Wolfie:

„Tak a ešte maska," zamrmlala som si pre seba.

Bol deň Silvestrovskej zábavy. Veľmi som sa na ňu tešila. Čochvíľa vyrazíme na miesto konania. Spokojne som sa pozrela do zrkadla. V šatách som vyzerala ako snehová kráľovná. Vlasy som si stiahla do drdola, dva pramienky mi však lemovali tvár. Namaľované sivé oči žiarili spod elegantnej tyrkysovej škrabošky so striebornými ornamentami, rúž zvýraznil pery. A čerešničkou na torte boli strieborné šperky.

Pomaly som vykročila v sandálkoch na podpätku ku schodom. Na pleciach mi pristáli teplé dlane. Otočila som sa a usmiala na maminu. Bola nádherná. Vlasy mala zčesané na stranu a zopnuté sponou. 

Dolu nás už netrpezlivo čakali otec so Scorpiusom, obaja vyvalený v mäkkých kreslách. Keď však začuli zvuk našich topánok, otočili sa. Otcovi spadla sánka. Prechádzal pohľadom zo mňa na svoju manželku. Rýchlo som zišla dole a pridala sa k Scorpiusovi.

Na poslednom schode mama zastala a otec k nej vykročil. Vzal jej ruku do dlaní a pobozkal ju. Mama sa usmiala, dotkla sa jeho líca a láskavo sa pobozkali.

Scorpius sa odvrátil a robil za ich chrbtami, že bude vracať. Objala som ho zozadu a on okamžite prestal ukazovať svoje vracacie gestá.

„Milujem ťa, Astoria," oprel otec svoje čelo o to mamine. Usmiala sa.

„Aj ja ťa milujem, Draco."

Otočili sa k nám.

„Vyzeráte nádherne," preniesol otec pohľad z maminy na mňa. Očervenela som.

On mal na sebe slávnostný hábit a tmavozelenú skoro až čiernu škrabošku. Scorpius mal tiež oblek, ale tak sa sťažoval, keď mu otec viazal kravatu, že som to počula z jeho izby do svojej. Chudáčik môj malý.

„A prečo Wolfie nemusí mať kravatu?" zamračil sa Scorpius a vyčítavo pozrel na otca. Všetci sme sa rozosmiali a vyšli pred náš dom. Babka už bola na mieste.

„Wolfie, ideš so mnou?" nastavil mi ruku otec. Prikývla som a zakvačila sa do jeho ramena. Mama chytila Scorpiusa za ruku a kývla na otca. Vymenili si pohľady a PUK...

Stáli sme na nádhernom pozemku. Trávnik bol skvelo upravený a navyše plocha bola obrovská. V diaľke sa črtali záhony ruží a veľkolepé záhrady. Budova, v ktorej sa bude konať zábava, vyzerala ako zámok. Malfoyovci si na luxus potrpia, len čo je pravda. Určite sem prídu všetci významní čarodejníci a čarodejnice s rodinami.

Otec ponúkol druhé rameno mame, ktorá ho ochotne prijala a viedol nás k hlavnému vchodu. Zvnútra sa už ozývala príjemná hudba.

„Ideme nájsť, kde sedíme. Vy choďte oznámiť babke, že sme už tu," povedala nám mama. Prikývla som, pustila otcove rameno a chytila Scorpiusa za ruku, aby som ho nestratila.

„Wolfie, toto nevyzerá ako zábava. Čo tu mám robiť?" zapišťal Scorpius.

„Ak mi sľúbiš Scorpius, že ma celý večer nebudeš oslovovať menom, poviem ti," sprisahanecky som žmurkla.

„Prečo ťa nemám oslovovať menom. Chceš aby som ťa volal inak? Napríklad tvojim druhým menom?" nechápal.

„Nie. Proste mi nehovor nijako. Chcem byť trošku tajomná, vieš? Zahrať sa na agenta," žmurkla som. Scorpius mykol plecami. 

„Fajn, sľubujem. Ale teraz mi už povedz, čo tu mám sám robiť!"

„Nebudeš sám. Som si istá, že prídu aj Roxanne, Hugo a Kim a môžete sa ísť spolu hrať aj von." Bratovi zažiarili oči.

„Vážne?" 

„Jasné. Len ich asi budeš musieť nájsť, keďže sú všetci v maskách. A teraz poďme babke oznámiť svoj slávny príchod," zasmiala som sa a Scorpius so mnou.

Ako som kráčala okolo niekoľkých čarodejníkov a hľadala som babku, snažila som sa aj rozoznať niekoho známeho. No, všetko to boli len zamaskované tváre.

„Babi!" vykríkol nadšene drobec. Víťazne na mňa pozrel. To mala byť neohlásená súťaž Scorpius Malfoy?

„Zlatíčka moje, to ste vy? Ani som vás nespoznala. Ste krásni," vystískala nás babka.

„Kde máte rodičov?"

„Išli sa usadiť."

