23. kapitola-Ešte raz sa jej dotkneš a zabijem ťa!

Wolfie:

Neznámy ma pritlačil k stene a uväznil medzi ňou a jeho telom. Zjačala som, no jeho ruka zovrela moje hrdlo. Vyvalila som oči.

„Neopováž sa vydať hláska!" varoval ma. Okamžite som spoznala ten hlas. Jason Moon. Prudko som sa nadýchla a vzápätí pokrčila nosom. Z úst neznámeho bol cítiť alkohol.

„Na to zabudni!" zasyčala som a chcela siahnuť na puzdro s prútikom, ale Jason ma zadržal. Vytiahol môj prútik a odhodil ho. Začala som sa metať. Pritlačil sa na mňa panvou a ruky mi surovo schmatol nad hlavu. Vycerila som zuby.

„Ja rozhodnem, kedy je koniec!" zavrčal mi do ucha.

„Nechaj ma na pokoji!" zavrčala som.

Jason Moon sa len zaškeril a surovo prisal svoje pery na tie moje. Zaskučala som, snažila sa jačať, ale on moje pokusy tlmil svojimi ústami. Voľná ruka sa dala do pohybu. Dotýkal sa mojich stehien a šiel vyššie. Pohladil ma po zadku. Otvorila som ústa, čo využil, aby do nich dostal svoj jazyk. Snažila som sa brániť, ale bolo to zbytočné. Bol príliš silný, nemala som ani prútik.

Vzal mi tvár do dlane. Bolo mi z neho zle a bála som sa, čo chce urobiť.

„Jason, pusti ma. Si opitý," zakňučala som. Nepočúval ma. Jazykom mi prešiel cez pery a ja som ho bolestne uhryzla až zasyčal bolesťou. Neveriacky sa uškrnul.

„Ako chceš!" zavrčal a udrel ma.

Prekvapene som zalapala po dychu. Líce ma štípalo. On mi naozaj jednu vylepil. Pre merlina. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Toto nie je ten Jason, do ktorého som sa zaľúbila.

„Ukončíš to, pretože si sebecká? To ti nedovolím!" zavrčal mi do ucha a skusol mi ho. Zaskučala som protestom, odporom aj bolesťou. Jeho odporné prsty mi strhli kravatu.

Merlin! Prosím, pomôž mi!

Potom mi Jason chytil golier košele a priam mi ju roztrhal na kusy ako zviera. Začala som jačať. A poriadne. Od Jasona som za to dostala ďalšiu zaucho. Plakala som pred ním, metala sa. Stále som sa pokúšala odtisnúť ho, ale bol príliš silný. Opäť sa mi vrhol na krk a nad kľúčnou kosťou ma uhryzol. Podarilo sa mi oslobodiť ruky. Od nádeje som až zalapala po dychu. Zatlačila som do jeho pliec. Jason zavrčal a ako najrýchlejší stíhač mi chytil ruky a uväznil ich nad hlavu. Ani kopnúť som ho nemohla, lebo ma úplne pritlačil k stene panvou.

„Dosť! Jason prestaň!" kričala som.

„Ani náhodou, mrcha!" zaškeril sa a opäť ma uhryzol na krku. A potom znova. Opäť som začala jačať.

Nie, nie, nie! Nesmie to zájsť až tam! Nemôže! Prosím, nie! Bála som sa. Príšerne som sa bála. Nechcem myslieť na to, ako bude Jason pokračovať...

„PRESTAŇ!" skríkla som vyplašene.



James:

„Kde je Wolfie tak dlho? Však prišla o oslavu," divila sa Kate a ustarane pozrela na Freda.

V klubovni zostala už len naša oslavujúca skupinka.

„Čo ak jej zas niečo spravil ten idiot?" strachovala sa Valeria.

„Čo tým myslíš?" zamračil som sa.

„Ale fakt, Val!" prikryla si Kare rukou ústa a vyskočila z Fredovho náručia.

„Čo sa deje?" postavil sa k nej okamžite Fred a dotkol sa jej pleca.

„O čom to vy dve kecáte?" vyhŕkol som.

„Jason. Vieš, keď ešte spolu chodili, vraj sa chcel s Wolfie vyspať. Ale ona ho odkopla, lebo ho našla s Bellou," vysvetlila veci konečne Kate. Zanadával som.

„Radšej jej idem oproti," zamrmlal som nahnevane a schmatol Záškodnícku mapu, prútik a plášť.

