja ťa chránim, pomáhame si, dokonca sa hráme. No nie sme skvelá domácnosť ?" uškŕňal som sa ako idiot.

,,Ty si fakt spadol na hlavu ! Nevypil si niečo ?" premeriavala si ma a položila predo mňa tanier s praženicou.

,,Nie, nevypil. Som úplne v poriadku. A čo ty, zlatíčko ?"

Ja viem som príšerný, ale nehorázne ma to baví. Malfoyová na mňa len vyvaľuje oči a nechápe.

,,Merlin, prestaň ma oslovovať tímy prezývkami ! Nechodíme spolu a už vôbec nie sme manželia !" zavrčala.

,,Čo nie je môže byť, nie ?" pokračoval som.

,,Nie ! Počúvaj, čo si robil v tej kúpeľni ?! Nevypil si niečo ako nápoj lásky ?" zamračila sa a ja som sa nahlas rozosmial až mi zabehla praženica.

Malfoyová na mňa civela ako na idiota.

,,Nie, len mám dobrú náladu." mykol som plecami.

,,To vidím." usmiala sa Malfoyová a mne sa do hlavy nedobrovoľne dostala myšlienka na ples.

,,Inak myslíš, že nás čaká už len zo šiesteho ročníka ?" nadhodila.

,,Pochybujem. Stále čakám, že na nás zaútočí drak alebo sa pomaly utopíme." odvetil som a Malfoyová zrazu vyskočila zo stoličky a vybehla von.

Nechápavo som sa zamračil a vybehol za ňou.

,,Ha ! A máš to Lucius ! Ešte chvíľu a sme doma ! Myslel si si, aký je to geniálny nápad vynechať niečo z Trojčarodejníckeho turnaja ?! Však uvidíš !" rehotala sa Malfoyová ako diabol.

,,Si v poriadku ?" spýtal som sa jej opatrne. Otočila sa a na perách jej pohrával víťazný úsmev.

,,Potter, ty si génius !" hodila sa mi okolo krku a tuho ma objala.

,,Čo ?"

O čom to, u Merlina, kecá ? Čo sa s ňou deje ? A vraj ja som divný.

,,Máš pravdu, štvrtý ročník nás len čaká a bude to labyrint ! Tam sa odohrá záverečný súboj. Tam sa budeme môcť premiestniť domov !" zasmiala sa.

,,Ale čo - ?" začal som, no skočila mi do reči.

,,Teraz, ak nájdeme prenášadlo a porazíme nástrahy, budeme mať šiesty ročník za sebou a potom nás čaká len nájsť niečo typické pre Trojčarodejnícky turnaj a prenesieme sa do labyrintu. A potom..."

,,Ideme domov !" skríkol som nadšene a zdvihol som ju zo zeme. Zatočil som sa s ňou a obaja sme sa smiali ako dlho nie.

,,Si génius !" vykríkol som a opäť ju objal.

,,To ty si ma tú myšlienku priviedol. Keby ma to napadlo skôr, mohla som dať otcovi znamenie, že sa stretneme na cintoríne." zamračila sa a zahryzla si do pery.

,,Si trochu pesimistická, nie ?" pozrel som na ňu.

,,Nemyslím smrť !" opäť sa zasmiala,

,,Ale ten cintorín, kde Voldemort získal telo. Tam, kde je pochovaný jeho otec."

,,Ahá !" docvaklo mi to.

Potom sme sa vrátili do stanu a doraňajkovali. Umyli sme riad, keď sa Malfoyová zamyslela.

,,Možno nie sme na pláži náhodou." zamrmlala.

,,Čo ?" nechápal som.

,,Ehm, nemohol by si sa naokolo trochu prejsť a pozrieť, či tu nie je niečo, čo tu byť nemá ?" opýtala sa a chytila sa za brucho, pričom skrivila tvár do grimasy.

,,Merlin, čo ti je ?" zľakol som sa.

,,To je v pohode." uisťovala ma a zhlboka sa nadýchla, stále prehnutá v páse.

,,Ja si len ľahnem na chvíľu. Ty zatiaľ pohľadáš, či niečo nenájdeš." pokračovala.

,,Tak to ani náhodou ! Prosím, že nie si tehotná !" vykĺzlo mi to z úst.

