Draco:

Kráčal chodbami hradu. Zvuky jeho krokov sa odrážali od stien. Študenti Rokfortskej strednej školy čarodejníckej naňho s uznaním hľadeli. Kráčal elegantne ako panter. Vystretý a aj keď sa na prvý pohľad nezdalo, všetko pozorne sledoval. Blonďavé vlasy mal upravené, nie ulízané ako kedysi, ale ani jeden vlas netrčal mimo toho dokonalého účesu. Jeho modrosivé oči boli ako blížiaca sa búrka. Navyše boli chladné, presne ako aj jeho tvár. Vzbudzoval rešpekt a silu. Niesol sa ako páv, a predsa sa zmenil.

Bolo to tak dávno, keď ešte on sám chodil na túto školu. Keď bol hrdým Slizolinčanom, ktorý bol priam posadnutý čistou krvou ako jeho otec. Lucius Malfoy. Ako ho len Draco neznáša. Nemal šťastné detstvo, ako si možno každý myslel, hoci vždy dostal, to čo chcel. Pred otcom mal vždy ako dieťa rešpekt. Ako sa vždy bál, keď spravil niečo zlé a otec ho priam neľudsky trestal a vštepoval mu do hlavy to, čo uznal za vhodné. Draco nesmel mať svoj názor. Pred Luciusom nie.

Ale posledná kvapka prišla, keď ho donútil stať sa Smrťožrútom. Nenávidel ho za to. Nenávidel seba a svoju slabosť. Smrťožrútom sa stal len preto, aby ochránil matku. Nebolo mu jedno, že by Voldemort zavraždil celú jeho rodinu, vrátane jeho samotného.

Po vojne Luciusa zavreli do Azkabanu, ale jeho a matku nie. Dosť veľkú váhu dávalo Potterovo slovo, že ho Draco neprezradil, keď ho priviedli tí zločinci. Áno, spoznal ho takmer okamžite, ale zatĺkol to. A Harry Potter to vedel. Narcissa zase oklamala Voldemorta, že Harry Potter je mŕtvy, pričom smrtiacu kliatbu prežil. 

Draco sa zaprisahal, že on nikdy nebude takým otcom ako bol Lucius.

Keď mu jeho dcéra písala list, že sa dostala do Chrabromilu, takmer dostal infarkt. Nerozumel tomu. Bol si priam istý, že jeho princezná bude v Slizoline. Akokoľvek bol prekvapený, nezanevrel na ňu a neprestal ju milovať. Dokonca necítil ani sklamanie, iba šok.

Wolfie Draca tak prekvapila, že uzavrel stávku so svojou manželkou, v ktorej fakulte skončí Scorpius.

V Rokforte nebol tak dlho. Necítil sa tu dobre. Ťažila ho vina a hanba. Stisol Astorii prsty a ona mu stisk opätovala. Dodnes nechápal, ako môže mať také šťastie, že ho táto úžasná žena miluje.

Najradšej by sem už nikdy nebol vkročil, ale písala mu samotná riaditeľka McGonagallová, že je to naliehavé. Išlo o jeho dcéru.

Schody do riaditeľne boli odhalené. Malfoyovci sú očakávaní. Draco mal zlé tušenie, že ten Potterov syn ju vyprovokoval do nepríčetnosti a pomstila sa tak, že to dopadlo katastrofálne. Spolu s Astoriou vyšiel po schodoch a keď otvoril dvere do riaditeľne, prestal sa ovládať a nebol jediný.

„Čo zas ten tvoj výrastok urobil mojej dcére?!" vyštekol, hneď ako zbadal muža v riaditeľni.

„Čo urobila tvoja dcéra opäť môjmu synovi?!" skríkol Harry Potter.

Obaja okamžite vytiahli prútiky a mierili na toho druhého. Modrosivé a jasnozelené oči sa prepaľovali nenávisťou ako za školských čias pred vojnou. Astoria s Ginny Potterovou si vymenili pohľady a vrhli sa pred prútiky svojich manželov.

„Draco! Draco, upokoj sa!" dotkla sa Astoria hrude svojho manžela, ktorý stále prepaľoval Harryho Pottera pohľadom.

„Harry, okamžite skloň ten prútik!" okríkla Ginny hrdinu čarodejníckeho sveta.

„Prepáčte, že meš- To si zo mňa robíte srandu?" zarazila sa riaditeľka, keď zbadala Draca a Harryho s prútikmi namierenými proti sebe. Keď je zbadali, okamžite ich sklonili.

„Posaďte sa, prosím," kývla na štyri kreslá oproti jej stolu, za ktorý sa sama usadila.

