James:

Malfoyová sa celá triasla a ja som mal teda, čo robiť, aby som po tom nafúkanom upírovi neskočil.

Majetnícky si ju držal okolo pliec a jednou rukou jej prechádzal po krku.

Musel som sa poriadne ovládať a zapojiť všetky herecké schopnosti.

,,Ako to myslíš ?" so záujmom na mňa pozrel upír.

,,To nemyslíš vážne. Tak zbalíš babu ako je Malfoyová a to ju len tak roztrháš ? Prosím ťa ! Nechýba ti to ?" súcitne som pozrel na upíra.

,,Hm, úprimne máš pravdu. Chýba mi to, celkom. Možno ťa nezjem." zaškeril sa.

Malfoyová vyvalila oči a nechápavo na mňa pozrela. V očiach jej bolo vidieť prosbu o pomoc.

A v tom ma čosi napadlo. Merlin ! Fakt by to mohlo zabrať !

,,To je super ! Ale ehm... nevyšiel si z cviku ?" premeral som si ho.

,,Čo si o mne myslíš ?!" zavrčal upír.

,,Hej, hej upokoj sa !" uškrnul som sa.

,,Len sa pýtam."

,,Však, uvidíš." zasyčal úlistne a perami sa obtrel o Malfoyovej ucho.

Striasla sa a slabo pípla, keď jej po ňom začal prechádzať tesákmi.

,,Ethan ! Pusti ma !" zaskučala.

,,Nebráň sa mi, maličká." zavrčal s úškrnom upír Ethan a prisal sa jej na krk.

Už-už som chcel vyslať po ňom ďalšiu kliatbu, ale zbadal som, že sa ju snaží len dráždiť. Viete čo myslím ?

No, okrem toho, že to bolo hladné gesto, bolo to hlavne intímne.

Dokonca si ju aj označkoval, na čo zalapala po dychu.

Zahryzla si do pery a snažila sa buď nevzdychať alebo nejačať. Nie som si teraz istý.

Stále ju jednou mocnou rukou držal a druhou jej začal blúdiť po tele hore dole.

Zaťal som zuby a čakal na ten správny okamih.
Malfoyová slabo mrnčala.

,,No, ták. Nemáš sa čoho báť." zapriadol Ethan a pohladik ju po zadku. Malfoyová tuho zavrela viečka.

Ešte chvíľu. Ešte chvíľu. Už len pár sekúnd.

Keď sa Ethanove ruky dostali Malfoyovej pod tričko, zasiahol som.

,,Počkaj, počkaj !" zastavil som ho a tým aj vyrušil v danej činnosti, ktorej sa venoval.

Naštvane na mňa pozrel a Malfoyová zavrela tuho viečka, z ktorých aj tak spadli slzy.

,,Čo je ?" zasyčal Ethan.

,,No, neviem, či si to vedel, ale mal by si vedieť, že baby ako ona to majú radi tvrdo. Chápeš, nie ? Takto !" zaškeril som sa opäť.

Predpažil som ruky a pokrčil ich k pásu a zároveň hýbal panvou. Dobredu a dozadu. Lakte som k tomu pridal.

Začal som sa tam chýbať ako idiot a žmurkol som na Ethana.

,,Chápeš ?" spýtal som sa opäť.

Ethan sa zamračil a Malfoyová na mňa civela ako na prvotriedneho úchyla.

Nečudujem sa jej fakt. Muselo to vyzerať blbo, ale nemal som na výber a snažil sa jej to naznačiť.

,,Nie, nechápem, čo to predvádzaš !" zavrčal Ethan.

,,To musíš poriadne priraziť !" odveril som a zopakoval to.

Upír sa narovnal, ale stále držal Malfoyovú a asi aj poriadne. Zamyslel sa a zamračene hľadel doboku.

Malfoyová, ale zrak upierala na mňa a bála sa. Fakt sa bála a nedivím sa jej.

Snažil som sa jej vysvetliť, čo od nej chcem a hádzal som po nej zúfalé pohľady, aby ma pochopila, keď Ethan opäť na mňa pozrel.

,,Asi máš pravdu." uznal.

,,Nie asi." uškrnul som sa a prestal sa hýbať ako blbec.

,,Tak, ale aj ja chcem niečo zažiť." zaškemral som a Ethan sa rozosmial.