„Kam ideš?" zastavil ma Jack.

„Po Malfoyovú. Baby, choďte si ľahnúť. Ľadovú kráľovnú k vám čoskoro odprevadím," uškrnul som sa a zamieril k východu.

„Ideme s tebou!" vyskočila na nohy Valeria.

„Nie. Hneď som tu. Možno sa len zabudla a je pri sovách."

„Ale-" protestovala Kate, no už som vyšiel z klubovne a vedel, že moji priatelia ustarostené dievčatá zastavia.


Prehodil som cez seba neviditeľný plášť a roztvoril navonok čistý pergamen.

„Slávnostne prísahám, že nič dobré za lubom nemám!" šepol som s prútikom na mape.

Okamžite som našiel bodku, nad ktorej bolo Malfoyovej meno. Doriti a za ňou je ten idiot Moon! Rozbehol som sa ako o život a civel na mapu. Bol som ďaleko, ale vďaka tajným vchodom som bol pri nich rýchlejšie akoby som sa mal zakrádať oficiálnymi chodbami.

Ešte raz som skontroloval mapu. Sú v učebni. Pri sebe! Dobre, nemusí to hneď dopadnúť katastrofou. Možno sa len zhovárajú. Ale aj tak to radšej skontrolujem. Nepáčilo sa mi to, čo povedali Kate s Valeriou.

Bežal som po chodbách. To všetci si vydýchli, že je po VČÚ, že kašlať bezpečnosť alebo čo?


„PRESTAŇ!" počul som vystrašene zajačať Malfoyovú.

Vrazil som do dverí a zbadal niečo odporné.

Ten sviniar!

Malfoyovú len v sukni a podprsenke držal pri stene svojím telom. Jej prútik bol na zemi, kravata s košeľou roztrhaná pri Jasonovych nohách. Líce mala nepekne červené, pera jej krvácala, vlasy strapaté a plakala. Snažila sa ho odtisnúť, ale on bol silnejší. Bol prisatý na jej krku ako upír.

„Ty bastard!" zavrčal som a vrhol som sa na Moona aj bez prútika.

Malfoyová spadla z nôh na zem a celá sa triasla.

„Ty špinavý skurvysyn! Nepovedala ti dosť jasne, že je koniec?" napľul som mu do tváre. Bol som riadne vytočený a dal mu to aj jasne pocítiť. Vrazil som Moonovi do tváre, do brucha, do nosa aj do zubov.

„Nevedel som, že si až taký úbožiak!"

„Zlez zo mňa, Potter!"

„Nenechám ťa to dokončiť!" Tresol som mu hlavu o zem.

„Tak poď do trojky!" vyzval ma a chytil pod krk.

„S tebou nikdy!" prskal som a vrazil mu do brucha, takže stisk okolo môjho krku povolil. Vzápätí mi vrazil do oka. Zaprskal som ako kocúr. Skôr ako som sa spamätal, dostal som cez ústa. Opätoval som mu úder, vyskočil na nohy a vytiahol prútik. Bral do rúk ten svoj, no bol som rýchlejší.

„EXPELLIARMUS!"

Jasonov prútik mi pristál v dlani. Tým svojím som mieril na jeho krk. Podráždene som si utrel krv z pier.

„Malfoyová, vezmi si prútik. Teraz je už naozaj koniec," prehovoril som, no nepozrel na ňu. Celá moja pozornosť bola totiž venovaná Moonovi.

Počul som, ako sa pozviechala zo zeme a rýchlo schmatla svoj prútik. Zamierila ním na zvyšok, ktorý zostal z košele a kravaty a nechala ich spáliť. Ona ešte aj ničí dôkazy proti tomuto pankhartovi.

Je šialené, čo jej chcel spraviť! Keby sa jej kamarátky nezačali strachovať, naozaj by jej ublížil. Neznášam, keď chalani do sexu dievča nútia. Áno, spal som s niekoľkými babami, ale nikdy to nebolo proti ich vôli. A tiež som zas nepretiahol každú, s ktorou som chodil. Keď povedala nie, tak nie a hotovo. Nemienil som ich znásilňovať!

Malfoyová sa postavila za mňa. Prútik som sklonil, ale stále bol pripravený ho použiť. Jason tam len tak stál a prepaľoval ma pohľadom.

„Ideme!" jemne som sa dotkol Malfoyovej odhaleného chrbta až sa mykla, a tak som rýchlo stiahol ruku. Chúďa Malfoyová. Je jedno, že sa v láske nemáme, ale už sme si spolu prešli všeličím a vidieť ju takto...

