22. kapitola-Po VČÚ sa oslavy (ne)konajú

Wolfie:

Čo sa to so mnou, doparoma, deje?!

Najskôr nazvem Jasona humusákom, potom sa psychicky zrútim a pri tom všetkom je ešte aj Potter. Stále nemôžem uveriť tomu, čo sa stalo. Dobre, uznávam. Aj ja som pochybila. Ale u mňa išlo o bezvýznamný bozk. Viem, že to nebolo správne, ale bola to jednorazová chyba. Nechcela som, aby sa to stalo! Ani Draka nevyhľadávam, hoci som zvedavá. No, aj keby som poznala jeho identitu, nič by sa tým nezmenilo. Jason... On skrátka nerešpektoval moje rozhodnutie, že chcem počkať. A tiež si za mojím chrbtom užíval s niekým iným. Opakovane. Skrátka som mu nestačila...

„Kde si bola?!" štekla po mne Kate, keď som prišla do našej izby. No keď ma zbadala, vystrašene si prikryla ústa.

„Wolfie! Čo sa stalo?" spýtala sa už jemne a vtedy vybehla z kúpeľne Valeria.

Nevydržala som to. Rozplakala som sa. Opäť. Merlin, už by aj stačilo! Valeria s Kate si vymenili vystrašené pohľady a odviedli ma na posteľ. Slzy som nedokázala zastaviť. Prečo? Merlin!

„Wolfie," oslovila ma Valeria mäkko a spolu s Kate ma objímali.

„Čo sa stalo?"

„Nejaká Jamesova pomsta? Prehnal to teraz?" pridala sa aj Kate. Vydala som zo seba niečo medzi zaskučaním a povzdychol. Podarilo sa mi aspoň zavrtieť hlavou.

Sedeli sme v tichosti na Katinej posteli. Kamarátky ma objímali a snažili sa utíšiť, zatiaľ čo ja som revala ako malé decko. Merlin, bolí to. Tak moc to bolí! 

Dočerta, však som Malfoyová! Musím sa upokojiť a hneď!

Keby to bolo aj také jednoduché. Dopekla aj so sprostými slzami. Snažila som sa ďalej, až nakoniec som bola schopná slov, hoci slzy neprestávali tiecť.

„Jason," dostala som po chvíli zo seba. Kate a Valeria mlčky čakali, čo zo mňa vylezie.

Zhlboka som sa nadýchla a povedala im všetko. To, čo som videla aj čo som Jasonovi povedala. Ale to s Potterom som si nechala pre seba. 

„Ten odporný bastard!" zavrčala Kate.

„Ako ti to mohol urobiť?! Ten sprostý..."

Nebudem citovať, aké všetky nadávky a urážky použila Kate na osobu Jasona Moona.

„Idiot! Aspoň si sa s ním konečne rozišla! Ja už by som to bola urobila dávno," odfrkla si Valeria,

„A ešte keď ťa tlačil do toho!"

„Do čoho ťa ten blbec tlačil?" zamračila sa Kate. Ona nevedela o tom, že sa Jason chcel so mnou vyspať.

„Chcel ju pretiahnuť," odvetila Valeria okamžite.

„Ten hajzel! Keď sa mi dostane pod ruku, tak ho najprv pekne zmrzačím a potom zabijem!" prskala Kate. Slabo som sa usmiala.

„Nechaj to tak, prosím. Ja len, nechcem ho teraz vidieť," objala som sa rukami.

„Tak ho zabijem neskôr," mykla Kate plecami.




***

Celé mesiace som Jasona totálne ignorovala a jeho pokusy vysvetliť mi to, ktorých nebolo málo. Nevedel sa zmieriť s tým, že je koniec. Robil to len ťažšie a otváral rany. Navyše stále tomu veľmi nerozumiem. Celý ten čas som ho videla s Kelly, a pritom som to bola Bella. Ako tí dvaja k sebe prišli?

A čo sa týka Pottera, naše hádky ustúpili. Odvtedy sme si do vlasov neskočili. Sem-tam niečo vyviedol, ale nebolo to také zlomyseľné. Veľmi sme sa mimo ihriska nerozprávali, no keď ma zbadal na chodbe vždy sa usmial. Veľmi som ocenila, že mlčí o tom, ako ma videl a tiež, že si ma kvôli tomu nedoberá.


