Wolfie:

Zobudila som sa s ohromnou bolesťou hlavy. Vzdychla som a chcela sa otočiť, ale niečo mi bránilo. Otvorila som oči a zbadala dôvod môjho nepohybu.

Okolo pása som mala omotané chlapčenské paže. Ja som spala v náručí Jamesa Siriusa Pottera ?!

Zjačala som a odtiahla sa. Čo nebol dobrý nápad, lebo som zletela z gauča. Potter sa zobudil na môj krik a pozrel dolu na mňa.

,,Merlin, nehuč !" zavrčal a ľahol si späť na gauč.

Ja nemám hučať ?! Však on reve ako delo ! Takmer mi hlava praskla. Pomaly som sa postavila a hneď sa mi skrútil žalúdok. Dopekla !

Rozbehla som sa k jednému kútu, odkiaľ sa čarovne vynoril záchod a práve včas. Naklonila som sa a slabý obsah žalúdka zo mňa vyšiel von do misy. Fuj ! Opäť ma naplo a aj zvyšná tekutina zo mňa spadla.

Keď som si už bola istá, že zo mňa už nevylezie, postavila som sa a oprela o stenu. Hlava sa mi neskutočne krútila a prišla som si ako na kolotoči.

Pri záchode sa teraz objavilo umývadlo s kefkou a mentolovou pastou. Vďkabohu ! Vydrhla som si zuby a opláchla tvár.

Ako som sa vracala ku gauču, k mise sa rozbehol Potter s rukou na ústach. Kľakol si k záchodu a začula som odporný zvuk, ktorý som pred chvíľkou vydávala ja sama.

Tiež sa rýchlo poumýval a keď sa vracal z vlasov mu stále kvapkala voda. Hodil sa na gauč a odpil si z džúsu na stole.

Teraz som si ho premerala a takmer omdlela. Nemal košeľu ! NEMAL !

Merlin ! Čo sa včera stalo ?!

Požiadala som Pottera, nech mi dá niečo tvrdšie na pitie a on ma zaviedol do Núdzovej miestnosti. Potom som mu povedala o stretnutí s otcom a tiež si pamätám tú trpkú chuť whisky. A-ale čo potom ?! Mám úplné okno ! totálna hmla !

,,P-Potter ? Ja...ty...my...ehm... stalo sa... nó niečo ?" spýtala som sa opatrne. Merlin, môj hlas znel ako výbuch.

Potter na mňa hodil spýtavý pohľad. Zahryzla som si do pery a kývla hlavou na jeho hruď. Zamračil sa a potom na seba pozrel a zašiel si rukou do vlasov.

,,A-ako to myslíš ?" zakoktal sa a sadol si na gauč, zatiaľ, čo ja som stála.

,,Ty si robíš zo mňa srandu ?! Vieš dobre ako to myslím !" zavrčala som a trhla hlavou, lebo som myslela, že exploduje.

,,Nekrič !" zaskučal Potter.

,,Vieš, čo ? Toto je Núdzová miestnosť, takže by nám mala poskytnúť, čo potrebujeme. A to je teraz momentálne elixír na opicu." zamrmlal a ako to povedal na stole pri džúsoch sa zjavila banka s nejakou fialovou tekutinou.

Potter sa po nej hladne načiahol a vypil celú polovicu. Zavrel oči a oprel sa dozadu.

,,Daj si. Ver mi, toto ti pomôže !" podal mi banku a ja som sa váhavo napila. Chutilo to odporne, ale nemala som na výber.

Konečne mi prestalo v hlave trešťať a počula som normálne, ale stále som mala v hlave hmlu.

,,Takže mi už odpovieš ?" nadhodila som.

,,Čo ?" zamračil sa.

,,Merlin ! Pamätáš si niečo ?" zasyčala som.

,,Hej. Pomerne dosť, ale ty asi nie, čo ?" zaškeril sa a ja som po ňom hodila vankúš, ktorému sa aj tak vyhol.

,,Stalo sa niečo ?" opýtala som sa opatrne.

,,Stalo sa veľa vecí, Malfoyová, ale teraz by som sa rád najedol." odvetil a postavil sa.

Nasledovala som ho von z miestnosti (áno, obliekol sa) a mierili sme do Veľkej siene na raňajky. zrazu mi, ale došli jeho slová. Stalo sa veľa vecí.

Merlin !

Zastala som medzi ostatnými študentami a takmer som omdlela. Nie, nie, nie, nie ! To nemôže byť pravda ! A-ako som to mohla dovoliť ?! Nie, nie, nie !

Vošla som do siene a sadla si k Hermione, oproti Potterovi, ktorý začal okamžite jesť.

,,Kde si celú noc bola ?!" vybehla na mňa.