,,Zbláznil si sa ? Jasné, že nie som tehotná ! Merlin, s kým by som asi tak bola, keď som..." zahryzla si do jazyka.

Tak toto som nečakal. Nemusela ani dokončiť, aby som pochopil. Ale ona ? Myslel som, že s Jasonom už spala, ale tak každý sa môže zmýliť.

,,Jasné, to mi len tak vyletelo z úst. Prepáč. Ale čo..." začal som.

,,Mesiačiky !" vyhŕkla a mne spadla sánka.

Mesiačiky ? Čo chce zavýjať na mesiac ? Alebo mesiačiky ako mesiace, ktoré sme tu ? Doriti, čo to znamená ?!

,,Prosím, ja si na chvíľu ľahnem, dobre ?" pousmiala sa a zdvihla sa, no stále sa držala za brucho.

,,Nie, nenechám ťa tu ehm... v takomto stave." protestoval som. Nemohol som ju tu nechať v bolestiach.

,,Merlin, Potter ! Sú to len mesiačiky." pokrútila pobavene hlavou.

,,Nemám tušenie o čom hovoríš, ale asi blázniš." chytil som ju za čelo a skúšal, či nemá horúčku.

,,Potter ! Merlin, to nič nie je. Nepočul si nikdy niečo ako mesiačiky ? Čo hovorí tvoja sestra ? Červená armáda ? Utrpenie ? To ? Alebo to oslovuje po svojom ?" prevrátila Malfoyová oči a vystrela sa, pričom zaklonila hlavu.

,,Moja sestra ? Prečo by Lily -?" stále som nechápal.

,,Potter ! Sakra, to je fakt sprosté, ti vysvetľovať !" zaskučala Malfoyová a zasmiala sa.

,,Proste, bež hľadať, ja mám svoje dni. Chápeš ?"

,,Svoje dni. Merlin, ty myslíš-?" plesol som si dlaňou do čela.

,,Áno. Tak ma, prosím, nechaj !" uškrnula sa.

,,No, to ťa fakt nejdem dráždiť. Nabudúce to povedz na rovinu." zaškeril som sa.

,,A to ti mám ako oznámiť ?" zavrčala a zvalila sa na gauč, pričom sa chytila za podbruško a zasyčala.

,,Keby niečo, krič." povedal som s úkrnom a už bežal preč.

Merlin, tak nikdy mi predtým toto neoznamovala a ....

Dočerta, fakt to bolo sprosté. No, nevadí. Na chvíľu ju nechám, nech sa vynervuje.

Wolfie:

No, nie som dobrá herečka ? Jasné, že nemám svoje dni. Tie mi skončili nedávno, ale tieto veci Potter nemusí vedieť.

Proste som sa ho potrebovala zbaviť, nech mám kuchyňu pre seba.

Počkala som chvíľu, kým odišiel a ešte pár minút potom.

Pre seba som sa uškrnula a zliezla som z gauča.

Vbehla som do kuchyne a začala hľadať potrebné veci a prísady.

Divím sa, že svoje narodeniny ani nespomenul. Nezabudol na ne sám ?

Ako som chystala, musela som sa usmiať.

Ten jeho výraz, keď som sa tu pomaly zrútila, no nemal chybu. Ale čo ho to napadlo, že či som nehotná ! Blázon.

A ešte som mu pekne krásne povedala, že som panna. Super. Fakt skvelé...

Už trapnejšia som byť nemohla, no čo už. Vyletia mi z jazyka takéto blbosti. Len tá výhovorka...

Potichu som pracovala, ak by bol Potter náhodou okolo, ale dúfam, že to nehrozí.

Keď som bola hotová, pozrela som von. Páni, akosi sa zaťahuje. Asi je aj neskoro.

No, dalo mi to zabrať, ale snaha sa cení, nie ?

Práve som doutierala poslednú lyžičku, keď sa pri mne ozval chlapčenský hlas.

,,Lepšie ?"

,,Dopekla !" skríkla som, nadskočila a pustila lyžičku do umývadla.

,,Toto mi nerob !" otočila som sa k Potterovi, ktorý to pobavene všetko sledoval.

