Wolfie:

Jemne ma k sebe pritiahol a začal ma viesť tancom, pričom mi stále hľadel do očí. Srdce mi tĺklo, ako zvon, ego rástlo a myslela som, že v jeho náručí sa roztopím ako horúca čokoláda.

„Prečo si poslal svojho otca, aby zistil moje meno?" prelomila som ticho.

„Pretože som bol nedočkavý. Ale neprezradila si mu ho. Mne ho povieš?" usmial sa.

„Je mi ľúto, ale nie. A čo ty?" šibalsky som sa usmiala.

„Prepáč, krásavica, ale tiež ti neodhalím, kto som," zasmial sa nad mojou zvedavosťou.

Mohla som to tušiť! Je logické, že keď ja som neprezradila svoje meno, neprezradí ho ani on.

„Dovolíš mi aspoň ťa poznať?" nevzdával sa.

„Prečo ma chceš poznať?" nadvihla som obočie, ale úsmev mi stále zdobil pery.

„Aby som svoju krásku neskôr mohol nájsť v tom veľkom čarodejníckom svete," odvetil a mne zahoreli líca.

„Ty ma chceš hľadať?" pobavene som pokrútila hlavou.

„Samozrejme," zdvihol bradu.

„Neviem, čo chceš o mne vedieť. Som normálna čarodejnica."

„Ako ťa mám oslovovať, keď nie tvojím menom?" zaujímal sa a stále sa usmieval. Chvíľu som uvažovala a potom zo seba dostala:

„Hipogryfka."

„Hipogryfka? Máš ich rada?" zopakoval.

„Aj preto," prikývla som. Nebol to jediný dôvod.

„A smiem vedieť tvoje oslovenie?"

„Drak," odpovedal okamžite.

„Drak?"

„Keď ty môžeš byť hipogryfka, prečo nie ja drak?" uškrnul sa a a ja som vyprskla do smiechu. Až na na to, že je trošku zvláštne volať tohto chlapca Drak, keď môj otec je Draco.

Chvíľku sme len mlčky tancovali. Bol skutočne skvelý tanečník.

A čo Jason ?
Jason ?
Jason Moon, ty kača!
Jason je určite s Kelly!
A čo ak nie! Vieš predsa, čo od teba chce!
Však práve!
Ale miluješ ho.
Je to len tanec. Nepodvádzam ho! 

Tak, hádku so svedomím mám za sebou.

Naozaj s Drakom nič zlé nerobím. Iba spolu tancujeme. Aj tie jeho reči, že ma chce nájsť beriem s rezervou. O nič nejde.

„Nad čím rozmýšľaš?" prebral ma z uvažovania Drakov hlas.

„Len tak," zavrtela som hlavou.

„Na akú školu chodíš? To mi predsa môžeš povedal," bol Drak zvedavý.

„To môžem," súhlasila som.

„Rokfort."

„Tak to som ťa už musel vidieť! Ale nemôžem uveriť, že nespoznávam takú krásavicu," urobil so mnou otočku. Rozosmiala som sa.

„A čo fakulta?"

„Veľmi chceš vedieť, kto som, však?"

„Čo myslíš?" zasmial sa.

„Nechodím do Bifľomoru," odpovedala som prešibane. Ešte to tak, aby to mal také ľahké a prehľadal celý Chrabromil! Hoci neverím, že by skutočne šiel hľadať, na druhej strane, keby ma spoznal, nechcem, aby sa to dostalo do uší Jasonovi a zbytočne si niečo zle nevysvetlil.

„Vylučovacia metóda?" pobavene zavrtel hlavou Drak. Pesnička už skončila, ale ako pokračovala ďalšia, tak aj môj tanec s Drakom.

„A čo ty? Tiež sa hráš na pána Záhadného," podpichla som ho.

„Ja nie som Bystrohlavčan," mykol plecami.

„Skúsime niečo ďalšie. Čo robíš vo voľnom čase?"

