Prešli dva týždne od mojej pomsty Potterovi. Stále som mala ružové vlasy a Potter erdžal. Čo som počula od Rose, tak Potter mlčí a vyhovára sa na to, že mu preskakuje hlas, že ho bolí v krku, ale nie je to také zlé, aby musel na ošetrovňu. Pekná výhovorka, Potter!

Raz, keď som kráčala po chodbe, zatiahol ma do kúta. 

„Už to zruš !" zafŕkal nervózne.

„Vlasy !" odvetila som a pretisla sa okolo neho. 

***

Nastal môj prvý zápas v metlobale. Bola som vzrušená a nedokázala som obsedieť na jednom mieste. Nemohla som sa dočkať. Konečne pocítim hru na vlastnej koži a metle. Avšak, trochu ma hlodala aj nervozita. Predsa len, čo všetko sa môže stať. Trafí ma dorážačka, ani raz sa netrafím, sklamem svoj tím a tým pádom aj celú fakultu. Dobrotivý Merlin! Ja bláznim.

„Čo, Malfoyová? Nervózna?" prisadol si ku mne a mojim kamoškám Potter a spol. Prekvapene som naňho pozrela. Stále fŕkal a erdžal, ale pomaly sa to učil ovládať a držať na uzde. Koľko ho to musí stáť.

„Ja? Prečo by som mala byť? Len, aby si ty bol pripravený," mykla som ramenom.

Potter sa rozosmial a zaerdžal. Niekoľko ľudí sa za ním obzrelo s otvorenými ústami a Potterovi očerveneli uši.

„Toto nie je môj prvý zápas," odvetil diabolsky a zafŕkal.

Zavrčala som. Najviac ma žralo, že má pravdu. On už je už druhým rokom stíhačom, zatiaľ čo ja som úplný zelenáč. 

„Pokús sa nezožrať zlatú strelu, koník. To nie je jablko ani kocka cukru," neodpustila som si štipľavú poznámku. Kate s Valeriou vyprskli do smiechu. Bez ďalších slov som sa postavila a vyšla z Veľkej siene. Nemala som chuť na raňajky. Žalúdok som mala príliš zovretý. 

Vybehla som do izby, pripraviť sa. Ako som sa chystala na okno zaklopala sova. Black. Vpustila som ho dnu, dala mu soviu sušienku, trocha vody a nedočkavo otvorila list.

Moja malá Wolfie,

S mamou sme na teba veľmi hrdí, že si sa dostala do metlobalového tímu. Držíme ti palce v zápase. Hlavne buď opatrná, je to tvrdá hra. Potom nám spätne pošli list, ako ste dopadli.

Mimochodom, si v poriadku? Neprehnal to Potter tentoraz? Naposledy si nič v súvislosti s ním nenapísala, tak či sa ti nevyhrážal sa alebo niečo podobné. Viem, že sa o seba dokážeš postarať, ale predsa len. Som tvoj otec, tak mám starosť.

Keby niečo, stačí mi dať vedieť a ja mu zakrútim krkom! 

Tešíme sa na tvoj list. Ľúbime Ťa! 

S pozdravom,

otec a mama.

Musela som sa zasmiať. Môj ocko si stále myslí, že som jeho malé dievčatko, ktoré potrebuje ochrániť. Nevie pochopiť, že niektoré veci si dokážem vybaviť sama. Okej, tentokrát mi trošku pomohol strýko Blaise.

Schmatla som metlu a utekala na ihrisko. V šatni sme sa prezliekli a náš kapitán a zároveň strážca Philip Walles nám posledný krát zopakoval taktiku. Napokon nás povzbudil a s nadšením sme vyšli zo šatne.

Najskôr si Philip podal ruku s kapitánkou Bystrohlavu. Profesorka nám v krátkosti zopakovala pravidlá. Zapískala, vypustila lopty a my sme vyleteli do vzduchu. Hra začala!