Babka prikývla, odškrtla si nás na zozname a potom nás  viedla k nášmu stolu. Zrazu som do niekoho vrazila a spadla mu na hruď.

„Merlin, prepáč!" ospravedlňoval si mi chlapčenský hlas.

„To nič. Napokon, ja som do teba vrazila," pousmiala som sa a zdvihla zrak, aby som zistila, s kým mám tú česť. Moje oči sa stretli s čokoládovými. Chlapec sa na mňa usmial a pokračoval v ceste.

Babka nás zaviedla k stolu, ktorý sme zdieľali s ďalšími hosťami. Rodičia sa s nimi nadšene bavili. Nie som si istá, o koho šlo, keďže na lístkoch pred nami mená neboli. Babka sa ospravedlnila a odišla vítať ostatných. 

Ja som sa len tak obzerala, keď som zbadala známu ryšavú kučeravú hrivu. Dobre, jej prezradím svoju identitu, nech tu nie som taká sama. Vstala som od stola a šla k osobe.

„Ahoj," pozdravila som ju a ona sa prudko otočila. Hnedé oči si ma prekvapene premerali.

„Ahoj," odzdravila ma, žmúriac oči s nádejou, že ma spozná.

„Vyzeráš úchvatne," pochválila som ju. Skutočne. Mala na sebe nádherné červené šaty na ramienka s čiernym lemom.

„Ďakujem, ty tiež. Len sa snažím zistiť, kto si," zasmiala sa.

„Rose, to som ja Wolfie!" zašepkala som potichu, aby ma nikto iný okrem nej nepočul.

„Wol-!" chcela skríknuť, ale včas som ju umlčala.

„Pst! Nechcem, aby niekto vedel, kto som," šepla som jej a dala ruku dole. Rose horlivo prikývla.

„Ja mám dosť! Toto je úžasné," vydýchla nadšene a ja som prikývla. Chceli sme pokračovať v rozhovore, ale prerušil nás zosilnený hlas mojej babky.

Rýchlo som bežala na miesto, kde ma už čakal otec, mama, Scorpius a ako som zistila, teta Daphne a jej priateľ.

„Vážení čarodejníci a čarodejnice," začala babka a všetky oči sa upreli na ňu.

„Vítam Vás na večierku, ktorým oslávime koniec tohto roka a spoločne privítame nový. Dúfam, že sa všetci dobre najeme, zabavíme a užijeme si tento sviatočný čas. Na úvod by som sa aj chcela poďakovať Molly Weasleyovej za pomoc pri príprave," usmiala sa babka na Molly Weasleyovú a všetci sme začali tlieskať.

„Ďakujem, Narcissa," usmiala sa Molly Weasleyová. Netušila som, že tie dve sú také kamarátky.

„Po slávnostnej večeri príde zábava, takže poprosím potom všetkých na parket! Presne o polnoci bude ohňostroj. Takže bež ďalších rečí," zdvihla čašu a všetci ostatní nasledovali jej príklad.

„Na dnešný večer!"

Všetci sme si pripili a potom sa pred nami zjavila polievka.

„Tak dobrú chuť!" tleskla teta Daphne rukami.

Druhý chod boli ryby. Boli úžasné. Sem tam som prehodila nejaké slovo so Scorpiusom, ale skôr som počúvala o čom sa baví otec alebo mama. Teta Daphne práve dorozprávala historku z jej cesty v Portugalsku, keď sa ku mne naklonila mama.

„Ten chlapec sa stále na teba pozerá," zašepkala mi do ucha. Nadvihla som obočie a nenápadne sa obzrela. Jeho pohľad sa stretol s mojím. Bol to ten pán Neznámy, na ktorého som spadla. 

Super, Wolfie! nadávala som si v duchu.

Na perách vyčaril úsmev. Oplatila som mu ho a otočila sa späť k jedlu, aj keď stále som cítila na sebe jeho pohľad a aj to, ako mi horeli líca.

„Kto to je?" zaujímala sa mama.

„Netuším."

Keď sme dojedli, babka opäť vstala.

„Na začiatok poprosím matky, aby si prišli zatancovať so svojimi synmi," usmiala sa. Ozvalo sa niekoľko protestných stonov.

„No ták, nehanbite sa!" zasmiala sa Molly Weasleyová.

Pustila sa hudba. Scorpius vyskočil na nohy a hlboko sa uklonil pred mamou. Otec maskoval smiech kašľom, ja som sa radšej obrátila. Mama sa láskavo usmiala.

„Smiem prosiť, krásna pani?" prehovoril vážnym hlasom Scorpius.

„Samozrejme, vzácny pane," prijala jeho ponuku a šli tancovať.

Bolo tak rozkošné, keď sa spolu hýbali do rytmu, Scorpius s výrazom princa a mama sklonená k nemu. Čo však bolo vtipnejšie, babka vykríkla, aby sa zmenili páry a môj malý braček snažiac sa zachovať tvár, uklonil sa mame a chytil za ruku ďalšiu ženu. S otcom sme takmer praskli od smiechu. 

