Wolfie:

,,Merlin, a čo stan ?" vyvalil oči Potter, hneď ako sme dopadli a časovrat vyhasol.

,,No...máš ho na pleci." uškrnula som sa.

,,Ale ako ? Ja som si ho nebral !" nechápal.

,,To je jedno. Skôr ma zaujíma kedy sme ?" zamrmlala som.

,,Možno nájdeme prekvapenie v stane." pokrčil plecami.

Potter rozložil stan a vošiel dnu. Prekvapene vykríkol a ja som sa rozbehla k nemu.

,,Toto nie je normálne !" zareval.

,,Čo sa deje ?!" skríkla som a v ruke zovrela prútik.

,,Vieš koľko sme boli mimo našej doby ?!" zavrčal Potter, ale stále čumel do novín. Jeho hlas bol pekne ostrý.

,,Netuším." zamrmlala som.

,,Vyše 2 týždňov !" vyštekol Potter.

,,To fakt ?!" skríkla som.

,,To sme tu potom..." začal Potter a kývol, nech doplním.

,,Presne 4 mesiace." dodala som.

,,Merlin ! A pozri ! Zistíš, kto za všetkým je. Kto ťa uniesol." odfrkol si a podal mi noviny.

,,Čo tam je ?" zamračila som sa a sadla si.

,,Len čítaj !" kývol a začal si dávať dole habit, pričom si čosi nahnevane mrmlal.

Ja som otvorila Denného proroka a začítala sa do rozsiahlej reportáži, ktorú mi pod nos strčil Potter.

Únosca ?

James Potter a Wolfie Malfoyová stále nezvestní.

Hlavný auror po nich pátra a aj to sme sa dozvedeli až neskôr. Všetci si mysleli, že je doma pri svojej manželke, ale nakoniec sa prevalila pravda.

No, pochybujeme, že šiel úplne sám. O uvoľnenie z práce požiadal aj Draco Malfoy. Je to spojitosť ?

Prečo Ministerstvo toto tají ? Šíri sa, že Ten-Koho-Netreba-Menovať opäť povstal a hľadá svojich verných.

Je to pravda alebo nie ? Toto Vám zatiaľ povedať nevieme.

,,Hlúposť ! Horcruxy sú zničené ! Bol zničený na prach ! Nie je možné, aby povstal !" vyjadril sa Ronald Weasley, ktorý zastupuje Harryho Pottera.

Písali ste nám aj, že sa bojíte o svoje deti a pochybujete o bezpenosť Rokfortu.

,,Nemohol povstať a vy to viete ! Tu ide o niečo iné." odvetila nám riaditeľka Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, Minerva McGonagallová.

Otázok je však veľa. Ale prišli sme aj na odvážne, no logické tvrdenie.

Podľa údajov je James Potter šiestak, čo znamená, že sa vie premiestniť. Prečo to, ale neurobil ?

Je do tohto celého incidentu zamotaný najstarší syn Harryho Pottera ? Prešiel na druhú stranu ?

Je verným Temného pána ? Uniesol Wolfie na vydieranie alebo na upozornenie ?

Na Rokforte nie je tajomstvom, že James a Wolfie sa nemajú v láske a dávajú to patrične najavo. No, nebol únos už prehnaný ?

Rita Skeeterová

No, jasné ! Takúto blbosť mohla napísať len Rita Skeeterová ! Ale toto prehnala ! Akoby ma mohol Potter uniesť ?!

Však to je totálne blbosť ! Ako tomuto môže niekto veriť ?! Hlúposť ! Potter je tiež unesený ! Už sa Potterovi nečudujem, že je naštvaný. Prečo nám ale tí Smrťožrúti posielajú noviny ?! To je choré !

Noviny som nahnevane spálila a vrhla sa k hrncom. Čosi uvarím a zatiaľ Pottera nechám samého, nech sa vyzúri. Rozhodla som sa pre jednoduché špagety.

Keď som ich mala hotové a naložila ich na tanier, aj s omáčkou a syrom, vyšla som zo stanu. Naskytol sa mi pohľad na Pottera, ako zúrivo máva prútikom a zlosť si vybíja na jednom strome. V strome už bola aj diera, prišiel o niekoľko konárov a boli na ňom rezné rany.

Keď Potter sklonil prútik, zavrel oči a sústredil sa. Viem, o čo sa pokúšal. Premiestniť. Žiaľ neúspešne. Zavrčal ako divé zviera a zúfalo pozrel na oblohu. Ruky si založil za hlavu a zamračene pozoroval mraky, akoby oni za to mohli.