„A lopty sa zmocnil Tyler Massfin z Bystrohlavu a nebezpečne mieri k Chrabromilskému strážcovi Philipovi Wallesovi! Ale Kim Monteyová z Chrabromilu prevzala loptu a útočí na Bystrohlav!" ozval sa komentátorov hlas.

„Kim," zakričala som na jednu piatačku, keď sa k nej blížili dvaja hráči z Bystrohlavu. Kim mi hodila loptu a ja som letela k obručiam.

„Malfoyová!" počula som zrevať Pottera a obzrela som sa. Jeden odrážač po mne hodil dorážačku. Vďaka jeho varovaniu sa mi podarilo vyhnúť sa a dokonca som strelila prvý gól pre Chrabromil. Spoza červeno zlatých tribún sa ozývali nadšené ovácie.

„Wolfie!" zrevala na mňa Kim.

Obzrela som sa. Vrazil do mňa jeden chalan z Bystrohlavu. Lopta mi vypadla a prehadzovačku chytil jeho spoluhráč. Philip nestihol zastaviť útok a bol to gól pre Bystrohlav. Zavrčala som a začala lietať ešte rýchlejšie a zúrivejšie. Vymenila som si sprisahanecký pohľad s Kim. Pochopili sme sa.

Leteli sme vedľa seba, ale asi vo vzdialenosti pätnástich metrov. Hodila mi loptu a hneď sa ku mne vrhli dvaja hráči z Bystrohlavu. Ja som loptu hodila späť Kim.

„Loptu má Monteyová. Hádže Malfoyovej. Malfoyová späť Monteyovej a Monteyová späť Malfoyovej. Chrabromilčanky sa s chalanmi z Bystrohlavu teda pekne zahrávajú. Ešte raz Malfoyová a Monteyová strieľa a dáva gól!"

Všetci začali jasať. Po chvíľke sa konečne ozvalo:

„A je to tu vážení! Nicol Blanková objavila zlatú strelu a letí za ňou. James Potter sa spamätal a strmhlav sa rúti dole. Je to napínavé. Kto ukončí zápas? Blanková alebo Potter?!"

Obzrela som sa za Potterom. Predbehol Blankovú bez toho, aby do nej vrazil a natiahol ruku. Strela klesla nižšie, a tak to Nicol Blanková vzdala a vyrovnala metlu hore. Potter sa, ale rútil takmer kolmo nadol a tesne nad zemou zdvihol metlu. Natiahol ruku a chňapol zlatú strelu. Ruku so strelou víťazne zdvihol.

„A Potter chytil zlatú strelu a tým ukončil zápas! Víťazom sa stáva Chrabromil so skóre 320:190."

Všetci sme začali jasať a tešiť sa z nášho víťazstva. S Kim sme sa objali a nadšene skákali. Dokonca som ani po Potterovi neštekala. Aj keď on od radosti erdžal. No, každému to bolo jedno. Všetci sme šli oslavovať.

Keď som sa stretla s Kate a Valeriou, hneď som im skočila okolo krku a smiala sa na celé kolo. Bolo to také úžasné. Život bol skvelý. 

„Si v poriadku? Tá dorážačka ťa takmer trafila," opýtala sa Kate starostlivo. 

,,Hej. Potter ma varoval," mykla som plecami a spolu sme vykročili do hradu. Obe si vymenili veľavýznamné pohľady, ktorým som nerozumela.

„Zachránil ti kožu. Inak by ťa bola dorážačka trafila do tej tvojej ružovej gebule." 

„Viem," precedila som cez zuby. Vošli sme do klubovne.

„Takže by sa patrilo?" natiahla Kate provokačne.

„A nemuselo," odvrkla som. Dobre som vedela, čo majú tie dve na mysli. Jasné, že by sa to bolo patrilo. Ale ja k Potterovi nie som slušná a on nie je slušný ku mne. Keď ho nemienim o nič prosiť, prečo by som mu mala začať ďakovať?