Scorpius ženám ledva stačil. Miesto toho, aby on viedol ich, ony viedli jeho. No, každá bola z neho úplne hotová a láskavo na neho zvrchu hľadeli. Mama sa strácala vo víre tanca s jedným a o chvíľu s druhým chalanom. Dokonca tancovala aj s pánom Neznámym. On vedel fakt dobre tancovať. To sa mu musí nechať. 

Prvé tanečné kolo skončilo a Scorpius sa unavene zvalil na stoličku.

„Ty si ale tanečník," zasmiala som sa a drgla do brata.

„A aby nebolo dievčatám ľúto, tak Vás s Vašimi otcami poprosím, aby ste prišli na parket," vyzvala nás babka.

Otec sa predo mnou uklonil formálne uklonil.

„Smiem prosiť, krásna slečna?" opýtal sa zdvorilo. Je jasné, po kom má Scorpius takéto spôsoby.

„Samozrejme," zasmiala som sa a vložila svoju ruku do jeho dlane. Odviedol ma na parket. 

Otec ma viedol ladnými pohybmi po parkete a ja som sa naňho stále musela usmievať. Veľmi sa mi páčilo s ním tancovať. Bolo to skvelé a obaja sme sa dobre bavili.

„A teraz výmena!" zakričala babka.

Otec sa zaškeril a urobil so mnou otočku, no chytili ma iné mocné ruky. 

„Zdravím, krásna slečna," usmial sa pán s ktorým som tancovala. 

Mal ryšavé vlasy, takže tipujem, že tancujem s niektorým z Weasleyovcov. 

S každým mužom som tancovala chvíľku. Jeden z nich mi takmer vyrazil dych. Tancoval ako diabol a ja som mu vôbec nestačila. Bol až moc rýchly, kroky skoro nepredvídateľné. A ako to bolo už nejakú tú chvíľku zvykom zas som bola v inom náručí. 

„Dobrý večer, slečna," prihovoril sa mi dotyčný.

„Dobrý večer, pane," odpovedala slušne.

„Dostal som od syna úlohu zistiť vaše meno. Prezradíte mi ho?" Prekvapene som zažmurkala. No, to by som nebola Malfoyová, keby som si nedokázala zachovať tvár.

„Je mi ľúto. Dnes som len sama sebou bez mena," odpovedala som s miernym úsmevom.

„Chápem," zasmial sa muž.

Druhé tanečné kolo skončilo a ja som šla pohľadať otca. Spolu sme sa vydali k nášmu stolu. Zrazu som zbadala opäť svojho Neznámeho. Bavil sa s mužom, ktorý bol zvedavý na moje meno. Tak on na mňa poslal svojho otca? Musela som sa ticho zachichotať. Bolo to také celkom milé. 

Zbadal môj úsmev a opätoval mi ho.

„Čo sa tak usmievaš?" ozval sa mi pri uchu otcov hlas.

„Ale nič," odvetila som rýchlo.

„A keďže parket bol otvorený, všetci hor sa tancovať!" zvolala babka a zamierila za otcom. Ja chcela nájsť Rose, ale zastavil ma Scorpius.

„A povieš mi, kde sú Roxanne, Hugo a Kim?" opýtal sa. Poobzerala som sa, ale nikde som ich nevidela. 

„Poď za mnou za Rose a zistíme to," kývla som hlavou. Scorpius ma nasledoval až sme konečne našli Rose.

„Ahojte!" nadšene sa s nami zvítala.

„Ahoj. Prosím ťa nevidela si Roxanne, Huga alebo Kim?" opýtala som sa.

„Môjho brata nájdeš tamto. Myslím, že Kim bola s ním," odvetila Rose a Scorpius už zmizol, akoby sa pod ním zľahla zem.

„Dáme punč?" navrhla s úškrnom. Nemusela hovoriť dvakrát. Popri punči sme sa rozprávali a trošku sa hýbali do rytmu. Bavili sme sa dobre. 

„Prečo chceš byť vlastne slečna Anonymná, či ako ťa mám volať?" bola zvedavá Rose.

„Je to vzrušujúce a ani si nevieš predstaviť, ako ma to baví," zasmiala som sa a Rose so mnou.

„To teda viem! Asi to aj ja vyskúšam. Možno niekoho stretnem," sprisahanecky žmurkla, keď sa pri nás odrazu zjavil môj Neznámy.

„Dobrý večer dámy," mierne sa uklonil. S kamarátkou som si vymenila prekvapený pohľad.

„Dobrý večer," odvetila opatrne.

Neznámy jej venoval úsmev, ale podišiel ku mne. Srdce mi poskočilo. Akoby v diaľke zaznel Rosin pridusený kašeľ. V jeho očiach som sa pomaly mohla utopiť a vôbec by mi to nevadilo.

„Smiem prosiť?" opýtal sa neisto.

„A-áno," zakoktala som sa a v duchu som sa za to prefackala.

Neznámy sa, ale len usmial a ja som mu vložila ruku do dlane. Odtiahol ma na parket.