Malfoyová na mňa vyjavene hľadela a ja som len tak vrazil lakťom do vzduchu a pozrel jej do očí.

Pochopila.

No haleluja ! Tak ja tu tancujem a hompáľam sa ako kretén a ona to pochopí až teraz ?

Malfoyová, však to bolo očividné !

Ethan na mňa opäť pozrel, pričom sa snažil nesmiať. Malfoyová to konečne využila. Zdvihla odhodlane hlavu a vrazila do Ethana lakťom. 

Toto upír nečakal a zatackal sa. Malfoyová zatiaľ stihla schmatnúť prútik a rozbehla sa ku mne. Schoval som ju za seba a zamieril na upíra. Vraždil som ho pohľadom. Škoda, že nie som ako bazilisk...

,,Koniec hry, Ethan !" zavrčal som.

,,Oklamal si ma." zamračil sa Ethan, no potom sa uškrnul.

,,Toto sa len tak niekomu nepodarí." zasyčal s pobavením.

,,Ja viem. Na takéto veci mám proste talent." odsekol som.

,,Ale týmto si si podpísal rozsudok smrti aj ty, James Potter." vyprskol a vyceril biele špicaté tesáky.

,,Ani by som nepovedal." zavrčal som.

,,Glacius !" zreval som, ale Ethan ušiel. Dočerta, aj s upírimi reflexami. Ako ho mám zmraziť ?!

,,Incendio !" skríkla Malfoyová, ale plamene Ethana nezasiahli.

Zasyčal a vyceril tesáky ako zviera. Malfoyová mu to oplatila zavrčaním.

Stáli sme chrbtami k sebe a navzájom sa kryli.

,,Ešte mi povedz, že si vlkolak." povedal som k Malfoyovej, ale civel som na upíra.

,,Vieš, že som vlčica." odvetila s rovnakým pobavením v hlase.

,,Čo keby si mu zlomila srdce ?" zaškeril som sa.

,,Takému krásavcovi ? S potešením." odvetila a Ethan nás zmätene sledoval.

,,Ak on je krásavec, tak ja som potom fakt Sexyman." odpovedal som.

,,To určite, Potter. Trochu kroť to svoje ego." cítil som ako sa zaškľabila, zatiaľ čo Ethan okolo nás krúžil.

,,Malfoyová, no ták ! Priznaj si to." provokoval som ju a totálne na upíra kašlal.

,,Nemám si, čo priznať." odvetila.

,,No ták. Som tvoj hrdina, nie ?" uškrnul som sa.

,,Čo teba nenapadne ?" zasmiala sa.

,,Čo tu, dopekla rozoberáte ?" zamračil sa zmätený Ethan a premeral si ma.

,,Tomu by si nerozumel." uškrnul som sa a vrhol a naňho ďalšie zaklínadlo.

,,Chceš sa hrať, James Potter ?" zaškeril sa Ethan.

,,Ak rád prehrávaš, prečo nie ?! Ale Malfoyovú z toho vynechaj." zavrčal som a odlepil sa od chrbta Malfoyovej.

Vrhal som po upírovi kliatby, ale on sa im vyhýbal s ľahkosťou. Nepotreboval ani prútik. Päsťami by som ho neporazil. Na to je až neskutočne silný.

,,Viac toho nevieš ?!" zreval som po ňom.

,,Ale áno." vyceril tesáky a zrazu bol za mnou. Surovo mi trhol hlavou a odhalil krk.

Dych sa mi zrýchlil a protestne som zavrčal a začal sa mykať.

,,Formunculus !" zajačala Malfoyová a ja som vyvalil oči. Pŕhliaca kliatba.

Vďakamerlinovi zasiahla Ethana za mnou a ten s prskaním ustúpil. Chytil som si krk, ale našťastie žiadne stopy po krvi.

,,Teraz si ma naštvala, maličká !" zasyčal upír a rozbehol sa.

Najskôr ma zvalil na zem a potom zaútočil na Malfoyovú.

Prevalil som sa na chrbát a začal sa zviechať zo zeme.

Malfoyová elegantne vrhala kliatby a zaklínadlá na Ethana, ktorého to len spomalilo, no nezastavilo.

,,Nechaj ju !" skríkol som a poslal naňho zaklínadlo, ktoré ho odhodilo.

