11. kapitola-Ideme do Rokvillu, aj keď dá sa povedať na čierno II
Wolfie
V Medových labkách sme si to náramne užili. Nakúpili sme všetko možné. Nezabudla som ani na Scorpiusa a kúpila mu niekoľko sladkostí.
Kráčali sme Rokvillom a normálne sa bavili, keď som odrazu zbadala v jednom výklade krásne šaty. Bledomodré bez ramienok po zem vzadu, no spredu siahala látka len do kolien. V páse bol strieborný opasok vytvorený z trblietok. Na vrchnej časti bolo aj zopár krásnych strieborných malých kamienkov.Boli úchvatné.
V obchode bolo nejaké dievča, ktoré si pred mamou skúšalo jedny šaty a predvádzalo rôzne pózy, pričom sa afektovane vyškieralo. Matka toho dievčaťa sa na svojej dcére smiala a potom sa obe objali. potlačila som slzy. Ja som s mamou nikdy takto nenakupovala. Dokonca aj pomôcky do prvého ročníka, môj prvý prútik som kupovala s otcom. Od mamy som v deň odjazdu dostala sovu. Blacka.
Chcela by som s mamou stráviť aspoň jeden deň. Nakupovali by sme, potom by sme sa stavili v nejakej kaviarni alebo cukrárni, kde by sme si mohli niečo zahryznúť. Pýtala by sa ma na školu, priateľov, možno ny sme sa zasmiali na mojich pomstách Potterovi, tiež by som jej mohla povedať o Jasonovi...
Nie, nemôžem takto rozmýšľať. Chápem to, že nie je často doma. Jej práca je významná a dôležitá. Pomáha čarodejníkov, lieči ich. Je to úžasná čarodejnica a som na ňu hrdá. Ale to neznamená, že mi mama nechýba.
„Wolfie? Si v pohode?" dotkla sa Kate môjho pleca. Krátko som zatriasla hlavou a nasadila falošný, ale predsa len presvedčivý úsmev.
„Jasné. Len som sa zahľadela na tie šaty. Sú krásne," odvetila som a podišla k Fredovi a Potterovi. Toto je vec, o ktorej nerada hovorím. Navyše neznášam svoju slabosť. Som Malfoyová! Merlin, mám vedieť skryť pocity, čo skryté byť majú!
„Ideme na ďatelinové pivo?" navrhol Potter.
„Môžme," povedala som. Na chrbte som cítila Katin pohľad. Potter sa na mňa skúmavo zahľadel.
„Si v pohode, Malfoyová?" zastavil ma s nadvihnutým obočím. Pohľad som mu oplatila a zaškľabila sa.
„Jasné. Nemala by som?" A s tým som odišla za Fredom. Jediný si, vďakamerlinovi, nič nevšimol. Zašli sme k Trom metlám. S Kate sme sa usadili, zatiaľ, čo chalani išli objednať ďatelinové pivo. Vrátili sa vo veselom rozhovore medzi sebou.
„Dámy," urobil Potter mierny úklon a posunul nám poháre s ďatelinovým pivom.
„Ešte nás ospravedlňte. Chlapi si idú ešte po niečo tvrdšie," žmurkol a odišiel spolu so svojím bratrancom nazad k baru. Vymenila som si spýtavý pohľad s Kate. Hádam nemienia piť! Na čo to myslím? Aj tak by im nič také madam Rosmerta nepredala.
„A sme tuuu," zatiahol Fred a hodil sa na stoličku vedľa Kate.
Štrngol si s Potterom menším pohárikom a polovicu obsahu, už spomínaného pohárika, kopli do seba. Zaklonili hlavy a vydýchli.
„To bola-" začala Kate.
„Ohnivá whisky," doplnil ju Fred a uškrnul sa.
„Ako ste?" nechápala som. Chalani si iba vymenili veľavýznamné pohľady.
„Skúste to!" ponúkol mi Potter ohnivú whisky.
Skepticky som na to hľadela. V živote som to nepila. Nejako som nepotrebovala sa opiť. Aj keď bolo to malé množstvo, takže v lepšom prípade mi to na chvíľku spáli hrdlo. Aspoň o takej reakcii som počula od ostatných. Fred už ponúkal Kate, ktorá rozpačito koktala.
„Ehm... asi... asi zostanem pri pive," slabo sa usmiala. Fred nadvihol obočie a niečo jej pošepkal.
„Skutočne nechceš, Malfoyová? Len na skúšku, keď si pod dozorom starších, keby ti to príliš zachutilo," lákal ma Potter. Jeho ruku s pohárikom som odstrčila.
„Ty si už len za dozor!" odfrkla som si. Potter sa uškrnul.
„Ja neviem," nedôverčivo si prezerala Kate pohárik, ktorým ju núkal Fred. Zvedavo som ich pozorovala. Ich prsty sa stretli a obaja akoby zamrzli. Fred nemohol odtrhnúť zrak od ich dotyku a Kate nabrala červeň. Ale ani jeden sa neodtiahol. Akoby sa pre nich zastavil čas. Ani sa neodvážili pozrieť na toho druhého. Obaja hypnotizovali prsty.
Veľavýznamne som pozrela na Pottera, ktorý mi pohľad oplatil. Žeby medzi našimi priateľmi preletela iskra? V tento moment obaja boli tak sladkí. Keď konečne zdvihli k sebe zrak boli ako omámení. A ich tváre boli tiež nejako blízko. Kate zažmurkala, zdvihla pohár a priložila sklo k perám. Obsah pohára jej stiekol dolu krkom na jeden glg. Rozkašľala sa a skrivila tvár. Potter vyprskol do smiechu a zatlieskal. Fred sa len hrejivo usmial.