Nikdy som Pottera nevidela takéhoto. Zúril. Ale poriadne. Ten hnev nebol nič. Normálne si myslím, že ma pri pomstách sakra moc šetril.

,,Potter ?" oslovila som ho jemne a priblížila sa k nemu.

Prekvapene na mňa pozrel a ruky sklonil k telu. Ešte stále mal na sebe uniformu Rokfortu, ale čo, ani mne sa nechcelo prezliecť.

,,Poď sa najesť !" kývla som hlavou a on len mlčky kráčal za mnou. Sadli sme si k stolu oproti sebe a on sa mlčky začal špárať v špagetách.

,,Potter ! Ja viem, že nevarím tak dobre ako na Rokforte, alebo ako tvoja mama, ale zas lepšie ako nič. Ak nechutí tak povedz a ja ti dám jablko." nevydržala som to ticho.

Potter prekvapene zdvihol hlavu a jemne sa usmial. Bolo to fakt nepatrné, no potom nasadil nedôverčivý výraz.

,,Ty nie si presvedčená, že ja som ťa zámerne uniesol ?" nadvihol obočie.

Vyprskla som do smiechu ako už dlho nie. Začala som sa tak smiať, až som sa takmer zadusila a navyše som bola celá červená. Bol to úprimný a priam nezastaviteľný smiech. Potter na mňa nechápavo civel, ale kútikmi úst mu šklbalo.

,,Merlin, Potter !" podarilo sa mi vytisnúť pomedzi smiech. Tak týmto ma totálne dostal. To by som musela byť pekne sprostá, ak by som uverila takejto kravine. Po niekoľkých minútach som sa konečne upokojila.

,,Pozri, neviem ako ťa napadla takáto blbosť, ale uisťujem ťa, že tomu neverím ani ň ! Tak za prvé si tu so mnou a bojuješ o holý život. Za druhé ako by si niečo takéto vymyslel a s kým to zorganizoval ? Za tretie Skeeterka ako vždy klame až sa hory zelenajú. A za štvrté, toto by si nikdy neurobil !" pobavene som sa uškŕňala.

Potter na mňa vyjavene civel a ja som už prevrátila oči.

,,No, peknú mienku máš teda o mne !" pokrútila som hlavou a dojedla špagety a potom umyla riad, zatiaľ, čo ho Potter poutieral.

,,Ja idem obzrieť okolie, aj keď je viac ako očividné, že ďalšie prenášadlo nenájdeme. Ale možno nejakú stopu, pomôcku, hocičo. Fajn ?" pozrela som na Pottera.

,,Nemám ísť s tebou ?" zamračil sa.

,,Merlin, Potter ! Nie som malá !" prevrátila som oči a vybehla s prútikom von. Pottera som nechala samého v stane. Dúfam, že sa neprizabije.

Ako som kráčala lesom, s prútikom namiereným, načúvala som zvukom. Dúfala som, že tu niekde predsa len bude civilizácia. Hoci aj muklovská dedinka, ale nič. Totálne nič. Kráčala som hlbšie, ale neprekážalo mi to. Ak budem chcieť zmením sa na vlka a vrátim sa za pachom.

Zrazu som začula kroky. Boli blízko. Strhla som sa, ale nič som nevidela, aj keď prútik žiaril. Áno, stmievalo sa a ja som v lese.

Zamračila som sa a postupovala ďalej, ale opäť sa ozvali kroky. Zastala som a sústredene počúvala. Môže to byť ktokoľvek. Len dúfam, že nie Greyback alebo iný Smrťožrút vrátane Luciusa !

,,AU ! Dopekla !" zasyčal niekto.

Ten hlas som v živote nepočula, ale ozvať som sa bála. Zhasla som prútik a pomaly a opatrne som kráčala za zvukom. Moja zvedavosť je fakt otravná, ale nemohla som si pomôcť.

Pomaly som vykukla spoza stromov a spozorovala chalanskú postavu. Musím uznať, že ten chalan bol fakt sexy. Vyzeral ako anjel.

Bol bledý, bledší ako môj otec. Mal čierne vlasy ako uhoľ a mal aj pekné svaly teda. No, fakt, bol poriadne sexy. Je mi jedno, čo si o mne myslíte, ale on bol ako anjel. Temný anjel. Ešte čierne krídla a...

Nie ! Dobre, je sexy, ale dosť ! Mám väčšie problémy ako očumovať toho sexy neznámeho.

Pozorovala som ho. Nedôverovala som mu a zároveň ma to k nemu tak neskutočne ťahalo až som myslela, že sa zbláznim.

