Wolfie:

Ani po prázdninách som nedokázala dostať Draka z hlavy. Klamala by som, keby som povedala, že neznámy bol otravný a večer som si vôbec neužila. Niekedy som rozmýšľala, kto to len môže byť. Kráčala som okolo chlapcov na Rokforte a pohráva sa s myšlienkou, či je medzi nimi naozaj Drak a snaží sa ma nájsť.

Prezývku Hipogryfka som si vybrala kvôli hrdosti. Navyše tieto tvory zbožňujem. Áno, môjho otca kedysi jeden nepekne zranil a viem, že sú nebezpečné, ale sú také krásne. No, nie je to len o tom.

Vo štvrtom ročníku som ako posledná odchádzala z hodiny, lebo som sa s Hagridom zarozprávala o testráloch. Dobre, mám veľmi rada fantastické zvery. Zrazu k nám pribehol mladučký hipogryf a Hagrid začal byť veľmi rozpačitý. Snažil sa ho jemne, aby ho neurazil, odohnať.

Vytiahla som z neho všetko.

Toho hipogryfa našiel. Matku mu čosi zabilo a tak sa oňho stará. Okamžite som mu ponúkla svoju pomoc. Váhal, ale nakoniec som ho presvedčila, a tak sa teraz tajne staráme o nášho krásavca Princa. 

Merlin, dosť! Stačilo! Nemala by som nad ním premýšľať! Chodím predsa s Jasonom. Milujem ho! Drak, len sme spolu tancovali. Tá noc nič neznamenala! Ten bozk bol len na rozlúčku. Žiadny prísľub, žiadna zrada voči Jasonovi. Nemalo sa to stať. Viem, že nemalo, ale... Jason sa tiež nespráva ako vzorný priateľ.

„Hej, Malfoyová! Čo sa tak škeríš? To si si tak užila ples?" rypol si Potter hneď, ako ma zbadal v prvý deň po prázdninách.

„Samozrejme. A zjavne aj ty, keď si svoj jazyk strkal do dievčenských úst," odsekla som s úškľabkom.

„Závidíš, že si to nebola ty?"

„Radšej by som dobrovoľne skočila z Astronomickej veže, ako sa bozkávať s tebou!"

„To ma zabolelo."

„Mimochodom, neprilepil si sa trošku?" zmenila som tému a usmiala sa ako stelesnená nevinnosť.

Pre tú hlúpu guľovačku a ešte aj hanbu pred mojou rodinou som ho predsa nemohla nechať len tak. 

„Čo?" naklonil hlavu nabok.

„Ahá, takže ty bežne chodíš s prútikom prilepeným na ruke?" stále som sa sladko usmievala.

Potter okamžite zodvihol ruku a skutočne ju mal prilepenú k prútiku. Vyjavene na to civel. Ešte pred tým, ako sa dostal do svojej izby, som sa tam vošla ja a tekuté mydlo vymenila za lepidlo. Jednoduché, ale účinné. Druhou rukou siahol po tej prvej a aj tá sa prilepila.

„Čím si to, pre Merlina, natrela?!"

„Nič som nenatrela. Nemalo by mydlo skôr voňať?" žmurkla som. Zavrčal.

„A ako sa mám teraz podľa teba najesť?"

„To je tvoj problém!"

„To teda nie! Ty si ma do toho dostala, takže ma teraz pekne nakŕmiš!"

„Zabudni!" 

„Tak odstráň to lepidlo!" zavrčal.

„Hej! Prečo sa, pre Dumbledora, nemôžeme pustiť?" prišiel k nám Fred, držiac Kate za ruku.

Ups!

Fred zjavne tiež použil mydlo a držal za ruku Kate.

„Malfoyová vymenila mydlo za lepidlo,"  žaloval hneď Potter.

„Wolfie!" zaúpela Kate.

„Hej, chalani, môžte mi pomôcť?" pridal sa k nám Jack, ktorý mal ruku prilepenú ku knihe.

„Čo sa deje?" prišla k nám aj Valeria. 

Mávla som prútikom nad každým a odstránila lepidlo. Kate zatiaľ zreferovala Valerii, o čo tu išlo.

„Škoda. Mohla ma nakŕmiť," povedal naoko smutne Potter Fredovi. Len som prevrátila očami.

***

„A dnes sa proti sebe postaví Chrabromil a Slizolin!" zakričal komentátor. Bol už február a učenie na VČÚ sa mi striedalo s metlobalovým tréningom a zápasmi.