„A ty!" otočil som sa na Moona,

„Ešte raz sa jej dotkneš a zabijem ťa!" zavrčal som výhražne. Tie slová som myslel skutočne veľmi vážne.

Obrátil som sa k Malfoyovej a kývol jej, nech ide predo mnou. Moon sa ani nehol. Poslušne odišla z učebne. Zdvihol som mapu a plášť, veci ktoré som pustil, keď som sa na Moona vrhol, a viedol Malfoyovú chodbou. Objímala si rukami plecia a civela do zeme. Musí jej byť zima.

„Merlin!" zanadával som a chytil ju za ruku až sebou mykla. Vtiahol som ju do učebne a zavrel dvere. Ona sa mi vytrhla a vystrašene cúvala.

„Nie, neboj sa," zavrtel som hlavou a začal si odväzovať kravatu a potom rozopínať košeľu. Nemám sa za čo hanbiť. Naopak, myslím, že na moje telo je viac ako krásny pohľad. Kravatu som strčil do vrecka nohavíc. Malfoyová sa na mňa vystrašene pozerala a stále cúvala až narazila chrbtom do steny. Prešiel som k nej pár krokov a jej z očí vypadli slzy.

„Prosím, nechaj ma!" šepla.

„Nenechám ťa ísť takto po chodbe. Tu máš," usmial som sa a podal jej svoju košeľu.

Prekvapene zažmurkala a trochu nedôverčivo hľadela raz na moju ruku a raz do mojich očí. Nakoniec, ale predsa košeľu prijala a obliekla si ju. Bola jej veľká, ale aspoň sa nemusí cítiť taká odhalená.

„Ďakujem," šepla a zotrela si pár sĺz.

„Neďakuj. Radšej odtiaľto vypadnime, lebo ak nás niekto nájde, celá škola bude rozoberať hlavnú tému: Potter a Malfoyová v noci chodbou. Sú dôkazy, že nevinná prechádzka to nebola," uškrnul som sa. Malfoyová sa slabo usmiala a vyšla so mnou na chodbu.


Kráčali sme mlčky, keď som zrazu začul kroky.

„Dočerta!" zaklial som.

Totálne som zabudol dávať pozor, či niekto nejde. Nazrel som do mapy a Filch s pani Norrisovou boli hneď za rohom. Nemáme čas ani miesto, kde sa schovať. Poobzeral som sa a v tom ma trklo.

„Sem!" šepol som Malfoyovej, chytil ju za ruku a usadil si ju do lona na okennom výklenku.

Opatrne som cez nás prehodil neviditeľný plášť a priložil si prst na pery, aby bola Malfoyová ticho. Ledva sme dýchali a pohľadom som hľadel na chodbu. Mačka sa na nás pozrela a zamraučala.

Doriti! Doriti! Doriti!

S Malfoyovou sme ani necekli. Pri mačke sa objavil Filch.

„Čo, moja krásna?" zdvihol pani Norrisovú na ruky a škrabkal ju za ušami. Pozeral na to miesto, kde sme boli s Malfoyovou. Merlin, nech vypadne. Nech vypadne! Ozval sa hluk na poschodí a Filch s mačkou na rukách sa tam rozbehli.

Nahlas som vydýchol a stiahol z nás neviditeľný plášť. Malfoyová zoskočila na zem. Už bez ďalších problémov sme sa dostali do Chrabromilskej klubovne. Tučná dáma nás chcela chcela vyspovedať, ale našťastie sa práve otvoril obraz, lebo niekto vychádzal.

„James! Wolfie!" uškrnul sa Jack a vtiahol nás dnu.

„Všetko v poriadku?"

„Jasné, vďaka, Jack. Mohol by si nás na chvíľku nechať?" požiadal som ho.

Keď ma Jack zbadal polonahého a Malfoyovú navlečenú v mojej košeli, chápavo prikývol. Došlo mu, že s Jasonom to vôbec nedopadlo dobre. Jack vybehol do našich izieb a ja som prútikom zamieril na dievčenské a potom aj chlapčenské schodisko, pričom som mrmlal zaklínadlo.

„Čo si-?" začala Malfoyová, ale skočil som jej do reči.

„Kúzlo nám oznámi niečí príchod."

Sadol som si k nej a pozrel na ňu, ale ona pohľadom uhýbala.