On sa obzeral a zúfalo pátral očami po okolí, no mňa si zatiaľ nevšimol. Zamračila som sa. Čo tu taký sexy chalan, možno aj muž, robí ? Však muklovský svet tu vôbec v okolí nie je. Alebo je to nejaký čarodejník, ktorý sa stratil ? No, premiestniť sa nedá, takže ako sa sem dostal.

,,Hej ! Hej, prosím, je tu niekto ?" ozýval sa jeho hlboký hlas.

Merlin, on je asi dokonalosť sama o sebe ! Ten hlas. Arr, ako pohladenie. Fakt bol dokonalý. Potrebuje moju pomoc. Asi aj jeho už chytili.

,,Ahoj." ozvala som sa a vyšla spoza stromu. Vyľakane na mňa pozrel a do mňa sa zabodli krásne čierne tajomné oči.

,,Kto si ? Kde to som ?" premeral si ma.

,,Som Wolfie a ty ? A žiaľ netuším, kde to sme. Ocitla som sa tu tak trochu...divne." odvetila som.

,,Merlin, to je šialenstvo ! Viem určite, že som bol len pred pár minútami inde !" zavrčal Sexy krásavec.

,,Merlin ? Ty nie si mukel, že ?" nadvihla som jedno obočie.

,,Mukel ? Myslíš človeka, že ? Nie, to teda nie som. Aj ty si z čarodejníckeho sveta ?" rozžiarili sa mu oči.

,,A-áno." prikývla som.

,,Ako si sa sme dostala ?" pribehol ku mne.

,,Netuším. Prenášadlom." pokrčila som plecami a topila sa v jeho úžasných očiach.

,,Počuj, ty si sem dnes prišiel alebo sa ocitol, že ?" usmiala som sa.

,,Hej. Žiaľ áno." sklonil hlavu.

,,Nevieš mi nejako pomôcť ?" usmial sa a moje vlasy na zátylku sa naježili, čo som nechápala. Bol predsa taký dokonalý.

,,Neďaleko je stan..." začala som a on ma potešene objal. Ách, tá jeho vôňa. Ako granátové jablko. No, ten ma totálne opantal.

,,Poď, urobím ti čaj." usmiala som sa a viedla ho k stanu. Zašla som, ale celkom ďaleko, takže to chvíľku potrvá, ale mne je to akosi jedno. Je so mnou on.

,,Inak ako sa vlastne voláš ?" zaujímala som sa a prelomila to ticho, čo vládlo.

,,Ethan." usmial sa a mňa opäť zamrazilo, ale hormóny to zatlačili do úzadia.

,,Asi si aj hladný, však ?" nadhodila som.

,,Ani si nevieš predstaviť. Ako by som nejedol niekoľko rokov." zaškeril sa nebezpečne. Merlin, môže byť ešte príťažlivejší ? Hormóny upokojte sa ! Som horšia ako Potter.

,,Hm... a čo by si si dal ?" pozrela som naňho zboku. Cítila som, že stan nie je už tak ďaleko. Škoda. Je príjemné byť v prítomnosti sexy Ethana.

Zrazu si ma pritiahol k sebe takou silou a rýchlosťou až som mu spadla na hruď, ale jemu to akosi neprekážalo. Celá som očervenela od rozpakov a chcela sa odtiahnuť, ale jeho paže ma nepustili. Merlin, chovám sa fakt trápne. Ale za to môže on ! Bol nádherný, milý, dokonalý !

,,Ethan !" zasmiala som sa.

,,Vieš, čo by som si dal ?" zaujímal sa šibalsky a ja som fascinovane zírala do jeho čiernych očí.

,,Čo ?" šepla som.

,,Teba." zašepkal a začal sa ku mne nakláňať.

,,Merlin, Ethan !" šepla som celá očarená a on sa usmial, že mi odhalil dokonalý biely špicatý chrup.

Moment čo ?! Špicatý ?!

Zvrieskla som tak nahlas akoby ma brali na nože. Ethan sa zamračil a s prižmúrenými očami odo mňa cúvol na niekoľko krokov. To som využila, zvrtla sa a začala utekať.

,,Ale Wolfie !" zasmial sa nado mnou.

,,Nechaj ma !" zajačala som a bežala, čo mi sily stačili.

,,Potter ! Potter, pomoc !" jačala som ako šialená. Už len kúsok ! Stan už nie je ďaleko.

,,Ahoj !" zjavil sa pri mne zrazu Ethan.

,,Vypadni !" skríkla som a prebehla okolo neho.

