James

Na ten vražedný pohľad, ktorým Malfoyová obdarila Adamsa, tak rýchlo nezabudnem. Skutočne to vyzeralo, akoby už po ňom mala aj bez prútika skočiť a roztrhať ho. To by mi nejako neprekážalo. Adams je idiot. A to nehovorím len preto, že tá jeho sestra si nedá pokoj.

Ale čo ma viac zarazilo, bolo to, že Jason Moon tam s Malfoyovou nebol. Keď som s Jackom dorazil, sedela s Fredom. Lenže on šiel sám len niekoľko minút pred nami. Žeby Malfoyová bránila Kate sama? Ale v Medových labkách bola s Moonom. Možno sa pohádali alebo čo. A mne to vlastne môže byť aj jedno.

Som rád, že Malfoyová je teraz zo mňa nervózna. Je opatrná a dáva si veľký pozor. Je neistá. Neistota. To je moja pomsta. Teda aspoň jej začiatok. Viem, nie je to nič moc, ale tak nebudem zas taký zlý. Navyše stačí mi, ako si ma podozrievavo premeriava vždy keď prejdem okolo. 

V tom Rokville to bolo fajn. Pravdepodobne postrčil dvoch zaľúbencov a Malfoyová to teraz dorazila. Prajem im to vážne. Už skôr som si všimol, ako Fred po Kate pokukuje, ale nikdy sa nejako nerozprávali. A v Rokville? Nie som slepý. Všimol som si, tú ich reakciu u Troch metiel. Dnes to bolo ešte lepšie. Ryšavý princ zachraňuje svoju princeznú. 

Ľahol som si do postele a nechal myšlienky voľne utekať hlavou. Uvažoval som nad všetkým možným. Asi hlavne nad tým, čo budem robiť po Rokforte. Najviac ma láka pracovať ako auror. Rovnako ako otec a dedo. Naháňal by som čarodejníkov, ktorí ubližujú, či dokonca zabíjajú. Chránil by som tých, čo sú bezbranný. Tých, čo ma potrebujú. Chcel by som zachraňovať a bojovať proti zlu.

Kedysi som túžil stať sa profesionálnym hráčom metlobalu, ale postupne to upadlo. Nie, že by ma metlobal omrzel, ale skrátka vždy ma fascinovali aurori.

Niekoľkokrát som sa snažil otcovi pomôcť pri jeho prípadoch, dokonca som raz cez prázdniny šiel za ním až na Ministerstvo. Pod neviditeľným plášťom. Žiaľ, som naň stúpil a zošuchol sa zo mňa, pričom som sa potkol a spadol na nos za otcom. Ten sa tak prudko otočil a už na mňa mieril prútikom. Keď zistil, že som to ja, sklopil prútik a pomohol mi na nohy, pričom som dostal riadne po hlave. Okrem toho mi stihol vynadať a naštvane ma odvliekol domov, kde ma už vystrašene čakala mama. Keď ma vyobjímala a strach z nej opadol, začala mi pre zmenu nadávať ona, pričom mi zakázala na celé leto, čo i len dotknúť sa sa metly.

To bolo kruté.

Bol som na nich naštvaný. Chcem som len pomôcť a miesto pochvaly som dostal trest. Vtedy som mal, myslím, len nastúpiť do tretieho ročníka. Odmietal som vyliezť z izby. Trucoval som. Sranda, čo? Ale vtedy som sa cítil zradený. Teraz sa nad tým len zasmejem. Aj keď som sa zamkol, otcovi stačilo len prútikom zamieriť na dvere a povedať: Alohomora a už stál v mojej izbe.

Bránil som sa, že s ním nechcem a ani nebudem hovoriť. Dokonca som chcel utiecť z izby, ale skúste utiecť z nejakej miestnosti, ktorú s vami zdieľa Harry Potter! Nemožné. 

Schmatol ma a čupol si ku mne. Začal sa so mnou prvýkrát rozprávať o svojej práci. Vravel mi, že nebol ani tak na mňa naštvaný, ako to, že sa zľakol a bol vystrašený. Práca aurora je veľmi nebezpečná a zložitá. Vravel mi, že ma nechce stratiť pri jednom z bojov a je rád, že ma objavil ešte na Ministerstve. Vraj som ešte malý na také súboje. Nie je to ako v škole. Aj keď som nechcel, pochopil som to.

Mama často vravela, že to kvôli otcovi som taký zvedavý a odhodlaný. Často si zo mňa s otcom uťahovali, že keby ma pomenovali inak, tak sa aj tak chovám.

James Sirius Potter

James ako dedo, Sirius ako Sirius Black, otcov krsný a Potter už hovorí samo o sebe.

Odvtedy som sa snažil tým nezaoberať, ale bol som príliš zvedavý. Snažil som sa pomyslenie pomôcť aurorom a zachraňovať tých, čo to potrebujú a sústredil som sa na metlobal. Ale tento rok sa to opäť začalo drať z tmavého kúta hlavy. Auror.