„Pozri na mňa," oslovil som ju mäkko. Zahryzla si do pery a slza jej vypadla z oka.

„No tak, pozri sa na mňa!" naliehal som a chytil jej tvár do dlaní.

No, doriti!






Wolfie:

Potter si sadol ku mne. Cítila som jeho pohľad, ale nechcela som mu ho opätovať. Bolo mi mizerne. Keď som si spomenula, čo sa stalo potom, ako som vyšla zo sovinca. Jason... Milovala som ho!

Podviedol ma a rozišli sme sa. Chcela som zabudnúť. A on? Jemu šlo len o jedno. Tie dotyky, tie slová. Všetko to bolo ako nočná mora, no žiaľ skutočná.

Nechcem si predstaviť, čo by so mnou bol Jason schopný urobiť, keby ma nebol Potter zachránil. Merlin, on má naozaj smolu, že na mňa natrafí, keď mi je najhoršie a nie som to ja. Keď mi maska spadne. Odhalí bolesť schovanú za ňou.

„Pozri na mňa," povedal Potter jemne. Cítila som, ako mi po líci steká slza.

„No tak, pozri na mňa!" naliehal a jemne mi chytil tvár do dlaní.

Zdvihla som k nemu zrak. Tváril sa starostlivo a zúfalo. Niečo na jeho tvári mi našepkávalo, aby som sa prizrela bližšie, že mi niečo uniká.

„Malfoyová," zotrel mi bruškom palca slzu.

„Si v poriadku? Ublížil ti moc? Bolelo ťa to?" zisťoval a začal si premeriavať moju tvár.

„N-nezašlo to a-až tam," odvetila som ticho a sklonila tvár. Jeho paže sa automaticky omotali okolo môjho tela a privinuli ma k nemu. Bez rozmýšľania som sa k nemu pritisla a bez zábran sa rozplakala.

„Ššš! Ten idiot si tvoje slzy nezaslúži. Neboj sa, nič sa ti už nestane. Sľubujem," tíšil ma Potter.

„Nedovolím mu priblížiť sa k tebe."

„Ďakujem," šepla som, ale nepustila ho. Potrebovala som cítiť jeho paže okolo seba.

„Pre statočného rytiera ako ja to nič nebolo," zasmial sa Potter.

„Myslím to vážne. Keby si tam nebol prišiel, tak Jason," nedokončila som vetu. Pohladil ma po chrbte.

„Ale teraz trochu vážnejšie. Naozaj ti neublížil? Tvoje líce," jemne sa odtiahol a ukázal na moju tvár.

„O-on mi... Vy-vylepil mi," šepla som takmer nečujne.

„Čo ten skurvysyn urobil?!" nadskočil Potter na gauči. V jeho očiach sa blysol blesk. Ruky zovrel do pästí. Chytila som ho za pažu, aby mu ani len nezišlo na um vrátiť sa za ním.

„To nič. Pozri sa na seba. Si v poriadku?" dotkla som sa jeho tváre.

„To nič?! Žartuješ! Ten pankhart ti vrazil! Udrel ťa! Keď sa mi dostane pod ruku," začal sa stavať, no stiahla som ho naspäť a objala ho. Zaskučal, no rezignoval a znova ma objal.

„Ach, ženská, za toto by si zaslúžil odstreliť gule a vykastrovať. A to ti vravím ako chlap! Ako si vôbec mohla chodiť s takým debilom?" Pousmiala som sa.

„Bude to dobré. Ak sa niekto dokáže s týmto vysporiadať, tak ty, Malfoyová."

Zdvihol mi hlavu. Naše oči sa stretli. A v tom momente som zistila, čo ma na začiatku tak rušilo. Tie jeho oči! Toľké roky sa do nich pozerám a vraždím ich svojimi a predsa som... Merlin, však ja som sa v nich v jeden večer topila! Také čokoládové oči mal len ten, ktorého som chcela vidieť a zároveň nechcela, aby ma spoznal.

Drak.

Môj Drak je James Sirius Potter?

Ale to je nemožné! Však som ho videla, ako sa s niekym bozkáva. Čo ak to bol niekto iný a naozaj je Drak. Vie potom, že to ja som Hipogryfka?

Dobre, dobre! Musím sa upokojiť. Však to nie je isté. A jediná osoba mi môže túto teóriu potvrdiť alebo vyvrátiť (v to druhé veľmi dúfam) a tou je Rose Weasleyová!

Potter predsa nemôže byť Drak...

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top