„Rozmýšľam teraz, kto je horší. Vy alebo vaše deti," zasmiala sa McGonagallová.

„Prečo?" zamračil sa Draco a uvažoval, koľkokrát bola jeho dcéra v riaditeľni a on o tom nevie.

„Neustále po sebe švihajú rôzne kliatby. Pamätám si, keď bol James štvrták a Wolfie tretiačka. Mali výnimočne spojenú hodinu Transfigurácie, keď Wolfie prišla s ružovými vlasmi," zasmiala sa riaditeľka, ale ten smiech prišiel Dracovi akýsi smutný.

„Ružové vlasy?!" Obočie mu vystrelilo až do vlasov. S týmto sa Wolfie nepochválila. Harry vybuchol do smiechu a Draco mu mal chuť vylepiť.

„Chúďa takto chodila až do prázdnin. Za to sa, ale pekne Jamesovi pomstila. Na mojej hodine ho začarovala, že erdžal ako kôň," pousmiala sa McGonagallová.

Draco vybuchol do smiechu. To je jeho princezná!

„Prosím? J-James erdžal?" vyvalil oči Harry.

„Ale asi vo vlaku to navzájom zrušili, lebo keď sa vrátili James rozprával normálne a Wolfie mala opäť blonďavé vlasy," dodala McGonagallová.

„Pani riaditeľka, čo sa stalo? Myslím, či to teraz, ehm, neprehnali alebo tak," prešiel Harry hneď k veci. Draco sa napol pripravený hájiť česť svojej dcéry.

„Nie. O to nejde," zavrtela riaditeľka hlavou. Zhlboka sa nadýchla.

„Vaše deti zmizli. Premiestnili sa."

„Prosím?!" vyskočil Draco zo stoličky.

„Wolfie sa premiestňovať ani nevie! Pre merlina, však je len v piatom ročníku! To... TY!" prudko sa otočil na Harryho.

„Tvoj najstarší sa vie premiestniť, Potter!"

Harry sa chcel ohradiť, ale skočila do toho Ginny.

„Drž hubu, Malfoy! Náš syn by nikdy nič také neurobil!" zavrčala.

„Si si taká istá?!" vyštekol Draco. Nemohol tomu uveriť. Wolfie je preč.

Astoria chytila Draca za ruku a donútila ho, aby na ňu pozrel. Upriamila naňho svoje krásne zelené oči, ktoré jeho syn zdedil po nej.

„Draco, nie je možné, aby sa šestnásťročný chlapec premiestnil z Rokfortu. Aj my sme sem museli dojsť peši. Do Rokfortu sa nedá premiestniť. Musí v tom byť niečo viac."

„Vaša manželka má pravdu, pán Malfoy. Svedkovia, ktorí videli premiestnenie vašej dcéry a vášho syna, pán Potter, tvrdia, že sa medzi Wolfie a Jamesom opäť strhla hádka. Zrazu im niekto niečo hodil. James tento predmet chytil, Wolfie sa po ňom načiahla a premiestnili sa. Žiaľ, nie je známy ani predmet, ani osoba, ktorá ho hodila. Každopádne muselo ísť o veľmi čiernu mágiu, keď sa dokázali premiestniť z Rokfortu."

Astoria sa prudko nadýchla a jej tvár viditeľne zbledla. Drtila Dracove prsty v železnom zovretí a Draco mohol vidieť v jej očiach, ako statočne potláča slzy. On sám mal chuť niečo rozbiť a začať kričať. Jeho dcére niekto hodil prenášadlo a to ju odvialo merlinviekam.

„Nedáva to zmysel," ozval sa Harry Potter.

„Kto by Jamesovi a Wolfie hádzal prenášadlo? A načo?"

„Smrťožrúti," zavrčal Draco.

„Nedávno ušlo z Azkabanu niekoľko Smrťožrútov a stále nie sú pochytaní."

V jeho krvi pulzoval hnev. Uniesli mu dcéru. Bol si tým istý. Za to budú pykať. Draco mal chuť vraždiť a únoscovia by si mali dávať pozor.

„Malfoy, hádam si nemyslíš, že-?" začal prekvapene Harry.

„Že by môj otec bol schopný uniesť vlastnú vnučku? Presne to si myslím, Potter," dokončil Draco.

„Nájdem ich, pani riaditeľka!" postavil sa Harry odhodlane.

„Naozaj je mi to veľmi ľúto. Nechápem ako sa to mohlo stať," sklonila McGonagallová hlavu.

