Wolfie:

Práve som odchádzala z knižnice, kde som sa učila spolu s Jasonom, teda ak to, čo sme robili sa dá nazvať učením, keď do mňa niekto prudko vrazil. Naštvalo ma to, pretože v rukách som mala niekoľko kusov pergamenu a to nehovorím o niekoľkých knihách. Samozrejme, akonáhle do mňa ten „šikovný" vrazil, všetko mi popadalo na zem.

„Nevieš dávať pozor?!" zavrčala som a zohla sa po knihy. Dotyčný sa na mňa pozrel a začal mi pomáhať s knihami.

„P-prepáč," zamrmlal a zohol sa, aby mi pomohol. Aspoň toľko slušnosti má.

Zdvihla som zrak, aby som si premerala toho magora. Oči mi takmer vypadli, keď som zistila, že je to Potter. Môj šok ani tak nebol spôsobený tým, že do mňa vrazil, ale že mi pomáha. Je to nejaký trik? Začiatok pomsty? Postrčí mi pomedzi pergamen hnojovú bombu alebo inú jeho hračku?

Svaly sa napli. Bola som pripravená zaútočiť, no Potter si to nevšímal a pokračoval ďalej v zbieraní predmetov. Keď mi podával poslednú knihu, zamračila som sa.

„Vďaka," zamrmlala som s neistotou v hlase.

„Tu máš," strčil mi medzi knihy kúsok pergamenu a pratal sa preč. Zmätene som za ním hľadela a zavrtela hlavou. Prečítam si to v klubovni.

Do chrabromilskej klubovne som priam letela. No čo? Som zvedavá, čo je na tom kúsku pergamenu. Nesúď ma! Vbehla som do izby. Kate ani Valeria tu neboli. Veci som švacla na stôl a prehľadávala jednotlivé knihy. Konečne som ten krpatý kúsok pergamenu našla. Bol medzi učebnicou Elixírov a Obrany proti čiernej mágií. Lístok bol krátky. Stálo tam:

Sobota o tretej poobede. Čakajte nás pri záchodoch Umrnčanej Myrty. Ak máte teda stále záujem. A nezabudnite, nikomu ani slovo !

J. S. P

Jáj! Ten Rokville! Takže Potter dohodu mieni splniť. Výborne. Neskôr to ukážem Kate, aby sa mohla tešiť spolu so mnou.

Zrazu mi do izby vletel Black.

„Ahoj, krásavec," usmiala som sa a pohladkala sovu po hlave.

„Čo to pre mňa máš ?"

Black mi poslušne predal list. Bola to zlatá elegantná obálka, starostlivo zapečatená. A list v nej bol na ozdobnom bielom papieri so zlatými ornamentami. Vedela som skôr, ako som si prečítala podpis, od koho list je. Asi nikto mi neposiela také dokonalé listy ako babka.

Moja najdrahšia vnučka Wolfie,

Teba spolu s celou rodinou pozývam na Silvestrovskú zábavu v Classy Locus. Oslava sa koná dňa 31. 12. tohto roku o 19:00 hod. Poprosím Ťa, aby si prišla v spoločenských šatách a v maske. Ľúbim Ťa!

S pozdravom,

Tvoja babka

Narcissa Malfoyová

Nadvihla som obočie. To už posiela pozvánky na Silvestrovskú zábavu? Však je len september. Na druhej strane nemám sa prečo čudovať. Babka je perfekcionistka a má rada veci na poriadku. Takže hádam, že chce dať hosťom možnosť zariadiť sa. A že im teda dala času.

Myšlienka večierku sa mi páčila. Elegantné šaty a masky. Všetko naberie taký tajomný nádych.

Black odletel a ja som sa rozvalila na posteli, keď do izby vošli Valeria a Kate. Kate vyzerala byť pekelne naštvaná. Valeria sa ju snažila upokojiť, ale akosi márne.

„Čo sa deje?" posadila som sa a potľapkala na miesto vedľa seba. Dievčatá sa hodili ku mne.

„Čo sa deje? ČO sa deje?! To sa pýtam aj ja! Ten chalan si nedá povedať!" zavrčala Kate naštvane.

„Prosím?" nadvihla som jedno obočie.

„Vieš, ten egoistický chalan zo Slizolinu, Justin Adams" začala Valeria vysvetľovať. Prikývla som.

„Ten brat Belly Adamsovej, nie?"

„Áno, ten. Vieš, ako po Kate hádže očkom a snaží sa ju zbaliť na tie trápne rečičky," pokračovala Valeria.