,,Kedy si prišiel ?" zmenila som tému a v duchu sa modlila, nech nie je hladný a nekutre sa v chladničke.

,,Pred chvíľou. Vieš o tom, že ty ma fakt provokuješ ?" frajersky sa zaškeril.

,,Čože ?" nechápem.

,,Vieš o tom, že keď umývaš riad, tak tancuješ a vrtíš zadkom ?" nadvihol obočie a stále sa škeril.

,,To nerobím !" nahlas som protestovala.

,,Ale robíš !" oponoval mi.

,,Nie, nerobím !"

,,Áno, robíš."

,,Nie !"

,,Áno !"

,,Ee !"

,,Hm, hm."

,,Vrrr !" zavrčala som a on sa rozosmial.

,,Bež si sadnúť, za chvíľu dostaneš." kývla som k stolu a on tak urobil.

,,Je to len polievka." zamrmlala som a postavila pred neho tanier s polievkou.

,,Myslel som, že si celý deň ležala." divil sa.

,,To nie." zavrtela som hlavou. Celý čas som sa prplala v kuchyni, ale tak na večeru veľa času nezostalo.

No, lepšie ako nič, nie ?

Jedli sme mlčky, len mi Potter oznámil, že nič nenašiel a zajtra by sme sa mali presunúť niekam inam a hľadať, s čím som súhlasila.

Dojedli sme a postarali sa o riad, keď som ho poslala si sadnúť.

,,Čo ruka ?" spýtala som sa.

,,V pohode. Si fakt dobrá ! Ja by som tu mohol aj umierať a ty by si ma oživila !" zaškeril sa.

,,Na to by som sa pozrela." žmurkla som a nastalo trápne ticho.

Dlho som to nevydržala a vyskočila som z gauča, akoby ma osa uštipla. Potter na mňa spýtavo pozrel.

,,Fajn, dlhšie to nevydržím." vyhŕkla som a Potter na mňa hodil ďalší spýtavý pohľad.

,,Pozri, já...trošku som ťa oklamala." začala som.

,,Oklamala ?" zamračil sa.

,,Hej. Potrebovala som sa ťa na chvíľu zbaviť." vytisla som zo seba.

,,Zbaviť ?" zopakoval a tváril sa dotknuto.

,,Hej. Ja vlastne nemám svoje dni." pokračovala som.

,,Čo ? Ale prečo ? Čo som urobil ?" tváril sa ako odkopnuté šteňa.

,,Nič, ja len... Počkaj tu !" zahryzla som si do pery a vletela do kuchyne.

Otvorila som chladničku a vybrala svoj výtvor, s ktorým som sa prplala celú dobu, kým sa Potter túlal.

Prvý krát v živote som piekla tortu. Dobre druhý krát, ale tak prvý pokus nedopadol dobre, lebo torta bola čierna ako uhoľ.

Teraz sa vydarila. Aspoň vzhľadovo pripomínala čokoládovú tortu a nie kopu uhlia. Len nech to aj normálne chutí.

Tortu som položila na stôl a vytiahla taniere s vidličkami. Doniesla som ich do obývačky na stôl pred Pottera, ktorý na mňa stále dotknuto hľadel.

Potom som sa vrátila pre tortu a skôr ako som ju položila pred Pottera, som sa ozvala.

,,Všetko najlepšie !" usmiala som sa a Potter na mňa pozrel.

Spadla mu sánka a civel na mňa úplne prekvapený. Tortu som položila pred neho a potom si k nemu sadla.

,,Ako ? Čo ? Prečo ? Ty...Ja...Och !" koktal a civel raz na mňa a raz na tortu.

,,Preto som sa ťa potrebovala na pár hodín zbaviť, aby som mala čas na toto tu." kývla som na tortu.

Potterovi sa po tvári rozlial široký úsmev od ucha k uchu a v očiach mu zaiskrilo.

,,Merlin, Malfoyová !"

Tuho ma objal. Usmiala som sa a objatie mu opätovala.

,,Ďakujem ! Ďakujem ! Ďakujem !" pritískal ma k sebe.

Jeho objatie bolo príjemné. Plné bezpečia, dôvery a opory. Sálalo z neho príjemné teplo a do nosa mi udrela jeho typická vôňa hrozien.