Čo ma však trápi najviac sú práve VČÚ. Kvôli úlohám, učeniu a metlobalovým tréningom mám strašne málo času. Trochu mi to aj vyhovuje, pretože zamestnávam myseľ a nedovolím si premýšľať nad Jasonom.




***

Tie prekliate dni nastali. VČÚ tu boli skôr, ako som čakala. Bola som nervózna. Už som ani nevedela, čo viem a čo nie. Výsledky môžu ovplyvniť moje ďalšie štúdium. S niektorými som bola veľmi spokojná. Napríklad také elixíry, starostlivosť o zázračné tvory, transfigurácia a obrana proti čiernej mágií. Ale medzi tie pokašlané, patrili Dejiny mágie či Starobylé runy.

A teraz ma čaká praktická skúška z Obrany.

Kate, ktorá práve vychádzala mi stisla plece a usmiala sa. Nervózne som jej úsmev oplatila a s hlbokým nádychom vošla.

V učebni som bola len ja, Kelly a muži, ktorí nás budú určite hodnotiť. Kelly stále bojovala proti svojmu mentorovi (pomenujme ho tak). Muž, čo mal skúšať mňa mi bol otočený chrbtom.

„Wolfie Malfoyová," ohlásila som sa, aby vedel, že už som tu. 

Muž sa na mňa pozrel a usmial sa. Mne zas spadla sánka a prekvapene som naňho civela. Bol to ten muž, do ktorého som vrazila prvý deň, keď som išla do Rokfortu. Tie havranie vlasy, zelené jasné oči skryté za okuliarmi a jazva v tvare blesku na čele. Mňa skúša praktickú časť Obrany proti čiernej mágií hlavný auror a premožiteľ Voldemorta, otec toho blázna, čo mi strpčuje život s jeho egom, Harry Potter!

Prečo zrovna on? Harry Potter?

To neprejdem! Nezvládnem to! Toto je priveľa...

„Pripravená?" usmial sa Harry Potter.

Najradšej by som zrevala nie, ale miesto toho som s hraným pokojom vyslovila áno.

„Dobre, začneme teda. Odzbroj ma!" vyzval ma Harry Potter.

Vytiahol prútik, ale nemieril na mňa. Len ho zdvihol. Neverbálne som vyslala kúzlo Expelliarmus a odzbrojila ho. Usmial sa a ja som mu úsmev neisto opätovala. Toto šlo prekvapivo ľahko.

Kázal mi použiť ďalšie a ďalšie obranné kúzla a kliatby.

„Výborne, slečna Malfoyová! Teraz ešte kúzlo patronus a potom už len záver."

„Záver?"

„Záverečný súboj," odpovedal Harry Potter. Prikývla som.

Zhlboka som sa nadýchla a vybavila si najšťastnejšiu spomienku. Samú ma prekvapilo, že to bola naša celá rodina spolu na Vianoce. Všetko ostatné som z hlavy vytlačila.

„Expecto patronum!" 

Z môjho prútika vybehol strieborný tiger. Viem, že fyzického patronusa nie je ľahké vyčarovať a tiež som sa to nenaučila za deň, ale rozhodne som ho teraz nevyčarovala prvýkrát. Tiger prebehol okolo mňa, druhého čarodejníka, prichádzajúceho Albusa a Harryho Pottera. Potom zmizol.

„Skvelé!" uznanlivo kývol hlavou Harry Potter, keď mu zrak zrazu spadol na Albusa.

„O-oci?" vytisol Albus zo seba.

„Ahoj, Al!"

Albus mal čo robiť, aby sa spamätal. Druhý mentor ho vrátil do reality a vyzval, nech ho odzbrojí.

„Môžeme?" opýtal sa ma Harry Potter. Prikývla som a namierila naňho prútik.

„Raz... dva... tri!"

„Ani hnúť!" skríkla som.

„Expelliarmus!" vykríkol zároveň.

Obaja sme to vykryli.

„Ani hnúť!" zaútočil Harry Potter.

Ubránila som sa a zaútočila. 

Zrazu ma jedno jeho kúzlo zasiahlo a ja som spadla z nôh. Harry Potter čakal, že boj skončil, ale ja som naňho neverbálne vyslala Expelliarmus. Prekvapila som ho, ale odrazil ho.

„To bolo dobré!" pochválil ma.

Zaškerila som sa a znova zaútočila, no už som nevládala. Cítila som ako mi perličky potu stekajú po čele, ale nemienila som sa vzdať. 