Draco už ale nepočúval. Bol stratený vo vlastných myšlienkach. Ak v tom má prsty Lucius, jeho otec, sám sa oňho postará. Najskôr do toho Lucius namočil Narcissu, ktorá bola doňho bláznivo zamilovaná, potom jeho, jeho jediného syna a teraz to skúša na vnučku?

Áno, Lucius Malfoy vedel, že Draco s Astoriou majú dve deti. On mu to nechcel povedať, ale jeho matka na tom trvala. Vraj ho obmäkčí, keď zistí, že má dve krásne vnúčatá. Draco tomu nikdy neveril. Ale jeho matka to Luciusovi skutočne oznámila. Najskôr narodenie Wolfie a neskôr Scorpiusa. Draco bol rázne proti, ale matku nedokázal zastaviť. Lucius prejavil o vnúčatá záujem, ale Draca to nezaujímalo.

„Prosím vás, pani riaditeľka, ak budú nejaké informácie, pošlite mi okamžite sovu," požiadal a postavil sa. Chytil Astoriu za ruku a ťahal ju preč. Už tam nemohol vydržať. Ten pocit, že Wolfie je preč. Preč! Ale on ju nájde. Nájde ju, aj keby mal obletieť celý svet či muklovský, alebo čarodejnícky.

Draco sa náhla prudko otočil a vykročil naproti svojmu niekdajšiemu nepriateľovi.

„Potter, chcel by som s tebou niečo prebrať. Môžme sa premiestniť k nám?"

Teraz sú na jednej lodi a musia zachrániť svoje deti. Ako si to Draco nechcel pripustiť, bez Harryho má veľmi mizivú šancu nájsť svoju malú princeznú.

„Dobre," kývol Harry. 

Malfoyovci s Potterovcami prešli na miesto, kde sa už dá premiestňovať. Draco trochu neochotne nastrčil ruku a keď sa ho všetci dotkli, premiestnil sa.

„Ocí! Mami!" skríkol Scorpius, keď ich zbadal. Určite sa vrátil zo školy. Muklovskej školy. Draco najskôr proti tomu protestoval, však ani on sám nenavštevoval do jedenástich muklovskú školu, mal súkromných učiteľov, ale Astoria ho dokázala presvedčiť.

Scorpius sa rozbehol oproti nim. Draco sa musel usmiať. Zovrel ho vo svojom náručí a zdvihol na ruky. Aspoň Scorpius je v poriadku. Astoria asi myslela na to isté. Tiež sa usmiala a pohladila syna po líci.

Pocítil na sebe prekvapené pohľady oboch Potterovcov.

„Poďte ďalej!" pozvala ich Astoria dnu, kde si sadli do obývačky a Perry im uvaril kávu. Scorpius sa usadil k Dracovi do kresla a nedôverčivo si premeriaval návštevníkov.

„Potter, toto je Scorpius, môj syn," predstavil ich rýchlo Draco.

„Ahoj," usmiala sa Ginny na Scorpiusa.

„Dobrý deň," odvetil Scorpius a stále si ich premeriaval.

„Scorpius, zlatko, bež na chvíľu hore. Potrebujeme s našimi hosťami niečo prebrať," jemne Astoria vyháňala syna. Ten začal, samozrejme, protestovať.

„Ja chcem tiež vedieť. Som dosť veľký," hundral.

„To je jasné. Ale musíme s Potterovcami rozobrať prácu. Skrátka veľká nuda," urobil Draco kyslú grimasu a postrapatil láskavo Scorpiusovi blonďavé vlasy. Scorpius pokrčil nosom tak ako to vedel len Draco a odišiel.

„Nečakal som, že si taký dobrý otec, Malfoy," pousmial sa Potter.

„A čo si čakal? Príkazy a trstenicu?" zavrčal Draco.

„Čo si chcel prebrať?" zmenil Harry rýchlo tému. Malfoy sa vystrel vo svojom kresle.

„Pôjdem s tebou nájsť naše deti," vyhlásil. Všetci v miestnosti naňho prekvapene civeli, akoby zbadali dementora.

„Draco," nadvihla Astoria obočie.

„Žartuješ?" vyhŕkol Potter. Draco prevrátil oči.

„Pozri, ja viem, že nie som auror, ale, doriti, uniesli aj moju dcéru! A chcem tým bastardom zakrútiť krkom!"

„Wolfie niekto uniesol?" ozval sa hlások spoza rohu. Dospelí takmer od ľaku nadskočili.

„Scorpius! Mal si ísť predsa do izby," nervózne sa zasmiala Astoria.