Po sprche, kde som mala nad čím premýšľať, zišla som dolu na oslavu. Kim ma hneď znova objala a hneď po nej aj Philip. Na všetkých som sa usmievala a vytrvalo odmietala prípitky. Pohľadom som hľadala jednu konkrétnu strapatú čiernu šticu.

Konečne!

„Potter?" oslovila som ho s hrčou v hrdle. Toto, čo mám v pláne urobiť si zapíšte do diára, pretože sa to viackrát nezopakuje. A nie preto, že nepoznám základné čarovné slovíčka, ale pretože je to Potter. Prekvapene sa na mňa otočil. Zhlboka som sa nadýchla.

„Len som sa ti chcela poďakovať za tú dorážačku," zamrmlala som, ale veľmi dobre som vedela, že ma počul.

„Prosím?" vyvalil oči. Zavrčala som.

„Dobre si počul!"

„Robíš pokrok, Malfoyová. Vidíš, že nie si taká zlá. Ešte ma môžeš pekne poprosiť o zmenu farby tvojich vláskov a na oplátku ma môžeš ty konečne zbaviť toho erdžania," uškrnul sa.

„Nájdem ti to kúzlo sama! Toto bol len výnimočný stav," prekrížila som si ruky na prsiach. Potter sa rozosmial a postrapatil mi vlasy ako malému decku, čo ma výsostne pobúrilo.

„Ako povieš," zafŕkal a vytratil sa k Fredovi a Jackovi. Urazene som si prehodila vrkoč na chrbát a odkráčala do izby, keďže Chrabromilská klubovňa sa začala plniť staršími ročníkmi, ktoré si chcú na oslavu nášho víťazstva pripiť.

Avšak zaspať som nemohla. Stále som bola plná dojmov, hoci som ich zrekapitulovala dievčatám, napísala rodičom. Posadila som sa a rozhodla sa nakuknúť do spoločenky. Možno už všetci dopili a išli si ľahnúť.

Ako myška som sa vykradla z izby a sadla si na schody. Veľmi som sa mýlila. Chrabormilčania boli stále hore a v kvalitne pripitom stave. Pobavene som ich sledovala, keď k mojim nohám spadol Potter. Zasmial sa a pozrel mi do očí. Aj on pil? Pre Merlina!

„Ty si pil?!" sykla som po ňom a radšej sa postavila. 

„Iba trošku," zaceril sa. O tom dosť pochybujem. Prevrátila som očami a zrak mi spadol na Freda, ktorý sa tackal pri pohovkách a s niekým sa tam chichotal. On a Potter boli na tejto oslave najmladší. Idioti. Potter si ľahol na moje členky.

„Potter, si opitý. Bež spať!" čupla som si a zasyčala mu do ucha. To som, ale robiť nemala. Chytil ma za lakeť a stiahol na seba. Vykríkla som a spolu sme spadli zo schodov. Dopadol na chrbát a ja na jeho brucho. Bolestne zaskučal a začal sa rehotať. Ja som sa zaprela a chcela postaviť, ale opäť ma chytil.

„Kamže kam, Malfoyová?" erdžal na plné ústa. Zamračila som sa a vyšklbla sa mu. Bola som odhodlaná zmiznúť. Bola chyba, že som sem prišla.

„Nechoď ešte! Poďme spolu niečo robiť," schmatol ma za zápästie.

„Daj mi pokoj! Nič s tebou nejdem robiť!" zvrieskla som a hľadala zúfalo prútik.

„Prečo?" zaerdžal. Tváril sa ako odkopnuté šteňa.

„Neznášame sa! Ak nechceš, aby som ťa premenila na kentaura ak nie na celého koňa, tak ma láskavo pusť," zasyčala som.

„Nechoď, prosím," zakňučal. Chcela som ho sotiť na zem, no potom som si uvedomila, že som mu asi niečo dlžná za tú dorážačku. Povzdychla som si.