Ethan zasyčal ako had a vyceril tesáky. Jeho oči na chvíľu nabrali červený odtieň, no rýchlo sa zmenili na čierne.

,,Už sa prestávam s vami babrať. Zabijem vás jedného po druhom." postavil sa Ethan a prebodol ma pohľadom.

,,Budeš trpieť, James Potter ! Na vlastné oči uvidíš ako z Wolfie Malfoyovej vyprchá život !" diabolsky sa uškrnul.

,,To teda ani náhodou !" zavrčala Malfoyová, ale Ethan bol ešte rýchlejší ako predtým.

Vrhol sa k nej zozadu a nech sa Malfoyová mykala a snažila, ako chcela, on mal prevahu.

Vytiahol som prútil, keď sa na mňa Ethan zaškeril. Malfoyovú držal pred sebou.

,,Áno, James Potter ! Akékoľvek zaklínadlo chceš na mňa uvrhnúť, schytá ho tvoja chutnučká kamarátka.

Chceš ma zabiť ? Do toho ! Ale zabiješ aj ju. Navždy budeš mať na rukách krv Wolfie Malfoyovej !" škeril sa Ethan.

Dočerta ! Nemôžem použiť už ani prútik. Drží pred sebou Malfoyovú ako štít. Ona to nesmie schytať ! Ak by som mohol s radosťou by som si to s ňou vymenil.

Sakra, prečo ona ?!

Malfoyová chcela opäť použiť ten trik, čo aj pred tým, ale upír jej to nedovolil.

Odhrnul jej vlasy na jednu stranu a začal sa nakláňať k jej krčnej tepne.

,,Stoj ! Mám návrh na obchod !" skríkol som.

,,Čo je to tentokrát ?" zasyčal Ethan, ale nevzpriamil sa. Stále sa skláňal nad krkom Malfoyovej.

,,Si hladný, fajn. Ponúkam svoju krv za tú Malfoyovej. Takže ju pusti a zabi mňa !" zavrčal som a Malfoyová vyvalila oči.

,,Potter, nie ! Neblázni !" skríkla vyplašene, no ja som civel do očí Ethanovi.

Prižmúril ich a zvažoval ponuku. Nokoniec sa zaškeril a prehovoril.

,,Aké šlachetné ! Ale ako som povedal ! Budeš trpieť, James Potter ! Dokazuje to už len to, že si mi ponúkol svoj život za jej." uškrnul sa a zahryzol sa.

Malfoyová sa, ale v ten moment uhla a tesáky sa nezaborili do jej krku, ale pleca.

Zjačala od bolesti a ja som namieril prútik na Ethanovu hlavu.

,,Incendio !" zreval som a plamene z môjho prútika ho zasiahli do tváre.

Zaprskal od bolesti a pustil Malfoyovú, ktorá spadla na zem.

Plamene mu nemilosrdne oblizovali tvár, ktorú si schoval do dlaní. Zakrákal od bolesti a vyparil sa v čiernom oblaku.

Keď zmizol, rozbehol som sa za Malfoyovou, ktorá sa zvíjala v bolestiach.

,,Merlin, Malfoyová !" skríkol som, kľakol si k nej a strhol zo seba košeľu, z ktorej som utrhol kus látky a priložil jej ju na plece.

Vyvrátila hlavu do hora a zahryzla si do pery. Celá sa triasla a oblieval ju pot.

,,Vydrž ! Som tu. Je po všetkom." prihováral som sa jej, ale netušil, čo budem robiť.

,,P-Potter, prosím." vytisla zo seba.

,,Ty vieš, čo s tým že ? Rýchlo hovor !" súril som.

,,D-dostaň j-jed z-z te-tela. K-kúzlom." zase zasyčala a oči zvierala tak tuho až jej vypadlo pár sĺz.

,,Akým ?" odhrnul som jej vlasy z čela.

,,Venenum decidat." sykla a zhlboka sa nadýchla.

,,Ale nesmieš...uf...prestať, p-pokiaľ sám si nebudeš istý, že je to preč a..." zase skrivila tvár do bolestnej grimasy.

,,Ne-smiem do-dočiahnuť na prútik...nehľad na moje pocity, pokiaľ si nebudeš istý." vzlykla.

,,T-to je nepresné. Čo ak to pokazím ?" zdesil som sa, ale nebol čas.

Malfoyová vykríkla od bolesti.