Jeho zvedavosť ma bavila. Bol zlatý a skutočne oceňujem jeho snahu a hoci túžim zistiť, kto je pod maskou, nemám v pláne odhaliť mu svoju identitu.

„Rozmýšľaš, kde by si ma mohol nájsť? Či na metlobalovom ihrisku alebo v knižnici?" 

„Tak trochu," priznal sa. Znovu som sa zasmiala.

„Neviem, čo by som ti prezradila. Rada čítam a mám rada aj metlobal, čarovné tvory," mykla som plecami opatrne vyberajúc slová. Zamyslel sa.

„Čarovné tvory? Takže si asi Hagridova obľúbená študentka?"

„Tak toto netuším."

„Dobre a čo ročník? Možno sme spolužiaci. Aj keď to musím byť poriadne slepý, keď nespoznávam svoju nádhernú spolužiačku." 

„To by som ti tak uľahčila ako s fakultou," zavrtela som hlavou. Zaskučal.

„Prečo ma takto naťahuješ, kráska? To som taký nezdvorilý a otravný?"

Zasmiala som sa.

„To nie. Naopak, je to milé. No, neuraz sa, strašne ma to baví!"

„To vidím! S tebou sa ľudia vážne nenudia, však?" usmial sa.

Opäť sme tancovali mlčky, len si hľadeli do očí. Drak tancuje fantasticky. Viem, že to znie divne, ale skutočne si pripadám ako princezná a on je môj princ. Áno, je to smiešne, no dúfam, že každé dievča aspoň raz zažije taký pocit!

Kútikom oka som zbadala bozkávajúci sa pár pri jednej zo stien. Tá strapatá čierna štica. Potter. Merlin, ani na takomto večierku si nedá pokoj s dievčatami? Hneď jednu zbalil. 

Áno, viem, že Potter je dosť obľúbený chalan, hlavne ženskej populácie, na Rokforte. Mnoho dievčat malo možnosť skončiť s ním v posteli, no len drobné percento s ním aj chodilo. Čo na ňom ale vidia, nechápem. To, že je kapitán metlobalového družstva? Netuším.

Drak spravil so mnou otočku. Pesnička sa blížila ku koncu. Drak sa so mnou zatočil až som stratila rovnováhu a určite by som skončila na zemi, keby nie je jeho rýchlych reflexov. Jeho paže ma rýchlo zachytili okolo pása a zastavili môj pád. Vyjavene som na neho hľadela a on mi pohľad oplácal. Až dozneli posledné tóny piesne, pomaly ma zdvihol na nohy, pričom mi neustále hľadel do očí. Privinul si ma opäť k sebe a ruky mi položil na pas. Ja som svoje omotala okolo jeho krku.

Bol tak blízko. Neuveriteľne blízko až som cítila jeho teplý dych na svojej tvári. Neustále sa na mňa usmieval a ja som mu úsmev oplácala. Nepotrebovali sme slová. Bolo to krásne. V bruchu som mala asi miliardu motýlikov a myslela som, že sa zbláznim. 

Toto je ako sen. Nádherný sen. Ale sen to nie je. Je to skutočnosť.

Keď pieseň skončila, začalo hrať opäť niečo živšie.

„Nechceš niečo na pitie?" spýtal sa Drak. 

Prikývla som a spolu sme zamierili k stolu s punčom. Akosi podvedome som sa mu zakvačila do jeho nastaveného ramena. Akoby to bola samozrejmosť. Drak nám obom nalial do pohárov a jeden mi podal so šibalským úsmevom.

„Sladký nápoj, pre to najsladšie dievča na plese. Pre teba, Hipogryfka!" 

„Ďakujem, Drak," prijala som nápoj a odpila si.

Otočila som sa a všimla si, že aj Rose s niekým tancuje. Dokonca aj môj braček Scorpius vykrúcal Roxanne. A otec s mamou. Všimla som si jeho prekvapený pohľad, keď ma zbadal s Drakom. Trochu som očervenela a odvrátila tvár.

