„Mamí! Ocí! Idete už?" kričala som na otca a mamu už skoro ráno.

„U Merlina, však sa premiestňujeme!" zbehol otec po schodoch a prehrabol si svoje platinové vlasy.

„Poďte sa najesť, vy dvaja!" zakričala na nás mama. Vplávala som do kuchyne a oboch rodičov pobozkala na líce.

„Kedy už pôjdeme?" zavyla som ledva dojedajúc raňajky.

„Nie si trošku nedočkavá, princezná?" zasmial sa otec a vysadil si ma na kolená. Bol mi bližší ako mama, lebo tá bola často a dlho v práci. To preto, že je liečiteľka.

„Moc sa teším," zasmiala som sa. Samozrejme, že som nedočkavá. Však dnes idem po prvýkrát do Rokfortu!

„Len si daj pozor na humus-!"

„Draco!" napomenula ho mama. Otec sa zhlboka nadýchol. Často mu uniklo z úst ohavné slovo humusák, keď sa hovorilo o čarodejníkoch muklovského pôvodu. Mne osobne to bolo proti srsti.

„Prepáčte, dámy," zaškeril sa a mama ho pobozkala na líce.

Otec sa snažil rešpektovať muklovských čarodejníkov, ale občas sa pozabudol. Však odmala mu bolo vtĺkané, že nemajú v čarodejníckom svete, čo robiť.

„Si zbalená?" kontrolovala ma mama.

„Áno!" prevrátila som očami. U Merlina, už aby sme konečne šli. Ja viem, som netrpezlivá. Som tiež zvedavá, v akej fakulte budem, hoci obaja rodičia sú zo Slizolinu. Veľká čas rodiny je zo Slizolinu. Ja by som sa ale nebránila ani Bystrohlavu. Bolo by super uhádnuť hádanku vždy pred vstupom.

„Neverím, istotne si niečo zabudla," zasmial sa otec a rozbehol sa do mojej izby. So smiechom som ho prenasledovala. Skontroloval mi veci a s nádejou hľadal, či nenájde nejakú vec, na ktorú som zabudla. Ha! Nič nenašiel! Sadla som si na posteľ.

„Oci? Myslíš, že aj Potterove deti nastupujú na Rokfort?" nedalo mi sa neopýtať.

Čo mi otec hovoril, bol slávny Harry Potter, ochranca muklovských čarodejníkov, trochu debilný, namyslený a egoistický. Vraj mu sláva vstúpila do hlavy. Mama však tvrdí niečo iné. Vraj bol milý a vôbec nie namyslený. Bol vraj skromný a pokorný. A mám tu dve rôzne verzie. Kto sa v tom má vyznať?

„Starší ide do druhého ročníka a ten mladší nastupuje rovnako ako ty. Jeho dcéra si ešte počká." odvetil otec. Prikývla som.

„A myslíš, že mám nádej dostať sa do metlobalového tímu?" bola som zvedavá. Otec sa rozosmial.

„Ty? Však ty nemáš žiadnu konkurenciu! Si najlepšia triafačka, akú som kedy videl. Už vidím, ako ti strážca uvoľňuje cestu. Si najlepšia!" vyhodil ma otec do vzduchu a tuho ma objal. Zasmiala som sa. Keď ma položil na nohy, čupol si ku mne.

„Vieš, čo máš robiť, keď bude na teba niekto protivný?" zvážnel.

„Odseknúť nejakú urážku, prípadne vyslať nejaké kúzlo. Byť chladná a odmeraná, nedať najavo, ako veľmi ma zranil a tým mu ukázať, že vyhral. Oci, som predsa Malfoyová! Viem, čo mám robiť," odrapkala som a na konci sa usmiala. Otec ma pohladil po tvári.

„Presne. Si Malfoyová," usmial sa.

„Tak čo, idete vy dvaja?" zasmiala sa mama vo dverách. Šťastne som prikývla a zniesla dolu klietku so svojou sovou Blackom. Bol to krásny čierny soviak s drzými a múdrymi očami. Otec zniesol dolu môj kufor a mama si niesla kabelku. Vyšli sme pred náš dom, teda skôr vilu a za dvorom sme sa premiestnili. 

Boli sme na nástupišti 9 a 3/4. Všetko sme naložili do vozíka a ľudia sa tu začali zbiehať.

„Draco, daj pozor na Wolfie. Musím si ísť dať kávu, lebo som bez nej mŕtva," pobozkala mama otca a odišla. Zas bola do noci v práci. Však sa pretrhne! 

