Wolfie:

Už sú tu pomaly Vianoce a Potter mi to stále neoplatil. Buď zabudol, alebo chystá niečo veľké. Veľmi dúfam v to prvé. Som z toho celá nesvoja a vidím prízrak aj tam, kde nie je. Už z toho šaliem! On si nikdy nedáva takto na čas!

S Jasonom to tiež nie práve ružové. Od toho incidentu v Troch metlách sa často hádame.

„Merlin, Wolfie, však o nič nešlo!" 

„O nič? Však s ňou tráviš viacej času ako so mnou!"

„Len chcela s niečim poradiť. Nemusíš hneď žiarliť."

„Ja nežiarlim! Len nerozumiem, prečo s ňou tráviš viac času ako so mnou."

„Mám toho trošku veľa. Však sa blížia VČÚ."

„Ale na svoju kamarátku si vždy nájdeš čas, však?"

„Wolfie, prestaň!"

„Ty prestaň klamať, Jason!"

Mám pocit, že sa náš vzťah rozpadá. Začínam byť zúfala a vážne neviem, čo mám robiť. Nechcem sa s ním rozísť, ľúbim ho. Som rada, že sa blížia tie prázdniny. Možno obaja potrebujeme trošku priestoru.

S dievčatami sme raňajkovali, keď sa zrazu ozval krik a tento hurhaj vtrhol do Veľkej siene.

„Veselé Vianoce, všetkým!" vletel do siene Potter spolu s Fredom a Jackom. Doslova. Všetci traja sedeli na metlách a lietali po Veľkej sieni, pričom Potter spolu s Fredom vystreľovali ohňostroj a Jack mával prútikom, aby kúzlom vytvoril padajúce snehové vločky.

„Šťastné a veselé! Šťastné a veselé!" 

„To je úžasné!" nadšene sa obzerala Kate.

„Nádherné!" pridala sa Valeria.

„Čo sa to tu deje?" skríkla profesorka McGonagallová,

„Potter, Weasley, Shaw! Čo- čo to má znamenať?"

„Šťastné a veselé, pani riaditeľka!" zakýval jej Potter na metle. McGonagallová otvorila a zatvorila ústa. Napokon len pobavene zavrtela hlavou a nechala to tak. Vianočná nálada chytili aj ju.

Zrazu ma schmatli niečie mocné paže a ocitla som sa vo vzduchu. Zvrieskla som a prudko sa otočila na únoscu. Škeril sa na mňa Potter. Pomohol mi vysadnúť na metlu.

„Zbláznil si sa?!" vyprskla som a pevne sa chytila metly. Potter sa rozosmial, vyhodil do vzduchu ohňostroj a letel som mnou von z Veľkej siene. Von z hradu.

„Nezabudol som, ako si ma donútila doviesť ťa do Rokvillu. Ale nemusíš sa báť. Nebudem taký zlý," zaškeril sa a rútil sa so mnou rovno dolu k zemi posypanej snehom.

„POTTER!" zrevala som a objala ho okolo pása. Zasmial sa a metlu vyrovnal tesne nad zemou. Hlúpy potterovský trik! Nikto neliata takto. Ako šialenec!

„No tak, Malfoyová! Hráš predsa metlobal," rypol.

Leteli sme vyššie a vyššie. Studený vietor mi štípal líca. A potom zrazu zase prudko dolu. Žalúdok mi urobil kotrmelec. Nebála by som sa, keby som mala tú metlu pod kontrolou ja. Nechcem byť vydaná na milosť a nemilosť tomuto idiotovi. Kričala som a pevne sa ho držala. Začínala som mrznúť, cítila som, akú mám skrehnutú tvár.

„Daj ma dolu!" zapišťala som mu do hrude, keď zase metlu vyrovnal len tesne nad zemou. Rada lietam, ale čo je veľa, to je veľa. Nebolo mi všetko jedno, hoci Potter je náš stíhač a s metlou to fakt vie.