,,POTTER !" skríkla som a všimla si, ako vybehol zo stanu a nervózne sa obzerá.

Zrazu sa predo mnou objavila čierna postava a ja som do nej vrazila. Chcela som sa zvrtnúť a utekať, ale Ethan ma schmatol za zápästia.

,,Čoho sa tak bojíš, maličká ?" uškrnul sa a opäť sa nebezpečne usmial. Teraz mi to neprišlo sexy. Bolo to hrôzostrašné.

,,Nechaj ma !" zajačala som a začala sa metať, ale Ethan bol silnejší. Ako inak.

,,No, ták ! Upokoj sa. Len som žartoval a vôbec myslel som to trochu inak. Predstav si to. Len ty, ja a nejaká mäkká posteľ." zašepkal a ja som vyvalila oči.

,,Na to zabudni ! Viem, veľmi dobre, ako si to myslel ! Si upír !" skríkla som a ďalej sa mykala a pokúšala sa dostať z jeho zovretia. Hlavne, že prútik mám v ruke, ja idiot.

On si to všimol a odhodil ho. Bola som úplne bezmocná. Ethan zaprskal a odhalil svoje upírske tesáky úplne. Opäť som skríkla a on si ma zvrtol chrbtom k sebe. Držal ma jednou rukou okolo pliec, zatiaľ, čo druhou mi dával vlasy na stranu.

Môj tep sa zvýšil, ale nie z toho, že Ethan je sexy. Nie. Preto, lebo som vedela, že sa buď teraz zmením na upírku, alebo ma zabije. A to druhé je oveľa pravdepodobnejšie !

,,Ani hnúť !" zreval zrazu známy hlas a o chvíľku som zbadala aj jeho majiteľa. Žiaľ Ethan len zasyčal a extrémnou rýchlosťou sa spolu so mnou uhol Potterovej kliatbe.

,,Pusti ju !" zavrčal Potter výhražne a mieril prútikom na Ethana.

,,Prečo by som to robil ? Vyzerá tak chutne." zasmial sa Ethan a pohladil ma po odhalenom krku. Zo mňa vyšlo niečo ako zaskučanie.

,,Vážne ? To si veľa vecí teda nezjedol." uškrnul sa Potter divoko.

,,Je mi ľúto, že sa o ňu nepodelím, ale som vážne hladný a dievčenskú krv som nemal už fakt dlho. Možno sa aj ty zídeš." zasmial sa Ethan opäť a jeho pátravé tesáky som cítila na krku.

,,Počkaj !" skríkol Potter a upír ho počúvol.

,,N-nechceš si najskôr užiť ?" uškrnul sa Potter fakt odporne. Moment, čo tým, Merlin, myslí ?!

,,Užiť ?" zarazil sa Ethan.

Potter sa začal pohrávať s prútikom a sprisahanecky žmurkol na Ethana. Merlin ! Prvý krát sa mi v hlave vynorila myšlienka, že ma Potter skutočne sem uniesol. Nie, to by neurobil. Nemal by ako ! To by mi neurobil. Nenávidí ma, ale to neznamená predsa...

,,Jasné. Však vieš. Počuj, to vždy napadneš nejaké sexy baby a len si ich opantáš a potom ich zabiješ ? Však to nie je zábava." pokrútil pohoršene hlavou nad upírom.

,,Potter ! Čo to-" začala som, ale Ethanova ruka na mojom krku ma umlčala.

,,Tichúčko, maličká ! Buď poslušná, lebo inak to bude viacej bolieť." mrmlal mi sladko do ucha. Tlmene som vzlykla. Nikdy som sa necítila taká bezmocná. Ani pri baziliskovi, či kúzle pravdy. Je jasné, že zomriem.

Aloha !

Tak, čo myslíte, že James myslí ? A ako to dopadne s Wolfie ? Lo siento za také ukončenie, ale toto zase som sa rozpísala. xD

Inak na obrázku je James, Wolfie a Ethan. Ethan ako sexy Damon z Upírsky denníkov :*

Kapitola je venovaná fanatic27. Takže for you a dúfam, že nevadí, že taká dlhá :*

Tak ma napadlo, vyhovujú Vám radšej kratšie alebo takéto dlhé kapitoly ? Aby som vedela. :D

Opäť MUCHAS GRACIAS za všetky skvelé reads, VOTÍKY a komenty :* Ste zlatíčka :))

Tak zatiaľ ADIOS vlci, mačky, polobohovia, čarodejníci, kentauri, upíri a všetky ostatné zlatíčka :*

*CleoDeFuego*