„Je to akési ostré," vyplazila jazyk. Zasmiala som sa.
Nanešťastie som si nevšimla Pottera a jeho hlúpy pokus o žart alebo čo to, dobrotivý Merlin, malo byť. Chytil ma za zátylok a priložil mi pohár s ohnivou whisky k perám. Chcela som skríknuť, ale tým som len umožnila cestu whisky do môjho krku. Myslela som, že mi v ústach niečo explodovalo. Oheň sa mi rozlial po celom hrdle. Cítila som, ako ma zaplavila červeň. Začala som prskať okolo seba a nahnevane zazerala na rehotajúceho sa Pottera. Fred sa smial tiež a Kate prevrátila očami.
Ohnivá whisky mi stekala po brade na džínsy. S roztraseným telom a otvorenými ústami som v duchu vraždila Jamesa Siriusa Pottera. Utrela som si bradu servítkou a neveriacky sa usmiala.
„Toto si neurobil!" zavrčala som.
„Ale áno! Keby si sa teraz len videla," smial sa.
„Ja ťa vážne raz zabijem," zasyčala som.
Teraz som si musela vystačiť len s takou malinkou pomstou. Nevinne som si "odpila" zo svojho ďatelinového piva a otočila sa k Potterovi. Sladko, ako sa len s plnými ústami piva dá, som sa uškrnula a vyprskla obsah na svojho nepriateľa. Ten prekvapene zajačal a ja som sa pustila do rehotu. Fred a Kate sa ku mne pridali. Potter mal vlasy, aj celú tvár mokrú od môjho útoku pivom.
„Hahaha, Malfoyová! Aké vtipné," poznamenal ironicky, ale šklbajúce kútiky zaprieť nemohol.
„Ale no tak! Toto je vážne vtipné," dotkla som sa ho lakťa a opäť sa rozosmiala.
Neviem, ale fakt mi prišlo nesmierne zábavné, ako som bez prútika, vrátila Potterovi žart. A ešte toto. Bolo to úplne spontánne. Uznávam, možno trošku nechutné, ale ani on nehrá čistú hru. Poutieral si tvár a pobavene na mňa pozrel. Musela som vyzerať fakt komicky. Prvýkrát som sa v jeho prítomnosti nahlas smiala a cítila sa, akoby sme ani neboli nepriatelia. Nikdy sme sa takto spolu nesmiali. Tak, že až nám slzy tiekli.
S vtipkovaním sme dopili ďatelinové pivo a vyšli z Troch metiel. Ani sa to nezdalo, ale pomaly začalo zapadať slnko a my sme náš výlet pomaly ukončili. Zamierili sme k tajnému vchodu, ktorým sme prišli.
„Tak čo, Malfoyová? Už mi veríš, keď ti dám svoje slovo?" štuchal ma Potter do rebier, keď kráčal vedľa mňa. Zboku som naňho pozrela a zaškľabila sa.
„Možno," odvetila som neurčito.
„Ale aj tak ťa neznášam," dodala som.
Jedným tajným výletom sa na nič z minulosti nezabudne. Navyše tipujem, že mňa tiež neobíde trest. Predsa len, toto bolo tajomstvo medzi ním Fredom a Jackom a ja som ho nie len odhalila, ale ho aj donútila, nech vezme mňa aj Kate so sebou. Toto mi len tak ľahko neprejde. No, stálo to za to. A ten nápoj lásky fakt pekne vonia. Zaujímalo by ma, čo budú cítiť Kate a Valeria.
„Ale no tak! Nemusíš hneď pokaziť zábavu. Teraz to bola sranda. Fajn, ten Greyback nie, ale inak dobre. A ehm," kývol hlavou na Kate a Freda za nami. O niečom sa medzi sebou zaujato bavili a my sme sa im snažili dopriať súkromie. Zasmiala som sa. Má pravdu.
„Ale nemysli, že ti to len tak prejde. Takto ma donútiť k tajnému výletu. Však počkaj, Malfoyová," sľuboval.
„Len si never, Potter," odfrkla som.
„Ja som ťa varoval," zdvihol ruky na obranu.
Keď sme vyšli z tajnej chodby, ani sme sa nemuseli skrývať pod neviditeľným plášťom, pretože nikto na chodbe nebol.
„Vďaka, chalani! Hoci to bolo nedobrovoľné a nemali ste veľmi na výber, no my sme slušné dámy, takže ďakujeme. A Potter, dobre si rozmysli svoj plán, aby si ho neľutoval," rozlúčila som sa v spoločenke.
„Neboj sa! Len kvôli tebe si dám pozor aj na ten najmenší detail, Malfoyová," zasmial sa Potter.
Aloha! Hola!
Tak tu máte ďalšiu kapitolku. Ja viem, je taká o ničom. Ale aspoň tu už máme náznak nového páriku. Kto vie, ako sa to vyvinie? :D Ešte sme len na začiatku, ale čoskoro sa dočkáte aj hlavnej dejovej línie ;) Muchas gracias za Vaše úžasné komentáre, voty a všetky reads. Nesmierne si to cením. Ste úžasní ! ♥♥♥ *CleoDeFuego*
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top