„Tak ten idiot ma opäť pozval na rande. Ale ako! Urobil dojímavé divadielko pred celým zborom Slizolinčanov a Bystrohlavčanov! Zahral sa na úbožiatko a veľkého romantika. Takmer ma šľak trafil. Pred všetkými!" fučala Kate.

„Dobrotivý Merlin! A čo si povedala?" chytila som Kate za ruku.

„Všetci začali skandovať, nech to prijmem. Vraj ako môžem takého úžasného muža odmietnuť, či mám na niečo také srdce," vložila si Kate hlavu do dlaní.

„Ale čo si odpovedala?"

„Čo myslíš? Ten idiot ma zahnal do kúta. Súhlasila som," zaúpela. Vedela som, že to urobí. Kate neznáša, keď sa o nej šíria klebety. Súhlasila, aby z nej neurobili nejakú mrchu. Justin to mal sakra dobre naplánované. Valeria na mňa prosebne pozrela. Pravdepodobne sa už pokúšala Kate upokojiť všetkým možným.

„Kate," objala som kamarátku.

„To bude dobré. Keď si súhlasila, pôjdeš, ale nenecháme ťa v tom. Niečo vymyslíme," snažila som sa ju utešiť.

„Presne. My ťa z toho nejako dostaneme. Neboj, nepobozká ťa," pridala sa Valeria.

„To nech ani neskúša!" zavrčala Kate.

„A čo tak dvojité rande? Pôjdem tam s Jasonom. Vieš a nejako sa k vám pripletieme a tvoje rande pokazíme. Nikto nemá rád neželanú spoločnosť," navrhla som.

„No, tak, Kate! Viem o niečom, čo ťa poteší," šibalsky som žmurkla.

„Nič také nie je," zamrmlala. Valeria ju štuchla do boka.

„V sobotu ideme do Rokvillu." Baby na mňa šokovane pozreli.

„Ako to? Však výlety do Rokvillu začínajú budúci mesiac," nechápala Valeria.

„Ja a Kate ideme už v sobotu," odvetila som.

„Ako-?" bola zmätená Valeria.

„Chalani splnia dohodu," rozžiarila sa Kate.

„Nie! Nehovorte mi, že keď sa nepridám na pomstu prídem o niečo takéto. Ale keby som ich s vami prizabila, skončila by som v Temnom lese," zakňučala Valeria. Vyprskli sme do smiechu.

***

V sobotu sme pomaly kráčali k záchodom Umrnčanej Myrty, ledva potláčajúc vzrušenie. Tak neskutočne sa teším. Ani to nie je tým, kam ideme, ale spôsob, ako sa tam dostaneme. Je to také vzrušujúce. Chalani nás už čakali.

„Vy ste si to nerozmysleli, čo?" povzdychol si Potter. Fred sa odlepil od steny.

„To by si chcel," uškrnula som sa. Potter prevrátil očami.

„Fajn. Tu je plán. Keby že ideme takáto skupinka, vytvoríme podozrenie. Predsa len bolo by to fakt divné, a preto Kate pôjde s Fredom. Ja a Malfoyová hneď za vami pod neviditeľným plášťom," vysvetlil.

Nebolo mi pochuti, tlačiť sa s ním pod jedným plášťom, ale túžba ísť do Rokvillu na čierno ma lákala až priveľmi. Preto som prehltla všetku hrdosť a nenávisť voči Potterovi, a len som prikývla.

„Fajn. Ideme na to," usmial sa Fred. Potter sa postavil tesne vedľa mňa a prehodil cez nás plášť.

„Fakt nás nevidno?" opýtala som sa pre istotu. Kate zavrtela hlavou.

„James, dávaj pozor na Filcha, Norrisovú či Zloducha. Skrátka na všetko," povedal Fred.

„Spoľahni sa, kamoš," zaškeril sa Potter.

Fred sa spolu s Kate pohli v nenútenom rozhovore o metlobale a ja s Potterom sme im boli za pätami. Chvíľu sme kráčali osamote a nikde nikoho. Potom sa, ale vyrútilo niekoľko študentov z Bystrohlavu a Bifľomoru. Medzi nimi bol aj Jason a rozprával sa s nejakým dievčaťom. Veselo sa smiali a mňa bodlo u srdca. V hlave som sa snažila zahnať myšlienku, že spolu niečo majú a zahovárala som to pre seba tým, že je to len jeho kamoška.