Šla som sa trošku poobzerať a ani som si nevšimla, že strácam medzi davom ľudí. Moje oči všetko zvedavo sledovali, každú tvár, každý pohyb, každú sovu, mačku či ropuchu. Niektorí študenti mali v rukách metly. Metlobalisti. Ako som s nimi chcela hrať. Merlin, tak strašne moc.

Ktosi do mňa vrazil. Reagovala som automaticky.

„Nevieš sa dívať pod nohy?" zavrčala som ľadovo. Chalan sa na mňa zamračil.

„No, prepáč," zamrmlal a obišiel ma. Bola som na seba hrdá. Trochu som bola síce krutá, ale on do mňa vrazil. Má, čo si zaslúžil!

Ako som tak rozmýšľala, aký bude Rokfort, do niekoho som vrazila ja. Dopekla! Teraz niekto vynadá mne. Pozrela som hore. Vrazila som do nejakého muža. Mal čierne vlasy, na nose okrúhle okuliare a jazvu v tvare blesku. Však ja som vrazila do samotného Harryho Pottera! U Merlina!

„P-prepáčte," ospravedlnila som sa a cúvla. Čakala som nadávky a urážky a očkom som zúfalo hľadala ocka, aby ma zachránil. Namiesto toho si ku mne Harry Potter čupol a jemne sa usmial. Vypleštila som oči a trochu cúvla.

„V poriadku. Kde máš rodičov?" zaujímal sa. Poobzerala som sa. Na túto otázku som nevedela odpovedať. 

„Wolfie!" začula som známy hlas. Otočila som sa a videla ako ku mne beží otec. Vletela som mu do jeho bezpečného náručia. Môj hrdinský otecko!

„Potter," pozrel bez emócií otec na Harryho Pottera. Ten len rovnako kamennou tvárou kývol na otca.

„Malfoy."

Otec ma viedol preč.

„Nesmieš mi takto utekať, Wolfie," dohováral mi. Sklopila som oči.

„Bola som zvedavá," bránila som sa. Pri našom vozíku stála mama a vyzerala nervózne. Keď nás však zbadala, usmiala sa.

„Tak tu si! Musíme ti zaniesť veci do batožinového priestoru." Chytila ma za ruku. Vlak o chvíľu vyráža. Rodičia mi odložili kufor. Potom si ma odtiahli trošku bokom a kvokli si ku mne.

„Budete mi, chýbať!" objala som oboch.

„Aj ty nám," šepla mama.

„Pošli sovu, či si v poriadku došla, dobre?" pohladil ma po líci otec.

„Jasné," pritakala som a utekala do vlaku. Dostala som sa k oknu a mávala som ako o dušu na rozlúčku. A moja cesta sa oficiálne začína. Rokfort, že sa na teba teším!

Prechádzala som vlakom a hľadala si nejaké miesto pri prvákoch. Konečne som našla jedno voľnejšie kupé. Sedelo tam ryšavé dievča zahĺbené do čítania knihy s dvoma chlapcami. Jeden z nich, ten s čiernymi vlasmi, hľadel von oknom. Druhý ryšavý čosi hľadal vo vrecku.

„Máte tu voľné?" otvorila som dvere a usmiala sa. Upreli sa na mňa všetky pohľady.

„Jasné," usmiala sa na mňa ryšavka a potľapkala na sedadlo vedľa seba. Odľahlo mi. Prisadla som si k nim a rovnako ako som ich premeriavala ja, si oni premeriavali mňa.

„Ahoj, som Rose Weasleyová a toto sú moji bratranci. Fred Weasley a Albus Potter," predstavila seba aj chalanov. Weasley a Potter. Otázne však je, ktorý Weasley konkrétne.

„A ty si ?" obrátil sa ku mne Albus. Už-už som otvárala ústa na odpoveď, keď do nášho kupé vletel ďalší chalan. Vyzeral veľmi podobne ako Albus. Rozdiel bol v tom, že Albus mal zelené jasné oči a neznámy hnedé plus mal okuliare na nose. Smial sa ako blázon a zavrel dvere.

„Ty si-?" začal Albus a chalan prikývol.

„Snáď si si nemyslel, že si nechám doma pár hračiek a dôležitých vecí, čo mama zakázala," drzo sa zaškeril chalan. Fred ho potľapkal po pleci a chalan sa hodil do sedadla k nemu. Rose len unavene zavrtela hlavou. Zjavne to nie je po prvýkrát. Chalanov zrak spočinul na mne. Nasadil úsmev od ucha k uchu a vystrel ku mne ruku, ktorou som mu potriasla.