,,V knižnici. Zaspala som na knihe." okamžite som zaklamala a pousmiala sa.

,,Vidno. Si celá biela a strapatá." poznamenala,

,,Mne sa to tiež párkrát stalo."

Tak to pochybujem, že sa ráno s opicou zobudila v náručí chalana, ktorého neznáša. Ale nahlas som to nepovedala.

Jesť mi akosi nebralo, ale čosi som do seba hodila.

,,Musím na vzduch." povedala som, keď do seba natlačila jeden croissant.

Bez ďalšieho vysvetľovania som vybehla z chodby a letela na školské pozemky. Ale zas som do niekoho vrazila. Ako inak...

,,Ale zase ty, Jacksonová ?" ozval sa chlapčenský hlas.

,,To vážne ?" nadvihla som obočie.

,,Kam tak bežíš ?" zaujímal sa Draco Malfoy.

,,Nie je to jedno ?" odsekla som. Mala by som sa od neho držať ďalej.

,,Možno." zaškeril sa.

,,No vidíš !" vyzývavo som sa usmiala.

,,Stále nechápem, ako si sem mohla prestúpiť z Francúzskej školy." zdôraznil slovo Francúzskej.

,,Prečo myslíš ?" nadvihla som jedno obočie.

,,Vôbec nemáš francúzsky prízvuk." zaškeril sa.

,,Nemusím ho mať." odsekla som.

,,Nie si z Beauxbatonsu ! Čo si vlastne zač, Wolfie Jacksonová ?" zavrčal mi do ucha.

,,Mysli si čo chceš !" zaškľabila som sa.

,,Ja na to prídem." uškrnul sa Draco.

,,Tak veľa šťastia, Slizolinský princ !" žmurkla som a odkráčala.

Sadla som si k jednému stromu u Čierneho jazera a hľadela do diaľky. Nie, nemôžem tomu uveriť. A-ako som to mohla nechať zájsť až tak ďaleko. Ako sa mu budem môcť teraz pozrieť do očí ? Ako mu budem schopná povedať, že som Hypogrifka ?!

Fakt si nič nepamätám a...a nemôžem uveriť, že som sa stala ďalšou obeťou Rokfortského casanovy. Zahryzla som si do pery.

Čo som, Merlin, robila ? To som ho k tomu vyzývala sama alebo čo ? On si všetko pamätá, takže má teraz asi pekne erotické spomienky.

Prečo ma, ale nezastavil ?! Chcel to ?

Samozrejme, že to chcel ! Je to casanova ! V poslednom čase to skúša často. A ja som jediná možná obeť. Však tá stávka, musela som ho pobozkať a on... on čakal, že sa naňho normálne vrhnem ! Potom ten metlobal a zase. Ale teraz ma on pobozkal na líce.

Čo som to urobila ? Načo som vôbec začala piť ?! Som ja normálna ?! Vždy som to zavrhovala. Tak, prečo ? Nemala som podľahnúť.

Musím nájsť ten časovrat a zmiznúť. Asi požiadam Dumbledora o pomoc a ja mu na oplátku možno poviem o budúcnosti.

,,Jacksonová ?" ozval sa za mnou známy hlas.

,,Prosím, nechaj ma !" zavrčala som, aj keď som vedela, že sa už musíme porozprávať.

,,Vysvetlíš mi, čo sa deje ? Je ti stále zle ? Nezabral ten elixír ?" sadol si ku mne.

Ako naschvál nebol nikto široko ďaleko. Zase ?! Super...

,,Som v pohode, Potter." zamrmlala som.

,,Nie, nie si. Čo sa deje ?" odsekol.

,,Skrátka mi táto doba už lezie na nervy ! Chcem ísť preč. Domov. Do Rokfortu, ale do nášho roku ! Chcem vrátiť čas a nech sa toto nikdy nestane. Nech sa nedotkneme toho idiotského prenášadla, ktoré toto všetko začalo." rozhodila som rukami a potom si rýchlo objala kolená.

,,Malfoyová ! Pozri, ja viem, že teraz je to ťažké, ale žijeme. Porazili sme smrteľné šachy, baziliska, dementorov, vlkolaka. My sa odtiaľto dostaneme. Nájdeme časovrat a posunieme sa o pár rokov dopredu. Teda o desiatky rokov ?" pousmial sa a objal ma.

,,Myslíš ?" oprela som sa mu o rameno.

,,Ja to viem. A opäť to bude večný boj Potter vs Malfoyová !" zasmial sa.

,,Malfoyová ?" ozval sa prekvapene jeden chlapčenský hlas.

,,Potter ?!" pridal sa ďalší.

,,MERLIN !" skríkla som s Potterom a postavili sa na nohy.