Harry Potter vykryl môj útok a neverbálne ma odzbrojil. Môj prútik mu pristál v dlani. Zasmial.

„Si neskutočná bojovníčka." 

„Ale predsa len som vás neporazila," pripomenula som mu.

„Tu nešlo o to, aby si ma porazila, Wolfie. Išlo o preskúšanie sa v boji. Ver mi, obrana sa vždy zíde. To, čo si predviedla, že si bola na zemi, no predsa si sa postavila. Prekvapila si ma, lebo som čakal, že je koniec," povedal Harry Potter a niečo si šiel zapísať do papierov na stole.

„Bola si skvelá! Nečudujem sa, že sa James sťažuje."

„Ďakujem."

„Môžeš ísť a pošli ďalšieho."

„Ďakujem, pán Potter. Dovidenia!"

Vyšla som z učebne a vydýchla si. Poslala som tam jedného Bifľomorčana a kráčala do Chrabromilskej spoločenskej miestnosti.

Konečne! VČÚ sú konečne za mnou!

Vplávala som do spoločenskej miestnosti a Kate sa mi hodila okolo krku.

„Zvládla si to? Ja áno! Síce ma Harry Potter odzbrojil v prvých piatich minútach, ale inak v pohode. Ty si tam ale bola dlhšie."

„To ten súboj."

„Ty si ho nebodaj porazila?" nadvihol Fred, sediaci vedľa Kate, obočie.

„Blázniš? Myslím, že Harryho Pottera nikto neporazí," zasmiala som sa.

„Počul som Harry Potter?" zjavil sa pri nás ako duch syn najstarší syn spomínaného.

„Dobrotivý Dumbledore! Potter, ja z teba dostanem infarkt!" nadskočila som. Len sa zasmial a hodil sa na voľné miesto vedľa mňa.

„Smiem sa pridať k ohováraniu?" zaškeril sa Potter.

„Strýko Harry skúšal aj Kate, aj Wolfie," odpovedal Fred.

„Môj oco je tu na Rokforte?" spadla Potterovi sánka.

„Ideš ho pozdraviť?" podpichla som ho. Potter urobil grimasu.

„A to keby si bol videl Albusovu reakciu!" zasmiala som sa.

„Skúšal Ala?"

„Nie. Prišiel práve, keď som mala zložiť poslednú skúšku."

„Tak to ma podržte!" vydýchol Potter a hral, že zamdlie. Ja som len prevrátila oči a pozrela na Kate.

„Kde je Valeria?"

„S tvojím milým bratrancom Camom Zabinim," sprisahanecky žmurkla Kate.

„Fakt?" prekvapene som nadvihla obočie.

„Morálna podpora pred skúškou," zasmiala sa Kate.


My štyria sme boli v spoločenke a dobre sa bavili. Neskôr sa pridali aj Val s Jackom.

„Hej, James! Neoslávime koniec skúšok VČÚ? Však moja láska bojovala so samotným Harrym Potterom!" navrhol Fred a pobozkal Kate do vlasov.

„To je skvelý nápad! Ideme chalani?" šibalsky sa usmial Potter.

„Že sa pýtaš! Dámy, stretneme sa tu, fajn? My sa postaráme o občerstvenie," žmurkol Fred a chalani vybehli do izby.

„Ja musím napísať domov," zdvihla som sa zamierila do vysokej veže, ktorú obývali sovy.

Až tam som napísala list pre otca, v ktorom som opísala vlastné pocity zo skúšok aj o boji s Harrym Potterom. Otec je stále pre mňa veľkou oporou. Zavolala som Blacka a dala mu list. Soviak odletel, ale ja som ešte neodišla.

Hľadela som na oblohu. Pomaly zapadalo slnko a oranžová obloha sa menila na tmavomodrú. Bola to nádhera. Skutočne. Nech oslavujú bezo mňa. Nevadí mi to. Z veže som odišla až o istú chvíľu.


Keď som sa vracala po chodbách, začula som kroky. Kroky za mojím chrbtom. Nenápadne som sa obzrela, ale nikoho som nevidela. Zrýchlila som, ale niekto zrýchlil tiež. Srdce sa mi prudko rozbúchalo a presunulo sa do krku. Začala som mať strach a rozbehla som sa. Kroky za mnou urobili to isté. A zrazu ma ktosi surovo chňapol za zápästie a vrazil do prvej voľnej učebne.

Teraz som sa naozaj začala báť.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top