,,L-len neber ohľad....na moje protesty." zakňučala.

Zhlboka som sa nadýchol a opatrne som si na ňu obkročmo sadol, no tak, aby som jej neublížil ešte viac.

Malfoyová odvrátila tvár a priam som videl ako jej krv prechádza obehom. Merlin, musím si pohnúť.

Jemne som odstránil ten kúsok látky z pleca Malfoyovej a namieril prútikom.

,,VENENUM DECIDAT !" povedal som nahlas zaklínadlo.

Z môjho prútila vyšiel žiariaci úpon, ktorý vošiel do rany. Merlin, čo to ?

,,AAAA !" zjačala od bolesti a prehla sa v chrbáte.

Zmietala sa na zemi a kričala bolesťou. Chcel som prestať. Fakt moc, ale veril som jej. Veril som, že mi povedala kúzlo, čo ju uzdraví.

,,Ššš ! Som tu. Neboj, nenechám ťa umrieť." šepkal som, ale prútil držal rovnako. Úpon stále vnikal do jej tela.

,,P-Potter ! Už dosť ! To bolí ! Už som v poriadku." skučala a slzy jej tiekli potokom.

,,Nie, ešte nie. Povedala si mi, až keď si budem istý." odvetil som.

,,Prosím. Toto moc bolí. Ja už nevládzem. Prosím prestaň." skučala a z očí jej padali krvavé slzy. Samotné sivomodré oči naberali červený odtieň. Doriti !

,,Nie, ešte nie. Vydrž !" zasyčal som.

,,Dosť, prosím." vzlykala.

Zavrčal som a snažil sa ignorovať jej vzlyky. Merlin, Malfoyová. Nesťažuj mi to. Chcem ti pomôcť !

,,Aaaaa !" zajačala a videl som ako sa jej zuby menia na tesáky.

,,Diriti !" zavyl som.

,,Venenum decidat !" zopakoval som zaklínadlo.

Malfoyová zvrieskla až som takmer prišiel o bubienky. Tá má hlasivky.

Kvapky potu sa jej zračili na čele a dychála plytko a rýchlo.

Zrazu sa jej hlas zmenil. Z uplakaného na útočný.

,,Zlez zo mňa !" zavrčala divoko.

Bol som taký ohromený až som takmer vyskočil. Ignoroval som ju, ale ona útočila ďalej.

,,Nepočul si ?! Pusti ma ! Som smädná a mám chuť na čerstvú krv." zasyčala úlistne ako ten Ethan.

,,Sklapni !" odbil som ju.

Rukami ma začala mlátiť. Zamračene som na ňu pozrel. No, nemlátila ma tak úplne Malfoyvá.

Mala červené dúhovky, dravý úškrn a hrdo ukazovala svoje biele upírie tesáky.

Sakra, ak si nepohnem zomrie.

Áno, mohla sa zmeniť na upírku, ale za prvé by celú premenu musel dotiahol do konca Ethan, za druhé on by to musel chcieť, aby to zvládla a za tretie snažil sa ju roztrhať, čo značí, že o jej premenu nemal záujem.

Neustála do mňa mlátila, dokonca sa aj posadila a chcela sa do mňa zahryznúť. Tak som jej chytil ruky nad hlavu a pevne držal.

,,Pusti ma ! Ja som smädná !" vrieskala a metala sa podo mnou.

,,Vieš, mám ťa radšej, keď mi nechceš vypiť krv." odsekol som a úpon stále posielal do jej tela, no opäť slabol.

,,VENENUM DECIDAT !" zreval som a úpon bol žiarivejší ako na začiatku.

Malfoyová zvrieskla a ronila krvavé slzy.

No, tesáky jej pomaly mizli. Žiaľ zlá správa pre moje uši. Asi som prišiel o sluch.

Pokračoval som ďalej v kúzle a prútik mi v rukách slabo brnel. Čoskoro ju zbavím toho jedu. Vedel som to, aj keď nemám poňatia ako.

Oči sa pomaly tiež dávali do normálu, aj keď sa Malfoyová stále zvíjala v bolestiach.

,,Ešte chvíľu. Sľubujem. Už skloním prútik, len ešte vydrž." snažil som.sa ju upokojiť.

Prišiel som si akoby som ju tu donekonečna mučil kliatbou cruciatus. Bolelo to. Poriadne. Videl som to.

