James:

„Ty jeden špinavý humusák!"

Práve som sa vracal z kuchyne, keď ma táto veta prinútila prudko zastaviť za rohom a opatrne z neho vykuknúť.

Jason Moon stál pri jedných dverách s rozopnutou košeľou a za ním Bella Adamsová len v podprsenke a vyhrnutej sukni. Malfoyová práve utekala mojím smerom. Preletela okolo mňa, ani si ma nevšimla. Tvár mala skrytú v dlaniach a začul som aj vzlyk. To ma zarazilo. Plakala. Naozaj Moon podviedol Malfoyovú? Ale prečo? Nestačila mu? Ako môže dievča ako Malfoyová niekomu nestačiť?

„Wolfie!" zakričal za ňou, ale nezastavila sa. Nebežal za ňou. Asi sa bál, že ho zabije, keď sa k nej priblíži. Tomu celkom rozumiem.

Čomu však nerozumiem je, že moje nohy sa samy od seba potichu rozbehli za podvedenou blondínkou. Prenasledoval som ju až na záchody Umrnčanej Myrty. Tu som zaváhal. Mám či nemám? Nemal by som už len preto, že sú to dievčenské záchody a navyše sa ma to netýka. Na druhej strane viem, že nedokážem len tak odísť do klubovne.

Povzdychol som si a opatrne som vošiel na záchody. Napriek tomu, že tu Myrta nebola, miestnosťou sa ozýval plač. Zovrelo mi srdce, keď som ten obraz zbadal.

Malfoyová stála pri jednom z umývadiel. Opierala sa oň, no nehľadela na seba do zrkadla. Plecia sa jej triasli a po lícach sa jej kotúľali slzy ako vodopády. Pera sa jej tiež chvela. Vzlyky ju ovládli natoľko, že nestíhala dýchať.

Odrazu zaskučala ako ranené zviera a zviezla sa na zem, kde sa rozplakala. Hlavu si skrývala do dlaní a naplno sa odovzdala svojej bolesti.

Takto zničenú som ju nikdy nevidel. Jason jej musel naozaj veľmi ublížiť. A ešte k tomu, keď ho nazvala humusákom. Nikdy, skutočne NIKDY tak čarodejníka s muklovským pôvodom nenazvala. Áno, Jason Moon má rodičov muklov, a predsa s ním chodila skrz naskrz čistokrvná čarodejnica. A ešte k tomu Malfoyová.

„Malfoyová?" ozval som sa a opatrne k nej priblížil. Prudko zdvihla hlavu.

Mala bledú tvár ako smrť, vlasy strapaté po tom, ako si rukami do nich vchádzala, takže jej lietali kade tade. Oči zas červené, opuchnuté, podliate krvou, z ktorých sa stále valili slané slzy. Vyzerala strašne utrápene. Prišlo mi jej ľúto. 

„Čo chceš, Potter? Máš niečo na srdci?" vyštekla útočne a rozhodila rukami. Z jej hlasu bol cítiť krutý ľad.

„Chceš mi šplechnúť do tváre, že idem v školských stopách svojho otca? Že som rovnako zlá ako bol môj otec Draco Malfoy? Že sa povyšujem, že som čistokrvná a ty si to hneď vedel? Poslúž si! Je mi to jedno!" kričala. Slzy jej stále tiekli a nedokázala ich zastaviť. Aj keď si ich zotrela valili sa ďalšie. Čupol som si k nej.

„Nie," povedal som len.

Ani na mňa nepozrela. Schovala si tvár do dlaní a plakala ďalej. Snažila sa upokojiť, ale zjavne jej to nevychádzalo.

„Poď sem!" šepol som. Klesol som na kolená a privinul si ju k sebe do objatia. Neprotestovala. Položila si hlavu na moje plece a začala ešte viac vzlykať.

„Ššš! Viem, že to bolí, ale bude to dobré. Sľubujem. Prejde to," šepkal som jej a objímal ju.

Netušil som, či som to týmto gestom ešte viac neposral, pretože Malfoyová neprestávala plakať, naopak, jej nárek bol ešte väčší. Viem, že ma neznáša a asi by bola aj ocenila, aby tu teraz s ňou bola nejaká kamarátka, nie ja, ale nemohol som ju nechať len tak. Musel som niečo urobiť! 

A možno naozaj nič zlé nerobím, len sa potrebuje vyplakať.

„Len to zo seba dostať von. Som tu," šepkal som jej a stále ju objímal.

„On... on...m-ma p-pod-vádzal!" vzlykala mi Malfoyová do ramena.

„M-mys-lela s-som, že...s K-Kel-ly, al-e," a zas sa rozplakala.

„Bastard," zavrčal som.

Nech je Malfoyová, aká chce, ale toto si nezaslúži. Ona toho blbca Moona skutočne milovala. Videl som, aká bola smutná, keď sa hádali. Bolelo ju to. Mali krízu, to videl aj slepý, ale nečakal som, že by to Moon posral až takto.

„P-prepáč," zamrmlala a odtiahla sa odo mňa.

„Za čo sa ospravedlňuješ, prosím ťa?" nechápal som. „Za to, že máš city a dala si ich najavo? Merlin, to je normálne!"