„Som James. James Sirius Potter," predstavil sa a oprel sa dozadu.

„Wolfie. Wolfie Malfoyová," odvetila som. Všetci na mňa vypleštili oči akoby boli zbadali dementora. Nechápavo som nadvihla obočie.

„Tá Malfoyová ? Dcéra Draca Malfoya?!" vykríkol James. Prikývla som a zamračila sa.

„U Merlina!" zalapal po vzduchu.

„James!" okríkla ho Rose.

„Rose, však je to Malfoyová!"

„Máš s tým, problém?!" zavrčala som.

„Ty sa ešte pýtaš?! Však ty si pomaly sama Smrťožrútka!" odsekol James. Tak teraz ma naštval.

„No, dovoľ! Ja žiadna Smrťožrútka nie som. Daj si pozor na jazyk! A neviem, čo je zlé na tom, že som Malfoyová, Potter!" zavrčala som ľadovým hlasom. Po tomto ho nemienim oslovovať menom.

„Tvoj otec bol Smrťožrút! Urážal čarodejníkov z muklovských rodín. Bol to špeh na Rokforte. Ešte chceš dôvod?" kričal Potter.

„Nevieš, prečo to robil, že to nerobil dobrovoľne!" postavila som sa už aj ja.

„Myslíš, Malfoyová? No, čo aj ty tu budeš nadávať každému do humusákov?!" štekal po mne Potter.

„James!" vtrhol do toho jeho brat Albus.

„Al, sklapni! Veľmi dobre poznáte ten príbeh. Vieš, čo všetko Malfoyovci spôsobili," oboril sa na neho Potter. Albus otváral ústa na odpoveď, no skočila som do toho ja.

„Ak si teda taký vševedúci, tak ako to, že môj otec neprezradil Voldemortovi ani nikomu inému keď tvojho otca spoznal?! A moja babka? Zachránili mu život!" zvrieskla som. Potter, čosi zašomral a zdvihol Freda so sebou.

„Kam idete?" nechápala Rose.

„Nebudem sedieť s Malfoyovou v jednom kupé!" zakričal a s Fredom odišiel. 

Vrčala som od zlosti a hodila sa na sedadlo. V tvári som bola červená od zlosti. Albus s Rose na mňa vrhli znepokojené pohľady.

„A vy nevybehnete, pretože som Malfoyová?" sarkasticky som sa zasmiala. Obaja zavrteli hlavami a Rose sa dotkla môjho kolena.

„Hej, nezáleží na mene, ale na skutkoch. No, ale James je skrátka James." Povzdychla som si. Albus dal Rose za pravdu. Chvíľku sme sedeli mlčky.

„Ty ideš prvý krát do Rokfortu, však?" opýtala sa Rose.

„Áno," prikývla som.

„Aj vy?"

„Ja idem do druhého ročníka," zavrtela Rose hlavou.

„Ja idem prvý krát," kŕčovito sa usmial Albus.

„A v ktorej si fakulte?" opýtala som sa Rose.

„Chrabromil," vyhlásila hrdo. Albus sa prikrčil.

„Čo sa deje, Al?" spýtala som sa ho jemne.

„Vieš, celá moja rodina bola v Chrabromile, teda Lily ešte nie tá ešte do Rokfortu nejde, ale čo ak skončím v Slizoline?" vložil si Albus hlavu do dlaní.

„Ale no ták, Al! Každá fakulta je výnimočná. Ja s najväčšou pravdepodobnosť budem v Slizoline. No a čo? Áno, sú tam trošku známejší čarodejníci, nie len v dobrom, ale aj tak. Majú veľký talent. Ak budeš tam, určite im nahráš veľa bodov a možno dokonca budeš super v metlobale a vďaka tebe Slizolin vyhrá," snažila som sa ho utešiť. Albus sa usmial. Asi to zabralo.

„Aspoň tam bude niekto koho poznám."

Celú cestu sme rozoberali všetko možné a na Alovho staršieho arogantného brata som rýchlo zabudla. Teda nie tak celkom.

Aloha!

Na na prvého apríla sa patrí urobiť niečo bláznivé a prečo nie toto? Potter a Malfoyová :D Viem, že Malfoy má vlastne syna, ale nedalo mi to a vzniklo toto :D  Nebojte nemienim tu vypisovať neviemkoľko ročníkov. Bude ešte roztriedenie a potom sa presuneme ďalej ;) Už teraz sa teším na Vaše reakcie. Vopred muchas gracias ♥                                     *CleoDeFuego*