Posledný raz som sedela v Rokfortskom exprese. Mala som za sebou dosť únavný rok, s Umbridgeovou to naozaj nebolo ľahké, ale napriek tomu bol skvelý. Hlavne to, čo spravili Fred s Georgeom. Stále sa usmievam keď si na to spomeniem.

Posledný raz som cestovala domov z Rokfortu. Nebola by to pravda keby som povedala, že ma to teší. Ale so zmenami som sa vždy vedela rýchlo zmieriť. Dôkazom sú moje hnedé vlasy a modré oči, no nie?

Napriek tomu, že ja som spokojne a šťastne zakončila s Chinom štúdium na Rokforte, všetko ideálne nebolo. Teraz už všetci verili, že Ten-Koho-Netreba-Menovať sa vrátil.

Aj Cho si prežila náročný rok. Stále ju ešte trápilo, že Cedric umrel. Koho by aj nie, ale ona doňho bola naozaj zamilovaná.

Čo budem robiť teraz? To bola fajn otázka. Plánovala som písať knihy, či učebnice o astronómii. Áno, je ich už hodne, ale na oblohe je stále čo objavovať.

A čo plánoval Chin? Aj to je dobrá otázka. Chcel byť aurorom. Teraz sa to zrejme bude hodiť, keď už všetci vieme, že Voldemort sa vrátil. Bola to hrozba už aj tento rok, ale kým sa nezjavil na ministerstve, veľa ľudí to nebralo vážno, hoci malo. A čo ja? Áno, ja som to vážne brala. Veď som chodila do DA, kde som sa mnohé naučila. Patronusa som napríklad doteraz vyčarovať ešte nevedela.

Cesta vlakom ubehla v tichu. Joyce mlčky sedela a dívala sa von oknom. Bol to trochu nezvyk nevidieť ju usmievať sa a rozprávať, ale ja som asi vyzerala podobne. Na kolenách som mala otvorenú knihu, ale nečítala som ju. Cho sedela v niektorom vozni so svojimi kamarátkami a Chin sa tváril, že si číta. Tiež mal otvorenú knihu, dokonca sa do nej aj pozeral, ale už hodnú chvíľu neotáčal stránky.

Za bariérou medi nástupišťami deväť a desať som sa rozlúčila s Chinom a Joyce a ponáhľala som sa k skupinke kde už boli Ron, Harry, Ginny a Hermiona.

Čakali nás tam Divooký Moody, Tonksová a Lupin, pán a pani Weasleyovci a samozrejme, aj Fred Gorgeom. Keď sme sa všetci rozlúčili s Harrym, konečne sme sa mohli pobrať domov. Vážne som sa už nemohla dočkať kedy si zase v pokoji a tichu sadnem v prázdnej izbe s knihou v ruke a bez toho aby ma otravovali nepríjemné myšlienky, znovu začnem čítať.

Ahojky! Príbeh sa pomaly končí, to ste už asi pobadali. Táto kapitola bola taká trochu uzavierajúca príbeh, pretože už bude iba epilóg.

Soph