„N-nemusel si tu b-byť. Ne-netýka s- sa ťa t-to."

„Neblázni," prevrátil som očami. Malfoyová vstala. Okamžite som sa postavil aj ja.

„Nikomu to, prosím, nehovor! To, ako si ma videl," požiadala ma.

„Malfoyová, každý sa niekedy cíti zle. Nemáš sa za čo hanbiť. Tak máš city. Si človek. Navyše, ten idiot ti ublížil," pousmial som sa.

„Prosím. Vážne to nikomu nepovedz!"

„Fajn. Aj tak by som to nikomu nehovoril." 

„Vďaka."

V rýchlosti si opláchla tvár a párkrát sa zhlboka nadýchla a vydýchla. Utrela si oči a vykročila preč zo záchodov. Nasledoval som ju. Tvár mala neobyčajne bledú a oči stále trochu červené, ale už to bolo lepšie. Kráčal som vedľa nej mlčky a očkom ju nenápadne pozoroval. Civela neprítomne do zeme, akoby to bola tá najzaujímavejšia vec na planéte.

„Máš v pláne pomstiť sa?" prerušil som ticho.

„Neviem. Akosi nemám náladu. Nechcem ho ani vidieť," zamrmlala odpoveď.

„Ale mňa by si hodila k Zúrivej vŕbe len preto, že som na teba krivo pozrel!" hral som urazeného.

Malfoyová sa ticho zasmiala. Aspoň malý úspech.

Práve v ten krátky moment, keď sa ticho zasmiala, sa chodbou ozval výkrik.

„Wolfie!"


Obrazy na stenách sa zobudili a začali nahnevane mrmlať. Malfoyová stuhla a ruka sa jej automaticky natiahla k ľavému boku, kde na sukni mala opasok s puzdrom na prútik. Ja som ju za ňu chytil. Spýtavo na mňa pozrela, ale ja som ju pohľadom prosil, aby mi verila. Povzdychla si, ale spustila ruku. Ja som ju však nepúšťal.

Kráčali sme ďalej akoby nič, ale on nás dobehol.

„Wolfie!" Vyrútil sa z chodby Jason. Zastala, ale neotočila sa. Pustil som ju.

„Wolfie, no tak! Bolo to len raz. Ale to Bella! Ona sa na mňa vrhla," skučal. Neverím mu.

Malfoyová sa začala triasť. Myslel som, že ju zas rozplakal, ale keď sa otočila, priam vyzerala ako bohyňa pomsty. Normálne som sa jej zľakol aj ja a to som jej teraz nič neurobil. Skutočne bola naštvaná. Nie. Ona zúrila.

„Neklam!" zvýšila hlas Malfoyová.

Ticho som sa poobzeral okolo. Ak by nás tu teraz našiel nejaký učiteľ, máme trest istý. A to by skutočne nedopadlo dobre, keby dostaneme trest práve my traja spolu.

„Nie som hlúpa!" zasyčala.

„Toto je koniec! Nepochopil si to?! Koľkokrát ti to mám zopakovať?" 

Bola by po ňom skočila, no zachytil som ju. Dočerta aj s dievčaťom! Jason cúvol a Malfoyová vrčala ako šelma, pričom sa snažila vymaniť.

„Hej, upokoj sa, tigrica!" pousmial som sa, no stále ju držal v bezpečnej vzdialenosti od Jasona.

„Urobil si dosť. Daj jej pokoj," precedil som.

„Takže ty sa vláčiš s ním?!" ukázal na mňa prstom Jason. Ja aj Malfoyová sme stuhli a neveriacky zažmurkali.

„Šibe ti?" vyprskol som.

„Snažíš sa na mňa niečo hodiť, čo? Aby neutrpelo tvoje dotknuté ego!" ironicky sa zasmiala Malfoyová až mi prebehol mráz po chrbte. Znova sa na Jasona takmer vrhla, no moja paža jej v tom zabránila. Ženská jedna bláznivá!

„Radšej vypadni. Robíš si to len horšie," zavrčal som.  Automaticky som Malfoyovú objal okolo pliec a odvliekol ju chodbou. Moon sa za nami len díval, no vzal si moju radu k srdcu.

Malfoyová celý čas do Chrabromilskej veže neprehovorila.  Ruky mala zaťaté v päsť a na tvári mix dvoch emócií. Bolesť a zúrivosť. Vošli sme do spoločenskej miestnosti. Vďaka merlinovi nás Tučná dáma pustila bez otázok, len s vyčítavým pohľadom.

V spoločenskej miestnosti nebol nikto. Bola celkom prázdna. Blondínka ako v tranze dupotala po koberci ku schodom k dievčenskému internátu, kde sa o ňu už istotne postarajú Kate a Valeriu. No, zastavil som ju ešte na schodoch.

„Malfoyová?"

Zdvihla tvár.

„Vykašli sa naňho. On ti za to nestojí. Máš na lepšieho," usmial som sa. Pousmiala sa a zišla dolu.

Asi ti zišlo na um, že sa na mňa vrhla a vášnivo ma pobozkala. Sklamem ťa. Iba ma tuho objala. Prekvapene som zažmurkal, no objatie jej opätoval. Potrebovala to.

„Vďaka, Potter," šepla, usmiala sa a vybehla hore.