„Ale no," pohladil ma po vlasoch ako sestru. Netuším, kde ma viedol, no zrazu spomalil a keď som zdvihla zrak v nádeji, že nebezpečenstvo pominulo a môžem mu streliť bez obáv, že sa zrútim z tridsať metrovej výšky, sotil ma a ja som s výkrikom spadla do snehu.

Vyskočila som na nohy. Ten strapatý, namyslený, arogantný idiot ma skutočne zhodil z metly do snehu?! Však počkaj, Potter! Vytvorila som snehovú guľku a hodila mu ju priamo do líca. Zásah. Prekvapene na mňa pozrel a ja som sa spokojne uškrnula.

„Toto si nemala, Malfoyová!" zasmial sa a zosadol z metly. Schmatol sneh do dlane a rozbehol sa za mnou. Vzala som nohy na plecia. Zasiahol ma ale presne do krku a sneh sa mi pomaly roztápal dolu na chrbát. Striasla som sa.

„POTTER!" zasyčala som, no usmiala sa.

„Čo je, Malfoyová? Tebe vadí troška snehu?" zaškeril sa a hodil do mňa ďalšiu snehovú guľu. 

Zasmiala som sa, urobila ďalšiu guľu a rozbehla sa po ňom. Utekal až pred hrad, kde nás zbadalo niekoľko študentov a začala sa hromadná guľovačka. Všetci sme vytvárali gule a hádzali ich na ostatných.

Bola som celá mokrá, ale vôbec mi to nevadilo, lebo som sa bavila. Zrazu sa ku mne niekto prikradol zozadu a hodil mi sneh za rolák. Skríkla som od prekvapenia a zimy, ktorá mi prebehla telom. Prudko som sa obrátila a hádaj, kto stál za mnou?

„Toto ti nedarujem!" rozbehla som sa za ním a hádzala doňho sneh, bez toho, aby som najskôr vytvorila guľu. Napokon som naňho zozadu skočila. Potter sa neudržal na nohách a spadol tvárou do snehu. Obaja sme sa, ale smiali ako blázni.

„Pomsta je sladká," zavrčala som s pobavením v hlase a sneh strčila Potterovi pod sveter. Zalapal po dychu a pretočil sa so mnou. Ležala som pod ním na chrbáte a on sa diabolsky uškŕňal. Prišlo mi to hrozne vtipné. Bol celý červený a vlasy mal od snehových vločiek.

„Tak tebe je to smiešne, čo Malfoyová?" prižmúril oči. Nebola som schopná odpovede, pretože som sa stále smiala. A odrazu mala celú tvár od snehu. Keď som sa začala brániť, Potter mi schmatol zápästia a držal ich nad mojou hlavou. Potom prišla ďalšia várka snehu.

„P-Potter!" prskala som a triasla hlavou.

Zasmial sa, no zjavne sa nado mnou zmiloval. Cítila som, že sa ku mne sklonil a jeho skrehnutá dlaň mi začala odhŕňať sneh tváre. Kvôli snehu, ktorý bral do rúk, mal ruku studenú a chladnú. Mne to neprekážalo, pretože moja tvár bola taká zmrznutá, že som cítila len jeho dotyk. Žiaden chlad. 

Konečne mi odstránil sneh z očí a ja som k nemu vzhliadla. Tie jeho sa stretli s mojimi. Vpíjal sa mi do očí, akoby chcel z nich niečo vyčítať. Pohľad som mu neohrozene oplácala. Jeho teplý dych ma šteklil na studenej tvári. Chvíľu sme na seba takto zízali, neschopný akéhokoľvek pohybu, či len slova. Bola som ako paralyzovaná. Hlava do mňa hučala, nech ho celým telom zvalím zo seba, ale telo nereagovalo na príkaz hlavy.

James:

Nebol som schopný pohybu a ona vyzerala rovnako. Zamrzli sme. Dokonca aj jazyk mi vypovedal službu. Len som na ňu zízal a držal jej zápästie. Pre merlina, tie jej búrkové očiská.