Pri nás stáli naši otcovia. Harry Potter aj Draco Malfoy a zmätene na nás pozerali. Harry stále na jednej a Draco na druhej strane asi 3 metre od nás.

,,Ehm... ahojte !" zaškeril sa Potter a vošiel si rukou do vlasov.

,,Čo ste to hovorili ? Malfoyová a Potter ?" zavrčal Draco.

,,Čože ? Prosím vás. Však ja som Stark a toto je Jacksonová." nervózne sa zasmial Potter.

,,Označila ťa za Pottera a ty ju za Malfoyovú." zavrčal Harry.

,,Prečo ?" vyštekol aj Draco.

,,To nie je pravda !" vyštekla som slabú lož.

,,Neklam, Wolfie ! Mňa neoklameš !" zavrčal na mňa Draco a vytiahol prútik. Z druhej strany mieril na Pottera Harry.

,,O čo tu ide ?!" opýtal sa Harry ostražito.

,,Ehm... o nič. To-to sa len tak nó" koktal Potter.

,,Inak, čo tu robíte vy ?" prešla som do útoku.

,,Obaja ste zrazu vybehli. Vyzerali ste čudne a tak som šiel, či ste v poriadku a..." začal Harry, ale skočil do toho Draco.

,,Potter drž zobák ! Nevidíš, o čo jej ide ?!" vyštekol.

,,Ehm... asi sme v kýbli." šepol mi Potter.

,,Asi ?" ironicky som sa uchechtla.

,,Hovorte ! Odkiaľ ste ?!" vyprskol Draco.

,,Ako sme hovorili, jasné ?" prevrátila som očami.

,,To určite." odfrkol si Harry.

,,Chcete pravdu ?" vyštekla som nahnevave.

,,Čo robíš ?" obrátil Potter tvár ku mne.

,,Čo asi !" zavrčala som.

,,Neblbni ! Vieš, čo hovoril Dumbledore ! Ako by si sa cítila ty ?" odsekol.

,,Len im poviem pravdu, odkiaľ sme ! Nejdem tu klábosiť ako vrana !" vyprskla som.

,,Tebe tá whisky stále lezie na mozog ?! Máš ešte bláznivejšie nápady ako včera !" zamračil sa.

,,Čo ? Moment, o čom trepeš ?! Čo som trepala ?" vyštekla som.

,,Asi máme trochu závažnejší problém, než tvoju hmlu v hlave." zavrčal.

,,Ty si s tým začal !" bránila som sa.

,,Ja ?! Ty im tu chceš vykrákať nezmysli !"

,,Uvedomuješ si, že sme pod dohľadom aurora ? Hlavného aurora ?!"

,,Až moc dobre !"

,,Tak sa upokoj !"

,,Si blázon. Prečo to chceš urobiť ?"

,,Lebo mám väčšie IQ."

,,Tak mudrlantka, som zvedavý, ako to vysvetlíš."

,,No určite nie chaoticky ako ty !"

,,Tak to chcem vidieť !"

,,Super. Tak sklapni a sleduj."

,,Rovno mi ponúkni aj popcorn !"

,,Potter, ty si taký idiot !"

,,Neviem, kto je tu teraz idiot, Malfoyová !"

,,Čo tým chceš povedať ?!"

,,Že práve sa pletieš do veci, s ktorou sa netreba zahrávať !"

,,Ja to viem !"

,,TAK DOSŤ !" vyprskol Harry Potter.

,,Čo tu vy dvaja riešite ?" zamračil sa Draco Malfoy.

Ja s Potterom sme na nich prekvapene pozreli. Potom zase na seba.

Ani sme si neuvedomili, že stojíme oproti sebe v útočných pozíciach, vraždíme sa pohľadmi a ja mám ruky v bok, zatiaľ čo on zatína päste.

Vzdialime sme sa od seba a narovnali. Stále sme, ale vrčali od zlosti na toho druhého.

Ja toho Pottera fakt raz zabijem !

,,Tak odkiaľ ste ?!" prerušil nás Harry.

,,Z Rokfortu." vydýchla som.

Aloha !

Tak ďalšia kapitola na svete a zase dve za deň xD

No, čo už. Ako vidíte, zajtra bude asi ďalšia :D

Čo poviete, môže byť ? Dozvie sa Wolfie pravdu o noci s Jamesom ? A ako dopadne výsluch od ich rodičov ?

A zase hádka v tom "najvhodnejšom" okamihu :D

Túto kapitolu venujem alexmylittle1D. Som cez mobil, tak ešte ti to potom aj cez PC ;)

Ak chcete aj vy, napíšte ;)

MUCHAS GRACIAS za všetko vlci, mačky, polobohovia, čarodejníci, kentauri, upíri, všetky zlatíčka, čo čítajú :)

*CleoDeFuego*