Cítila som ako mu bije srdce a dosť jasne som si uvedomovala tie jeho svaly pod tričkom.

Sakra ! Wolfie, prestaň ! Zas ?! Je to Potter ! POTTER ! Spamätaj sa !
No, áno je to on, ale je to príjemné !
Merlin ! Spamätaj sa !
Ešte chvíľku. To snáď nikomu neublíži.
Kača !

Čo sa moja osobnosť rozpolila ? Dočerta ! Bolo to len objatie a nie roj hviezd alebo čo.

Odtiahli sme sa s Potterom od seba a nakrájala som tortu.

,,Ako si vlastne vedela kedy mám narodeniny ?" zaujímal sa.

,,Dievčenské tajomstvo." žmurkla som.

,,To ma rozoberáte s Kate a Valeriou ?" uškrnul sa.

,,Áno, ale iba ak ide o pomstu." oplatila som mu úškrn a on sa zasmial.

,,Ale vážne."

,,Jednoducho sa mi s tým dátumom niečo spája." odvetila som krátko.

,,A ty si už mala narodeniny ?" vyzvedal a vopchal si tortu do úst.

,,Merlin ! Malfoyová, ty sa prekonávaš ! Tá je božská !" rozplýval sa.

,,Som rada, že ti chutí." usmiala som sa.

,,Fakt, mňam ! Počuj, asi budem musieť začať chodiť behávať, ak sa chcem zmestiť do stanu alebo do nohavíc." zasmial sa a ja s ním.

,,Ale fakt. Ty si už mala narodeniny ?" vrátil sa k otázke.

,,Ešte nie." zavrtela som hlavou.

,,A kedy ich osláviš ?" pokračoval.

,,To nie je podstatné." zavrtela som hlavou.

,,Prečo ?" nechápal Potter.

,,Nechcem z toho robiť haló. Oslávim, keď sa vrátime." odvetila som.

,,Hej, ani ja som ti nič nepovedal a aha ! Tak aspoň mesiac." nedal sa odbiť.

,,Máj." usmiala som sa.

,,Máj, lásky čas ?" zaškeril sa Potter a ja som sa zasmiala.

Bavili sme sa celý čas a Potter tú tortu celú zjedol. No fakt ! Potom sa postavil a šibalsky sa usmial.

Chytil prútik a niekam ním zamával. Ozvala sa hudba a ja som hneď vedela koľká bije.

,,Smiem, prosiť ?" uklonil sa a vyčaril úsmev.

,,Neviem tancovať !" zavrtela som hlavou.

,,To ti neuverím !" zasmial sa a vytiahol ma na nohy. Ťahal ma von.

,,Však sneží !" nedala som sa.

,,Vsadím sa, že si v snehu ešte netancovala." uškrnul sa.

Vybehli sme von. Sneh padal z oblohy a nie zrovna pomalinky ale zas to nebola výchrica.

,,Hudbu sem nepočuť." usmiala som sa na ospravedlnenie, no ako na potvoru sa hudba ozvala.

,,Je tu zima." zakňučala som. Predsa sme tu len obaja boli v dlhých tričkách a džínsach.

,,Neboj, o to sa postarám." uškrnul sa a pritiahol si ma k sebe.

Jednu ruku mi položil na pas a druhou mi chytil moju ruku do dlane.

Začal ma viesť do rytmu a moje myšlienky zablúdili k plesu a na tanec s Drakom.

Tancovali sme po snehu, čo nám akosi vôbec neprekážalo v tanečných krokoch a ani vločky padajúce z oblohy nás nezastavili.

Potter so mnou spravil otočku a ja som sa mu elegantne vyšmykla a urobila pár krokov.

Jeho ruka ma okamžite chytila za zápästie a pritiahla si ma späť k sebe.

Ja som mu ruky položila na tvár, prešla k jeho krku a zastala na jeho pleciach. On obe svoje ruky položil na moje boky a zvrtol ma chrbtom k sebe.

Oprela som sa mu vyšportovanú hruď a privrela oči. Ruky som si položila na tie jeho a chvíľku sme sa jemne pohybovali do rytmu.

Vnímala som len jeho prítomnosť a teplý dych, ktorý ma šteklil na tvári.