Z tohto tranzu nás oboch prebral Katin krik a Fredov smiech. Kate okolo nás prebehla, ale Fred, veľký frajer, ma musel chcieť preskočiť. Avšak, zakopol o môj chrbát. On síce rýchlo vyskočil na nohy, no ja som Malfoyovú privalil. Zalapala po dychu. Rýchlo som sa z nej odvalil. Malfoyová sa oprela lakťami a zazrela po mne. Ja som zdvihol ruky na obranu.

„Hej! -Za to môže Fred, nie ja," zasmial som a pomohol jej na nohy. Vystrúhala grimasu oprašujúc zo seba zvyšky snehu. Keď sa vystrela, jej tvár sa vyjasnila. No, nehľadela na mňa. Otočil som sa a pobavene zavrtel hlavou.

„Už bolo na čase," žmurkol som na Malfoyovú a vytiahol prútik.

„Aby mali výhovorku," mykol som ramenami. Prevrátila očami, no stále sa usmievala.

Fred Weasley a Kate Blueová sa tlačili na seba a aj z diaľky bolo vidno, ako sa vášnivo bozkávajú.  Ja som len pričaroval imelo na efekt. 

Čakal som, kedy sa môj kamarát konečne rozhýbe. Fred po Kate poškuľuje od minulého roka, ale nikdy ju neoslovil. Stále sa tomu vyhýbal a váhal. Ale konečne zariskoval a vyplatilo sa.

„Ak budem kvôli tebe chorá, zabijem ťa!" drkotala zubami Malfoyová. Pozrel som na ňu. 

Skackala a triasla sa od zimy. Líca mala červené rovnako aj ruky, ktoré zvierala v päsť a šúchala si nimi o seba, aby sa ako tak zahriala. Vo vlasoch, ktoré sa jej uvoľnili z vrkoča, mala ešte zopár vločiek. 

„Mám ťa zohriať?" rypol som do nej a obmotal okolo nej svoje paže. Stŕpla, no vzápätí sa prudko odtiahla.

„Choď kdesi," zavrčala. Vybuchol som do smiechu.

Zrak mi náhodou spadol na jedného Bystrohlavčana, ktorý sa na nás mračil. Jason Moon. Merlin, hádam nežiarli! Nemôže si myslieť, že mu balím dievča. Však je to Malfoyová, u Dumbledora! Tiež sa otočila a keď zbadala svojho priateľa, prudko sa zase odvrátila a urazene našpúlila pery.

„V pohode?" nadvihol som obočie.

„Samozrejme," odvrkla.

„Si si istá?"

Zaškľabila sa, ale v jej očiach vôbec nebol úsmev. Skôr smútok.

„Čo sa tak staráš, Potter?"

„Som zvedavý," pokrčil som plecami.

„Nie je to tvoja vec," falošne sa usmiala. Zdvihol som ruky na obranu.

Fakt, čo sa starám? Asi na mňa vplýva tá Vianočná nálada. No čo? Každý je milý a veselý cez sviatky, nie?

„Tak sa zas usmej," hravo som do nej drgol. Pobavene nadvihla obočie.

„No tak! Inak ťa zase hodím do snehu," zaškeril som sa a urobil krok k nej s vystretými rukami akoby som ju chcel schmatnúť. Poskočila a cúvla ukazujúc gesto, že sa vzdáva. Na perách je zažiaril úsmev.

„Dobre, dobre. Ale už ma nechaj, inak vážne zmrznem na kosť."

Aloha!

V jednom vzťahu to škrípe, druhý vzniká. Myslím, že niektorí sú priam nadšení, že sa Wolfie začína s Jasonom hádať, však? :D A Fred a Kate sa konečne bozkávajú! Kto sa z nich teší? Nie sú rozkošní? :D Aj teraz muchas gracias za všetky Vaše reads, komenty a voty. Ste úžasní! ♥                                  *CleoDeFuego*