Potriasol som hlavou a teraz mi pre zmenu behali v hlave dievčatá. Nedokážem spočítať, s koľkými dievčatami som spal. Na tie, s ktorými som aspoň chvíľu chodil si ešte spomeniem, pretože je ich oveľa menej. Nemôžem za to, že ich lákam. 

Ani Malfoyová a spol už nie sú malé dievčatká. Sú z nich pekné kočky, za ktorými sa chalani radi obzerajú. Tiež nemajú v hlave vymleté. Neviem, ako to povedať, ale už ich vnímam inak. 

Malfoyová je z mesiaca na mesiac nebezpečnejšia a to nie len v metlobale. Valeria pozná asi na všetko odpoveď a Kate svojím humorom pobaví aj mŕtveho. Mám pocit, že tento rok bolo našich žartov menej ako v iné roky. A to sa musí zmeniť!

Wolfie

Kým sme s Valeriou čakali na Kate, ľahla som si a civela do stropu.

Jason Moon. 

Jeho meno, jeho tvár, jeho hlas, jeho slová, jeho pery... Mala som ho pred očami, hoci tu nebol. To, ako sa dnes správal ma privádzalo do zúrivosti. Celú cestu do Rokvillu rozprával o Kelly a ich projekte na Elixíry. Bol z nej úplne hotový. Potom ma nechal u Troch metiel kvôli nej! Kvôli Kelly Brooksovej!

Ako mi to mohol urobiť? To sa pozabudol, alebo čo? Čo bolo na Kelly také zaujímavé, že sa kvôli nej na mňa vykašľal. Pre merlina, tu vážne nešlo o ten hlúpy elixír. 

Úprimne ma to ranilo. Žeby ma už nemiloval?

Zahryzla som si do pery a potlačila vzlyk, no aj tak mi slza ušla. Rýchlo som ju zotrela chrbtom ruky a pozrela posteľ oproti, kde sedela Valeria a čítala si.

„Wolfie? Ja idem na večeru. Kate tam asi už aj je. Ideš?" opýtala sa.

„Nie. Nie som hladná," zavrtela som hlavou.

„To kvôli Jasonovi?" prisadla si ku mne.

„Jasonovi? Nie. Skrátka nie som hladná. Asi som sa napratala sladkosťami," pousmiala som sa a snažila sa zahnať slzy. Valeria si povzdychla.

„Čoskoro sa vrátim," stisla mi ruku a odišla.

Ja som sa ponorila späť do myšlienok. Cez studené líce tiekli horúce slané slzy. Kvôli chalanovi som nikdy neplakala. Tento plač bol podľa mňa nezmyselný, ale zastaviť sa nedal. Len som tíško nechala padať slzy na vankúš.

Pokúsila som sa myslieť na niečo iné. Tento krát mi myšlienky zablúdili k Potterovi. No, jedno lepšie ako druhé, len čo je pravda. Tento rok je však akýsi iný než ostatné. Nebolo toľko našich súbojov a hádok. Navyše mi zatiaľ neoplatil, že som ho prinútila mňa aj Kate zobrať tajne do Rokvillu. Žeby dostal rozum? O tom dosť pochybujem. To by nebol on. Alebo chystá niečo veľké? To je už pravdepodobnejšie.

Neviem!

Nemám ani poňatia!

A to ma štve a znervózňuje. Ak ma unesie do Zakázaného lesa, tak ho zhodím z Astronomickej veže! Rázne som potriasla hlavou. Nechcem na toho idiota myslieť.

Posadila som sa a pomasírovala spánky. Dosť! Žiadne blbé myšlienky. Preč! No, aj tak som sa stále ticho plakala. Už som začínala byť nahnevaná aj na seba. Je hlúpe plakať pre chalana.  Merlin, a ani nemám normálny dôvod.  Však Jason ma nepodvádza. Nie s Kelly nič nemá! Som prehnane žiarlivá alebo majetnícka. Tak je to. On chcel byť len láskavý. Ale prečo Kelly nešla za niekým iným, keď videla, že máme rande? Viem, že s Jasonom na tom makajú, ale...

„DOSŤ!" zrevala som nahlas a hodila vankúš cez celú izbu. 

Zhlboka som dýchala a snažila sa upokojiť. Za chvíľu sa vráti Valeria s Kate, takže hlavu hore. Som zvedavá na Katino rande s Fredom. Nechcem jej kaziť náladu neopodstatnenými obavami. Kto by si už len trúfol podviesť Malfoyovú? Aj Kelly musí vedieť, aká viem byť mrcha, keď chcem. Musím prestať plakať.

Aloha!

Tak, trošku deprimujúca kapitola. Toto nie je práve môj šálok kávy, ako vidíte. Ale mali tu byť tie pocity. Aj Vám niekedy uletia myšlienky kade-tade? Sľubujem, že ďalšia kapitolka bude opäť plná humoru :D Bez toho by to nebolo, samozrejme, ono. Tu je tak na pousmiatie, možno Jamesov pokus prenasledovať otca :3 Opäť muchas gracias za Vašu aktivitu, mi amors! ♥                                                  *CleoDeFuego*