A to ja jej spôsobujem tú bolesť. Prišiel som si strašne. Fakt ako Smrťožrút alebo sám Voldemort.

Sakra, prečo to zaklínadlo nemohlo byť upokojujúce ?!

Prútik mi v ruke brnel ako šialený a bol som si viac ako na 100% istý, že je po všetkom.

Sklonil som prútik a vyčerpane zliezol z Malfoyovej. Páni, to kúzlo je náročnejšie, než som čakal.

Dychčal som, ale na Malfoyovú som nemal. Ležala stále na chrbte a potláčala zvyšné slzy bolesti.

Navyše sa neuveriteľne triasla a dychčala ako šialená. Bola bledšia než obyčajne. Skoro ako mŕtvola. Rana jej ešte trochu krvácala, ale žije. Žije.

Opatrne som si jej hlavu položil do lona a ona na mňa pozrela už svojimi sivomodrými očami.

,,Dokázal si to." šepla a snažila sa usmiať.

,,Ty si mi povedala kúzlo." usmial som sa a pohladil ju po vlasoch.

,,Nie. Nehádaj sa. Zachránil si ma. Ďakujem." šepla opäť a oči sa jej zatvárali.

,,Nie, nie ! Nie, nezatváraj tie oči !" vrtel som hlavou a sklonil sa k nej.

,,Nie." šepol som.

Neskoro. Urobila to. Ochabla mi v náručí a mne spadla slza. Nie, nemôže umrieť !

Nemohla ! Nie ! Prosím, len to nie. Nech to nie je pravda. Nech len zaspala !

Prosím. Toto nie. Len toto nie. Nech je to jedna z jej pomst alebo čo. Hocičo, len nech nie je mŕtva.

Cez slzy som jej hľadel na tvár a hladil ju po vlasoch.

Nedokázal som to. Nezachránil som ju. Zbabral som to. Možno som ju zbavil len väčšiny jedu a zvyšok ju navždy umlčal.

Ak by som ju začal uzdravovať o čosi skôr, alebo silnejšie možno by tu ešte bola.

Keby som konal rýchlejšie a bojoval s Ethanom lepšie, nemusela by byť teraz mŕtva.

Nie.

Aj keď sme bojovali a ona ma nenávidela 5 rokov, nikdy som si neprial jej smrť.

A teraz ? Zlyhal som. Nedokázal som ju ochrániť. Ani pred upírom, ani pred jeho jedom.

Ako som to mohol dopustiť ?! Ako som... ?! Merlin !

Celé je to len a len moja vina.

,,Prosím. Prosím zobuď sa !" žiadal som ju a slzy nechal tiecť.

,,Prosím. Wolfie. Prosím." položil som jej hlavu na hruď a ďalej sa dusil žiaľom.

,,J-ja so-m D-Drak." zajakal som sa a nechal slzy, aby si našli cestu von.

A vtom som to zacítil. Jej hruď. Zdvíhala sa ! Srdce jej bije ! Dýcha ! Ona žije !

T-tak potom asi len odpadla z vyčerpania. Cez slzy som sa usmial a pobozkal ju na čelo.

Preberie sa. Ona sa preberie. Nie je mŕtva !

Chytil som ju opatrne do náručia a doniesol do stanu, kde som ju položil do postele a zakryl, lebo bola studená ako ľad.

,,Dám na teba pozor, neboj sa, Hypogrifka." zašepkal som a pobozkal ju na čelo.

Aloha !

Vidíte ? Vidíte, čo som urobila ? A to som chcela ukončiť, pri tom ako sa James dusil žiaľom nad jej telom. :D

Tak, čo podarilo sa ? Uverili ste aspoň na chvíľu, že Wolfie zomrela ? :)

Inak toto je fakt dlhá kapitola a budú podobne dlhé ;) Všetci ste také chceli. :3

Kapitolu venujem ViktriaSeansk. Teraz som cez mobil, takže zajtra ti to pridám aj cez PC ;)

MUCHAS GRACIAS za všetky reads, VOTÍKY aj komenty. Moc si toho cením.

Tak, nech sa zas nerozkecávam, ADIOS vlci, mačky, polobohovia  čarodejníci, upíri, kentauri a všetky čítajúce zlatíčka :*

*CleoDeFuego*