Chvíľu som sa len tak rozprávala s Drakom. Strávila som s ním veľa času. Takmer stále sme boli na parkete a smiali sa. A tancovali sme, ako sa nám zachcelo. Niektoré naše kreácie boli fakt zábavné.

Ani som si neuvedomila, že už sa blíži polnoc. Nie nemala som v pláne utiecť a zanechať Drakovi topánku, ako tá muklovská princezná. Myslím, že sa volala Popoluška? To je jedno. Ja som sa tešila na ohňostroj.

„O dve minúty je tu polnoc. Prosím, vezmite si každý pohár šampanského, deti džúsu, a poďme von, kde spoločne privítame nový rok!" zvolala babka. Drak ma na chvíľu pustil a keď sa vrátil niesol dve vysoké poháre na stopke. Jeden mi dal do rúk.

„Poď!" chytil ma za ruku a ťahal von. 

Zastali sme v krásnej záhrade a hľadeli na nočnú tmavomodrú oblohu posiatu striebornými hviezdami. Vôkol nás bolo mnoho čarodejníc a čarodejníkov v maskách. Ich pohľady žiarili, na perách úsmev.

Babka s Molly Weasleyovou prešli úplne dopredu a oznámili, že do polnoci chýba len minúta a za chvíľu sa začne odpočítavanie.

Drak si so mnou preplietol prsty a pozrel na mňa s úsmevom. Úsmev som mu opätovala.

„Prisahám, že ja si ťa nájdem!" zašepkal.

„Uvidíme," podpichla som ho a on ma štuchol do boku.

„Desať, deväť, osem, sedem, šesť, päť, štyri, tri, dva, jedna! Šťastný Nový rok!" kričali všetci a oblohu preťal farebný ohňostroj. Všetci zdvihli poháre na prípitok a pískali nadšeným.

„Šťastný Nový rok, Hipogryfka!" 

„Šťastný Nový rok, Drak!" 

Štrngli sme si a pripili. Potom si ma Drak pritiahol bližšie a objal ma okolo pliec. Ja som si hlavu oprela o jeho telo. Usmiali sme sa na seba a potom sme zrak upriamili na oblohu. 

Ohňostroj bol nádherný a čarovný aj na to, že sme čarodejníci. Vytváral rôzne obrazy alebo len tak vybuchol do rôznych farieb a tvarov.

„Tak a teraz poprosím všetkých, skutočne všetkých, o prvý tanec v novom roku," usmiala sa Molly Weasleyová. Hľadať som nemusela.

„Môžem byť ten vyvolený, ktorému venuješ svoj prvý tanec?" uklonil sa predo mnou Drak.

„Bude mi cťou mať s tebou prvý tanec," pristúpila som na jeho hru a vložila svoju dlaň do tej jeho.

Usmial sa, pritiahol si ma bližšie a položil mi jednu ruku na pas, pričom tú druhú stále jemne držal. Ja som mu svoju ruku položila na plece a začali sme tancovať.  Ani neviem, čo sme vlastne tancovali. Bolo mi to jedno. Vnímala som len jeho. 

„Teraz som naozaj rád, že ma sem rodiča dotiahli. Inak by som nemal možnosť ťa spoznať," šepol Drak.

„Však ma ani nepoznáš. Nevieš, kto je pod maskou," provokovala som. Zasmial sa.

„Ale viem. Hipogryfka."

Očervenela som a márne sa snažila, nech si toho nevšimne. Žiarila som tou červeňou ako reflektor.

„Si roztomilá, keď sa červenáš," zašepkal mi do uška.

Myslela som, že sa skutočne roztopím. Čo so mnou ten chalan robí? Kto si, keď toto so mnou dokážeš? V bruchu som mala miliardu motýlikov a už-už som čakala, kedy mi kolená vypovedajú službu.

„Neuťahuj si zo mňa!" prižmúrila som oči.

„Myslím to vážne," uškrnul sa.