Potter si podal ruku s Camom Zabinim a nasadli na metly. Potom Potter vyzývavo pozrel na svojho brata Albusa, ktorý mu pohľad opätoval. Obaja Potterovci proti sebe na poste stíhača. Chrabromilčan vs Slizolinčan. Dvaja bratia proti sebe. Každý tento boj miloval.

Lopty vyleteli do vzduchu a ja som sa po tej mojej hlavne hneď vrhla. Pritom som vrazila do Cama a nejakého Slizolinčana.

„A Malfoyová má loptu a nebezpečne sa približuje k obrancovi Slizolinčanov Justinovi Adamsovi." Bola som rýchla a ľahko sa dostala cez obranu Slizolinu. Hodila som loptu a trafila sa do obruče.

Chrabromilčania začali jasať a Slizolinčania vypiskovať.

„Dobre, Malfoyová!" pochválil ma Potter. Žiaľ, tento idiot je kapitánom. Nie som z toho nadšená, ale musím uznať, že je sakra dobrý a férový. Prijala som jeho pochvalu a pokračovala v hre. Ihrisko je tiež jediné miesto, kde sa s Potterom tolerujeme.

Slizolinčania začali, nanešťastie, vyhrávať. To sa mi rozhodne nepáčilo a Potterovi tiež nie. Nezniesol pomyslenie, že by ho Albus porazil. Súrodenecká rivalita je možno o niečo silnejšia ako tá medzi fakultami. Vyzeralo to biedne, nemáme šancu s triafačmi vyrovnať skóre. Našou poslednou nádejou je Potter.

A ako na zavolanie sa náš kapitán vrhol za zlatou strelou. Albus sa neskoro spamätal a Potter by tú strelu aj chytil, ale...

„POTTER, POZOR!" zvrieskla som.

Fred, náš odrážač, letel k Potterovi, ktorý sa obzrel a v očiach mu bolo vidno strach. Neskoro sa uhol a tak mu dorážačka trafila metlu. Zazmätkoval a rútil sa dolu. Fred naštvane odpálil dorážačku na jedného Slizolinčana, ktorý to schytal do ruky.

„JAMES!"

„POTTER!" vykríkla som zároveň s Albusom.

Potterovi sa, vďakamerlinovi, podarilo metlu tesne nad zemou vyrovnať, ale stratil zlatú strelu, rovnako ako aj Chrabromilčania sústredenie. To využili Slizolinčania a dali ďalší gól. Dočerta! Ešte chvíľu a nepomôže nám ani zlatá strela.

Krátko po tom, čo sa nám, konečne, podarilo streliť gól sa odohral obľúbený súboj medzi Potterovcami a na veľkú radosť Chrabromilčanov, zvíťazil náš kapitán.

Po zápase som sa rozhodla zájsť za Hagridom a Princom. U báb som sa nemusela vyhovárať, pretože Kate bola niekde s Fredom a Valeria v knižnici.

„Wolfie!" privítal ma Hagrid a vtiahol ma do medvedieho objatia.

„Ahoj Hagrid! Ako sa má Princ?"

„Hrá sa vonku. Nedáš si zatiaľ čaj?"

„Rada," prijala som pozvanie. Hagrid nám obom uvaril čaj a dali sa do reči. Asi o hodinu sa ozvali v blízkosti chalupy kopytá. Vybehli sme von.

„Princ!" usmiala som sa, keď som zbadala toho nášho hipogryfa. Uklonila som sa mu a on automaticky tiež. Vrhla som sa mu okolo krku a objala ho.

„Chýbala som ti kamarát? Mrzí ma, že som ťa zanedbávala, mala som toho v poslednom čase veľa," pohladila som ho po zobáku.

„Ten by ťa nechal na sebe už aj preletieť," zasmial sa Hagid.

„Nie je na to ešte mladý?" zamračila som sa a stále hladila Princa.

„Neboj!" chytil ma Hagrid a vyhodil na Princov chrbát.

„Hagrid, čo to-" začala som, ale poloobor plesol Princa po zadku a hipogryf sa rozbehol. Roztiahol krídla a vzlietol. Objala som Princa okolo krku a pevne sa držala. Srdce mi tĺklo ako zvon a najskôr som chcela od strachu kričať, ale poviem ti, že toto bol zážitok. Nádhera! Milovala som lietanie na metle, ale na Princovi to bolo ešte lepšie! Neviem, to ani len opísať.

