Na druhý deň ráno som si sľúbila, že sa na chrabromilský stôl vo Veľkej sieni ani len nepozriem, ale i tak som nemohla odolať. Pohľad sa mi stretol s Joyce. Okamžite som ho odvrátila a sadla som si za bystrohlavský stôl.

Hneď po raňajkách som na chodbe stretla Freda s Georgeom.
,,Čo sa ti stalo?" spýtal sa ma Fred.
,,Od včerajšieho večera som v Bystrohlave," vysvetlila som, načo na mňa obaja prekvapene civeli.
,,Robíš si žarty?" spýtal sa nedôverčivo George.
,,Nie, samozrejme, že nie," odvetila som keď zrazu zazvonilo.
,,Musím ísť a vy by ste mali tiež," rozbehla som sa jedným a oni druhým smerom.

Napokon na mňa chrabromilčania postupom času prestali vyjavene pozerať a ja som si užívala pokojný život v mojej novej fakulte.

Lenže jedného dňa ma čakalo nepríjemné prekvapenie. Vytiahla som z kufra zrkadlo a česala som si vlasy, keď tu zrazu niečo upútalo môj pohľad.

Mám zelené oči, zelené ako tráva. A nijaké iné. No keď som sa pozerala do zrkadla teraz, moje oči boli modré, tmavomodré ako moja kravata.

Rýchlo som sa dočesala a vybehla z izby. Dnes som išla na raňajky ako inak s Chinom, ktorý ma už čakal v klubovni.

,,Chin? Aké mám oči?" spýtala som sa dúfajúc, že povie: ,,No predsa zelené, aké iné?", lenže moje želanie bolo nevyslyšané.
,,Zele..." zasekol sa uprostred slova a ja som vedela čo povie. ,,Prečo máš modré oči, Lisa? Čo si prosím ťa robila?!" zvolal na celú klubovňu.
,,Nechceš to náhodou vytárať celému hradu?" sykla som podráždene. ,,S očami som si nerobila nič, proste som sa pozrela do zrkadla a ony boli modré," vysvetľovala som.
,,No teda, to je vážne divné. Čo s tým budeš robiť?"
,,Pôjdem po raňajkách za madam Pomfreyovou. Dovtedy snáď nebudem modrá celá," vzdychla som si a aj s Chinom som sa pobrala na raňajky.

Hi! Lisine oči z ničoho nič zmenili farbu, čo na to hovoríte?

Soph