Takmer som do niekoho vrazila, ale Potter ma včas chytil za zápästie a stiahol k svojmu boku. Ťahal ma pomedzi dav, až sme sa konečne vymotali. Pri soche čarodejnice s jedným okom nás netrpezlivo čakali Fred a Kate. Fred nečujne pohyboval perami. Kate sa obzerala na všetky strany. Potter sa dostal k nim.

„James," zašepkal Fred.

„Je čistý vzduch?" odvetil Potter. Kate s Fredom jemne prikývli hlavami a Potter z nás zhodil neviditeľný plášť. Zrazu sa predo mnou otvorila tajná chodba. Potter, alebo Fred ju otvorili.

„Až po vás, dámy," zaškeril sa Potter a jemne sa uklonil. Zdvihla som hlavu hore a odhodlane vstúpila dnu. Neprešla som ani pár metrov a šmyklo sa mi. S výkrikom som sa kĺzala po zadku dolu chodbou. Za sebou som počula jačať Kate a rehot Freda a Pottera. Konečne to skončilo. Teda, to pristátie mohlo byť aj lepšie. S výkrikom som spadla na zem a Kate do mňa zozadu vrazila. Chalani sa na nás rehotali, ale podali nám ruky.

„To bolo teda," smial sa Fred.

„Mali ste sa počuť!" pridal sa Potter.

„Hahaha!" sarkasticky som sa zasmiala a oprášila si zadok.

Potter prebral velenie a viedol nás chodbou merlinviekam. Zrazu zastal a ja som doňho vrazila. Dal si ukazovák na pery a ukázal nad seba. Zdvihla som tam zrak. Nad nami sa nachádzali padacie dvere. Potichu ich otvoril a poobzeral sa. Potom sa vyšvihol hore a natiahol ku Kate ruku. Potom podal ruku mne. O chvíľku sem vyšplhal aj Fred.

Prebehli sme miestnosťou a vyšli na vzduch. Zhlboka som sa nadýchla a zasmiala sa. Toto bolo šialené, ale som vonku. Tu. V Rokville. A nikto o tom nevie.

„Zábava začína," žmurkol Fred.

„Len si skočím po isté zásoby," štuchol Potter do bratranca.

„James, to nemyslíš vážne! Chceš, aby som dostal vrešťadlo?" zhrozil sa Fred.

„Pokoj, Fred. To zvládneme. Strýko George je super. A vsadím sa, že aj on si niekoľkokrát ubzinkol z Rokfortu," zasmial sa Potter.

„A vy si tam možno tiež niečo nájdete, baby."

Šli sme za ním, aj keď Fred nedobrovoľne. Nečudujem sa. Mňa by otec za toto zabil!

„To bude, fajn. Počkáme vonku," chytila ho Kate jemne za rameno. Fred na ňu pozrel.

„Nejde o otca. Ten to ešte ako tak dokáže prehryznúť. Pozná ma, ale ak tam bude aj mama, je som mnou Avada kedavra," pokúsil sa usmiať Fred.

Kate ho potľapkala po pleci a Fred sa na ňu usmial. Prižmúrila som oči. Zdá sa mi to alebo medzi nimi skutočne preskočila iskra? To s Kate radšej rozoberem inde. A hlavne bez týchto dvoch bláznov.

„Vítam Vás v obchode plnom vtipov a žartíkov!" ozval sa veselý hlas, keď sme vošli do obchodu. Zdvihla som tam zrak. Na schodoch stál vysoký, chudý, ryšavý muž. Fred mu akoby z oka vypadol.

„Chalani, viete, aké máte šťastie, že dnes za mnou neprišla Angelina? Pokiaľ viem, ešte nezačali výlety," šibalsky sa uškrnul George Weasley.

„Ahoj, oci," usmial sa Fred na otca.

„Strýko George, dostal si môj list?" zažiarili Potterovi oči.

„Jasné! Mám, čo treba. Ale pozrime sa! Vy ste si priviedli dievčatá. To ste sa mi ani jeden nepochváli. Ktorá je Fredova?" uškrnul sa na nás George Weasley a zišiel zo schodov. Fred sa plesol po čele.

„Ani jedna. A ani Jamesova," zavrčal. Keď prechádzal okolo otca, ten synovi postrapatil vlasy.

„Škoda," dodal Potter s úškrnom a ja som ho zabila pohľadom.

„Fajn. Poďte za mnou," kývol na nás Fredov otec a my sme ho nasledovali do uličiek obchodu.