„Čo sa stalo Wolfie?" ignoroval Scorpius matkinu otázku.

Draco sa poškrabkal na zátylku a pozrel na manželku. Tá si hrýzla do pery, netušiac, ako niečo také vysvetliť malému chlapcovi.

„Ehm... Vieš Scorp, istí zlí ľudia utiekli z Azkabanu. A vyzerá to tak, že... že si vzali našu Wolfie niekam so sebou," habkal Draco.

„Nie!" vykríkol drobec.

„A ty ju ideš hľadať, však? Ideš ju zachrániť."

Scorpiusa správa rozrušila. Hoci Wolfie bola o toľko staršia, skvelo si rozumeli. Jeho oči boli sklenené, ale ešte neplakal. Draco poznal svojho syna. Nikdy pred nikým neplakal. Svoj smútok vedel veľmi dobre skrývať, dokonca aj pred rodičmi. 

„Idem tiež!"

Astorii zabehlo. Potterovci malého Malfoya zízali so padnutými sánkami a do Draca akoby udrel blesk. Čo sa začala u Scorpiusa prejavovať chrabromilská povaha?

„Scorpius, nad čím, pre Merlina, uvažuješ?" nadvihol jedno obočie a pozrel na syna vyčítavým pohľadom.

„Chcem ti pomôcť!" zamrmlal Scorpius.

„Máš sotva desať! Si ešte malý, nemáš ani vlastný prútik. Nechcem... nemôžem stratiť aj teba! Nechcem, aby ti ublížili, rozumieš?" chytil Draco syna za plecia a hľadel mu do očí.

„Nestratíš, oci," zaškeril sa Scorpius a potom sa obrátil na Harryho.

„Však ma vezmete so sebou, pán Potter?"

Harryho to tak zaskočilo až mu zabehlo. Ale Draca ešte viac. Tak jeho syn hľadá podporu u Pottera?!

„Scorpius!" vyprskol Draco nahnevane. Spražil Pottera pohľadom a veľmi jasne mu ním dával najavo, čo s ním urobí, ak sa opováži kývnuť. Už mu skutočne praskali nervy a Scorpius si nedal povedať. Mal na jazyku toľko nadávok a nepríjemných poznámok, ale nepovedal ich nahlas. Dosť, že zmizla Wolfie, nemôže prísť o Scorpiusa alebo Astoriu. To by už naozaj nezvládol. Jeho život by stratil zmysel. Najmä, keď vie, že je to len a len jeho vina.

„Ehm, Scorpius, nerád to priznávam, ale výnimočne súhlasím s tvojím otcom. Je to veľmi nebezpečné," pozrel slávny čarodejník na mladého Malfoya.

„To nie je fér!" skríkol drobec.

„Scorpius, poď sem!" povedal Draco prísne a v očiach mal ľad a chlad. Jeho syn preglgol, ale neodvážil sa neposlúchnuť. Draco ho chytil a vysadil si ho na koleno. Scorpius čakal skrčený do klbka, vyhýbajúc sa pohľadu na svojho otca. Bol si vedomý toho, že to prehnal.

„Pozri sa na mňa, Scorpius!" prikázal Draco. Drobec plný strachu tak urobil, ako mu Draco kázal.

„Viem, že si počul môj rozhovor s babkou, že Smrťožrúti sa opäť stavajú. Áno, videl som ťa, ako počúvaš, ani sa nenamáhaj klamať. Chcú nás naverbovať a nahuckať tuto na tohoto čarodejníka. Ale ja som odmietol. Rázne som im dal najavo, že ja ani nikto z mojej rodiny sa k Smrťožrútom nepripojí. A teraz nám vzali Wolfie. Nedovolím, aby jej, tebe alebo mamine ublížili. Takže ja idem a ty zostávaš doma! Rozumel si?"

Scorpius poslušne prikývol.

„Fajn. A teraz bež do izby. Ale naozaj," povedal Draco jemnejšie.

„Áno," zamrmlal potichu Scorpius a vyparil sa do izby. Astoria pobozkala manžela na líce.

„Naozaj teda ideš?" prerušil ticho Harry.

„Máme celkom slušný stan," uškrnul sa Draco.

„Fajn. Budeme spolupracovať. Super," povzdychol si Harry a hodil sa na operadlo.

„Som z toho asi tak nadšený ako ty," prevrátil Draco oči.

Keď nájde Wolfinho únoscu, tak mu to pekne vytmaví. Doviedol ho až k spolupráci s Potterom. A došlo mu, že Wolfie je na tom rovnako. Len s Potterom juniorom.