Potom som sa k nemu opäť otočila čelom a on ma zdvihol zo zeme ako nevestu. Automaticky som ho chytila okolo krku a on sa so mnou zatočil.

Usmiala som sa a keď ma zložil na zem, opäť spravil so mnou otočku a pritiahol ma späť k sebe.

Ruky som mu položila na plecia a tie jeho sa premiestnili na moje boky.

Nič sme nehovorili len hľadeli do očí toho druhého. Merlin, tie jeho čokoládové oči...

Vôbec som necítila zimu ani mi neprekážal sneh. Naopak bolo to... krásne.

Potter urobil so mnou ďalšiu otočku a prudko si ma pritiahol k sebe.

Myslela som, že teraz sa pekne-krásne zosypeme na zem, no on ma zachytil a spadnúť ma nenechal.

Visela som mu v náručí a počula som, ako doznievajú posledné tóny skladby, ktorá nám hrala.

Potter ma pomaly zdvihol na nohy. Naše tváre sa ocitli tak blízko seba, až to bolo priam šialené. Pozrela som mu do očí a on mi pohľad oplácal.

Drak. Nie, toto je Potter. Ale Potter je Drak. To áno, ale Drak bol iný. Drak je Potter. Ja viem.

Nebola som schopná pohybu. Bola som ako paralizovaná.

Len som tam tak stála s rukami na jeho pleciach a on svojimi na mojich bokoch.

Hľadeli sme do očí toho druhého, keď som si všimla ako Potter pomaly prekonáva aj tú kratučkú vzdialenosť medzi nami.

V hlave mi hučalo, nech sa okamžite odtiahnem, ale nebola som schopná urobiť nič.

Nedalo sa. Bola som úplne mimo. Svoje telo som neovládala. Myšlienky sa mi v hlave pomotali a ja som nebola schopná ani uvažovať.

Jeho pery boli nebezpečne blízko tých mojich. Jediné, čo som dokázala bolo to, že som zavrela oči a v ten moment sa to stalo.

Jeho pery jemne pohladili tie moje a mnou prešiel elektrický šok.

MERLIN ! Dočerta ! Však je to Potter, prečo -? Čo dopekla robím ?! Dobrotivý Dumbledore ! Ako ? Čo ? Merlin !

Protestujúci hlas sa vytratil a celým telom mi prešlo príjemné teplo. Pocítila som niečo zvláštne, no sakra, príjemné.

V príbehoch sa to opisuje ako motýliky v bruchu a to som práve teraz zažila. Okolitý svet sa dočista stratil, niekde preč a ja som vnímala len jeho pery a jeho prítomnosť.

Zatočila sa mi z toho všetkého hlava.

Úplne som kašlala na to, že toto je Potter, chalan s ktorým sa nenávidím.

Zabudla som na tú hlúpu hru, ktorú nedobrovoľne hráme, na moju nenávisť k nemu, aj keď už slabú, na to zlé, čo sme si urobili v minulosti, na to, že on je Potter a ja Malfoyová.

Zaplavili ma len tie krásne pocity. Toľké šťastie a neha a to vyvolal len dotyk jeho pier. Stačil jediný dotyk a ja som prestala normálne uvažovať. Nedokázala som myslieť na nič iné, len na jeho sladké pery.

Bozk som mu opätovala. Cítila som ako sa usmial a bozk prehĺbil do vášnivého láskania našich pier. Merlin, ako to môže byť také fantastické ? Ako je možné, že sa nedokážem brániť, len mu bozky opätovať ?

Ruky som si spojila za jeho krkom a on ma objal okolo bokov.

Jeho pery chutili ako čokoláda, čomu som sa musela pousmiať. Bolo to neskutočné.

Ani jeden sme sa nechceli odtrhnúť od toho druhého a prísť tak o tie pocity, ktoré do nás odrazu vstúpili.

Niečo také som s Jasonom nikdy nezažila. Náš prvý bozk bol nesmelý a opatrný. No s Potterom to bolo iné. Také vášnivé a neskutočné. Začal jemne, no rýchlo bozk prehĺbil do vášnivého tanca.

Čas prestal pre mňa existovať. Rovnako ako všetko ostatné okolo, okrem Jamesa Siriusa Pottera.