Ja som sa zastavila pri ružovo fialovej lastúre, ktorá slúžila ako regál. Bolo tam naukladaných niekoľko fľaštičiek. Jednu z nich som zo zvedavosti otvorila a privoňala k elixíru. Voňalo to krásne. Ako horká čokoláda, višne, pokosená tráva a niečo, hm... čo to bolo ? Nie som si stopercentne istá ale ako hrozno, alebo víno.

„Nápoj lásky, mladá dáma," usmial sa na mňa George Weasley. Pozrela som naňho. Kate mi medzitým vytrhla fľaštičku z ruky a privoňala si aj ona. Moje oči sa stretli s mužovými. Moje líca nabrali červeň. Doparoma, mám pocit, akoby ma bol prichytil pri niečom zakázanom. Žmurkol na mňa a ja som fľaštičku rýchlo vrátila na miesto, čo ho rozosmialo.

Zrazu sa ozval zvonček, oznamujúci príchod zákazníka. George Weasley zdvihol zrak a oči sa mu rozšírili od prekvapenia.

„Sem, hneď!" zašepkal a tlačil nás do skladu.

„Čo to-?" nechápala som, ale Potter mi dlaňou umlčal ústa a stiahol ma za záves. Ticho sme počúvali, kto prišiel a čo sa deje.

„Harry! Vitaj, kamarát! Čo ty tu robíš? Dokupuješ Jamesovi zásoby?" privítal George Weasley zákazníka.

„Ahoj, George! To vieš, že nie. Pašuje si to sám a keby mu ešte ja k tomu pomáham, Ginny by ma stiahla z kože."

„Otec?" zašepkal prekvapene Potter.

„Ako ti teda môžem pomôcť?" opýtal sa George Weasley.

„Pamätáš sa na Greybacka? Toho vlkolaka?" odvetil Harry Potter.

„Kto by si ho nepamätal? Počkaj! Nehovor mi, že," stíšil George Weasley hlas a my sme natŕčali uši, aby sme zachytili, čo najviac.

„Žiaľ áno. Nejako zdrhol z Azkabanu," hovoril vážne Harry Potter.

„Čože?! Chceš mi povedať, že sa tu niekde potuluje Grayback? Ale ako sa dostal z Azkabanu? To sa podarilo len Siriusovi!" nechápal George Weasley.

„Merlin, ja neviem! George, buď len opatrný, dobre? A kebyže niečo uvidíš daj mne, alebo Ronovi vedieť," požiadal Harry Potter.

„Spoľahni sa, Harry!" sľúbil Fredov otec.

„Fajn. Len dúfam, že sa nedostane sem," priznal sa Potterov otec.

„Nechceš si niečo kúpiť na uvoľnenie z práce? Ponúkam ti Ulievacie maškrty za rodinnú zľavu," snažil sa odľahčiť situáciu George Weasley. Harry Potter sa rozosmial.

„Vieš, čo? Rád. Ale prosím ťa, že sú všetky overené? Pamätám si, keď si to v škole s Fredom pripravoval a testoval na prvákoch. Hermiona vás takmer zabila."

„To boli časy! Vtedy sme nemuseli dobrovoľníkom platiť," zasmial sa George Weasley. Bolo počuť smiech a cinknutie pokladne.

„Tak zatiaľ, George," rozlúčil sa Harry Potter.

„Maj sa, Harry," zakričal za ním George Weasley. Chvíľku bolo ticho, keď sa ozval hlas Fredovho otca.

„Môžete vyjsť," vyzval nás.

„Oci, čo sa to deje? Ako je možno, že sa Greyback dostal z Azkabanu?" vychrlil hneď Fred na otca.

„Aurori sa o to postarajú," pousmial sa George Weasley.

„Takže len to, James? A vy dievčatá?" rýchlo zmenil tému. Potter zaplatil, rozlúčili sme sa a vyšli sme do teplého slnečného dňa.

„Tak a teraz je čas na niečo sladké," zahlásil Potter a vydali sme sa za smiechu k Medovým labkám.

Aloha!

Tak tu je ďalšia kapitolka. Greyback ušiel z Azkabanu, čo to znamená? Verte mi, nevidíte ho naposledy a možno aj on čoskoro odštartuje hlavnú zápletku. Mám toho dosť pripraveného :D Ako vždy Vám patrí MUCHAS GRACIAS za toľko reads, votes, komentov atď. Milujem Vás! Lepších čitateľov som si ani nemohla priať!

*CleoDeFuego*