„Tak poď so mnou, čo?" donútila som sa k úsmevu. Odrazu ožil a nadšene prikyvoval. 

Chytila som ho za ruku a pomaly viedla hore schodmi, o ktoré sa aj tak niekoľkokrát potkol. V duchu som sa chválila za svoju trpezlivosť. Neustále mi niečo nadšene rozprával, no ja som ho ignorovala. Bolo mu to jedno. Spokojne pokračoval ďalej. Otvorila som dvere do ich izby a viedla ho k jeho posteli. Hodila som ho do perín a ustúpila. On sa zvrtol a s očakávaním na mňa hľadel. Až teraz zmĺkol. Nadvihla som obočie.

„Mal by si spať," prehodila som.

,,Ale mne sa nechce," zafŕkal.

„To je mi jedno, Potter! Skrátka choď spať."

„Zostaneš?" zaprosil a zafŕkal. Už mi tie jeho zvuky začínali liezť na nervy.

„Wolfie?" ozvalo sa z druhej strany izby. Jack si pretieral oči akoby sa mu bolo snívalo.

„Jack!" potešil sa Potter a posadil sa na posteli. Zavrtela som hlavou.

„James? Ty si pil?" vyvalil oči a posadil sa k nám. Potter sa rozosmial.

„Vsadím sa, že Fred viac!" vyplazil jazyk. Jack pozrel na mňa akoby zvažoval, či som v rovnakom stave ako jeho kamarát.

„Postaráš sa už o neho?" pretrela som si oči.

„Samozrejme. Utekaj," usmial sa na mňa. Vďačne som mu stisla plece a vytratila sa z chlapčenských spálni, hoci Potter na mňa kričal, aby som sa vrátila.

Šli sme s dievčatami na raňajky. Cestou som ich oboznámila s tým, čo sa dialo včera v noci. Keď sme dorazili do Veľkej siene prekvapene som zastala. Takmer každý tretí Chrabromilčan piatak a vyššie sa zdržal za hlavu a ledva do seba pchal raňajky. Mali opuchnuté oči a vyzerali strašne unavení.  Sadla som si na svoje zvyčajné miesto a zrak mi spadol na Pottera a spol, sediacich neďaleko. On a Fred ledva držali oči otvorené a Jack ich zlomyseľne podpichoval.

„Dúfam, že máš pravdu, Fred, a Rose nám pomôže," zafŕkal Potter.

„Tí majú ale poriadnu opicu," urobila Kate grimasu.

„Rosie ho zabije,"  zavrtela som hlavou. No, vážne. Na čo mu bolo dobré piť? Idiot. Ani vek na to nemá. Možno si myslí, aký je frajer, ale podľa mňa je skôr trápny.

Po vyučovaní ma niekto chytil za zápästie a stiahol do kúta. Nahnevane som sa pozrela na dotyčného a mala som chuť mu vynadať, ale on ma predbehol.

„Skutočne si to včera pre mňa urobila?" nadvihol Potter obočie. Farba sa mu vrátila do tváre. Bolo vidieť, že mu je lepšie.

„Čo?" prekrížila som si ruky na prsiach.

„Jack mi všetko povedal a stihol mi vynadať, takže asi vieš o čom hovorím," odvetil.

„Áno. Dlžila som ti to za tú dorážačku. Keby nebolo teba, teraz som v nemocničnom krídle s minimálne rozbitou hlavou," pokojne som odpovedala na jeho otázku. Potterovi klesla sánka. 

„Ďakujem," vyšlo z neho. Prekvapene som nadvihla obočie. Asi prvýkrát v živote sme pre seba urobili niečo dobré.

„V pohode. Ale opováž ma ešte niekedy zvaliť zo schodov!" zaškľabila som sa a pretisla okolo neho. 

„To si ešte premyslím, Malfoyová!" zavolal na mňa a ja som len pobavene pokrútila hlavou.