Pristáli sme, až keď boli hviezdy na oblohe.

„Ďakujem ti, Princ," pošepla som a objala hipogryfa. Láskavo ma ďobol zobákom. Rozlúčila som sa aj s Hagridom a utekala do hradu.

Potichu som kráčala hradom, aby ma nenašiel Filch, pani Norrisová alebo nejaký učiteľ. A tiež aj Zloduch.

Zrazu som začula hlasné stony a vzdychy. Zvuk sa ozýval z chodby, po ktorej som sa ponáhľala do klubovne. Chcela som okolo dvojice len prebehnúť, ale kútikom oka som ich zahliadla. To, čo som videla, mnou otriaslo v základoch.

Akoby by mi do srdca vrazil dýku a rozsekal ho na milión kúskov. Do očí sa mi nahrnuli slzy, ale potlačila som ich. Nie, nebudem plakať. Zostala som stáť ako ľadová socha s rukou na ústach potláčajúc vzlyky.

Modlila som sa, nech je to len zlý, príšerný sen. Nie realita. Všetko vo mne chcelo kričať, plakať, zúriť. V hrdle som mala hrču a nemohla som sa ani riadne nadýchnuť. Srdce sa mi rozpadlo na ešte viac kúskov a celé krvácalo žiaľom, bolesťou a hnevom. Cítila som sa ako idiot.

Využitá, odkopnutá, nemilovaná, zradená... Ten pocit bolesti pri srdci bol nepopísateľný. Hrozný. Mučivý. Zvieravý.

Môj milovaný Jason Moon, chlapec, ktorého som milovala, si tu užíval s Bellou Adamsovou, hoci mi tvrdil, že má dnes veľa úloh. Bella mu začala rozopínať nohavice, on bozkával jej krk. Otvorila oči. Stretli sa s mojimi. Zarazila sa a samozrejme Jason si to všimol. Otočil sa a keď ma zbadal vyvalil oči.

„Wolfie!" vydýchol.

Z vlasov mal prvotriedne hniezdo a pery opuchnuté z bozkávania. Pritom odhalil Bellu, ktorá bola za ním a na krku mala od neho značku. 

„Wolfie, ja... ja ti to vysvetlím," začal.

„Vysvetlíš?" zopakovala som.

„Naozaj? Myslím, že som to pochopila. A nehovor mi, že to nie je tak, ako to vyzerá, pretože je to presne tak!" odvrkla som.

„Prosím, ja..."

„Sľúbil si, že počkáš! Myslela som, že to po Kelly celý čas ideš a len sa vyhováraš, že ide len o projekty. Ale miesto Kelly to bola Bella Adamsová! Alebo obe? Teraz si nie som istá, aké veľké potreby máš!" kričala som.

„Keď si mu nedala ty, tak prečo nejaká iná? Hádam si si nemyslela, že takto si ho udržíš. Chudák, najskôr si prehnane žiarlivá a ešte mu ani nechceš dať," prehovorila Adamsová.

„Takže toto nie je prvýkát?" neveriacky som sa zasmiala. 

„W-Wolfie, ja, ja..." koktal Jason.

„Nie, Jason! Je koniec!" zavrčala som ľadovo. Stále som statočne bojovala so slzami.

„Wolfie, prosím! Toto mi nerob! Ja som len chcel byť pripravený," dostal zo seba. Urobil niekoľko krokov ku mne. Neveriacky som zažmurkala.

„Prosím?!" vyštekla som až sa Jason prikrčil.

„Chápeš. Po prvýkrát je to vraj vždy trápne a nechcel som, aby sa to medzi nami ešte viac pokazilo. T-tak som sa to chcel naučiť. Aby sme si to obaja užili. Robil som to pre nás. Pre teba."

Krvi by sa mi nedorezal. Klamár!

„Ty jeden špinavý humusák!" zvrieskla som a vlepila mu zaucho. Ušla som a rozplakala sa.

Aloha! Hola!

Pomstu s lepidlom vymyslela Adiiik_.Muchas gracias, mi amor ♥

Gracias aj za všetky Vaše reads, nádherné komentáre a toľko votes. Veľmi si to vážim. Sľubujem, že hlavná dejová línia, a teda nedobrovoľný výlet, bude už čoskoro.    *CleoDeFuego*