Úplne opantal moje zmysly. Nedokázala som nič iné a nikoho iného vnímať, len jeho. Jeho osobnosť a jeho prítomnosť. Cítila som sa ako zdrogovaná. Alebo pod vplyvom nápoja lásky. Ale všetko mi našepkávalo, že som úplne triezva a nič vo mne nie je.

Drak bol milý, nežný, láskavý, vtipný, tajomný... Zvedavosť len rástla. Kto je pod maskou? Komu patria tie oči?

Tancovali sme dlho. Neviem presne koľko, ale neprekážalo mi to. Nechcela som, aby táto noc skončila. No, všetko sa raz musí skončiť.

Všimla som si, ako sa mama snaží upútať moju pozornosť a máva na mňa. Povzdychla som si.

„Drak, ja už budem musieť ísť," povedala som ticho.

„Prečo?"

„Mama ma čaká."

„Dobre, ale ešte aspoň do konca piesne zostaň," nahodil psí pohľad.

„Fajn," zasmiala som sa.

Pokračovali sme v tanci a v duchu som sa snažila predĺžiť čas. Nechcela som odísť.

Pieseň sa blížila ku koncu. Obaja sme to vedeli. Drak ma po tvári a mnou prešla elektrina. Privrela som oči a užívala si jeho jemný dotyk. Hľadel mi uprene do očí a ja som mu pohľad oplácala. Jednou rukou ma objímal okolo pása a druhú mi držal na líci, akoby sa chcel uistiť, že som skutočná. Jeho zrak na sekundu spadol na moje pery. Urobila som to isté. Neodolala som. Moje myšlienky zamierili k téme, aké by to bolo, keby ma pobozká. Bol tak blízko. Naše tváre delilo len pár neskutočných milimetrov.

„Aby si si ma pamätala," usmial sa.

Sklonil sa ku mne ešte bližšie. Ja som s očakávaním zavrela oči. Drak prekonal tých pár mučivých milimetrov, čo delili naše pery. 

Vo mne vybuchol snáď ohňostroj ako ten pred časom na oblohe. Telo mi zaplavila horúčava a úplne som sa  stratila v jeho náručí. Vnímala som len jeho fantastické pery, ktoré chutili ako víno. Boli mäkké a sladké. Navyše drzé, no pritom stále jemné.

Dlaň so mu položila na líce a bozk som mu s najväčšou túžbou opätovala. Cítila som, ako sa potešene usmial. Bol to skvelý pocit. Motýle sa mi v brušku vzbúrili a poletovali ako šialené. Myslela som, že explodujem.  Nemohla som sa od jeho úžasných pier odtrhnúť a on zjavne tiež nemal záujem ma pustiť a odísť. Toto bolo neskutočné. Nádherné.

Keď sme sa od seba odtrhli, zahľadeli sme si do očí a usmiali sa na seba. Stále som cítila chuť jeho pier na svojich.

„Zatiaľ ahoj, Hipogryfka," rozlúčil sa so mnou a pobozkal mi chrbát ruky.

„Ahoj, Drak."

Pustil ma a ja som utekala za mamou, ktorá na mňa stále čakala a pravdepodobne aj všetko videla. Sakra!

„To čo bolo?" zasmiala sa mama, keď som k nej prišla.

„Čo bolo čo?" odpovedala som otázkou, ale nepozrela na ňu, lebo som cítila, ako sa červenám.

„Ty veľmi dobre vieš, čo myslím."

Neodpovedala som.

Vyšli sme z budovy, kde nás už netrpezlivo čakal otec so Scorpiusom v náručí, lebo drobec už zaspal. 

„No konečne! Kde ste?" zaúpel ticho a vrhol na nás podozrievavý pohľad.

„Wolfie, musela dotancovať," žmurkla mama na otca.

„Dotancovať alebo dobozkávať sa?" nadvihol otec obočie. Očervenela som ako rajčina.

„Ehm, nepôjdeme už?" zmenila som tému.

Otec prikývol a premiestnili sme sa pred náš dom. 

Keď som klesla do perín, zaspávala som s myšlienkou na Draka.