Take Me Away
,,P-mh. " Vydala som nerozpozmateľný zvuk, aboby kričiac s prosebným pohľadom o pomoc.
Zaťala som zuby a cez líca som cítila ďalšie vlny nekontrolovateľných sĺz. Konečne voľne padajúc bez žiadnych zábran. Hoci som práve teraz cítila tú neskonalú prázdnotu, padol mi kameň zo srdca. Pokožka mi pri ňom začala pulzovať žobrajúc iba o jeho dotyk. Na jeho tvári sa objavilo pár sekundové zmätenie. Preťal pohľadom najskôr kopu krvavej kopy tela a napokon mňa. Zapozeral sa na moje pozodierané, fialové kolená, na krvavé ruky až napokon späť hlboko do mojich očí. Čas sa mi spomalil pred očami.
,,Poppy. " Vyslovil v prekvapení.
V jeho očiach sa začalo odrážať nesmierne veľa emócií, akoby si nevedel vybrať, ktorú vyjadriť ako prvú.
Vedel, že prišiel neskoro.
Zabila som ho.
Zmasakrovala som ho.
,,Ja.. Som... Zab-il-a som.. S-om.. Vrahyňa.. To nie je pravd-da!" Natiahla som k nemu ruky, ako keď sa malé dieťa pýta k jeho mamičke. Ale namiesto toho sme boli obaja vrahovia. Chcela som sa vyjadriť, že to je všetko moja vina, no zo slov sa stali iba nezrozumiteľné vzlyky a výkriky.
Instatne mi do nosa vbila jeho vôňa, keď som sa konečne nadýchla jeho čiernej uniformy a hlavu položila o rameno. Rukami mi nežnými pohybmi prešiel po chrbte a chytil zápästie mojej ruky. Až teraz som si všimla, že stále držím tú prekliatu pištoľ.
,,Si zranená, mon amour. Si zranená ?! " Povedal chladne, akoby mu informácia, že pred nami leží mŕtvi Križiak rozkuskovaný na bohvie koľko častí, s mozgom vytekajúcim z rozpolenej hlavy, absolútne neprišla relevantná.
Otvorila som ústa, no vyšiel zo mňa, čo sa zdalo iba ako tichý vzlyk. Aj som ich hneď zatvorila a radšej len zakývala hlavou.
Snažil sa mi vytiahnuť tú pištoľ vytiahnuť z rúk, no akoby mi prsty v nej stŕpli.
,,Ne-nechcela som." Zašepkala som, keď sa mi dych dal ako tak do poriadku. Hypnotizovala som zrakom časti tela. Môj hlas sa mi zdal cudzí.
Pištoľ v ruke sa mi stále nedalo vytiahnuť, akoby mi skameneli ruky.
Zapozeral sa mi tentoraz hlboko do očí, pochopil, že toto je niečo, čo ma naveky poznamená.
,,Všetko je v poriadku, srdiečko. Zachovala si sa lepšie než by ktokoľvek predpokladal. Zabila si Križiaka. Sama. Zvládla si to. " Hovoril potichu no zároveň pevne. Jeho slová neboli nič, čo by ma urobilo pyšnou, ale iba z jeho tónu a hlasu som dokázala prehltnúť zopár uplakaných stonov.
Nikdy som nechápala ako to robí, a ani napriek tomu, že aj jeho nádherné prsty, ktoré boli teraz od krvi mi nezabránili v tom, aby mi naskákali zimomriavky.
V tejto chvíli mi jeho tvár prišla taká krásna. Taká príťažlivá. Taká hypnotizujúca. Bledá pokožka mu rezonovala s vyraznými lícnymi kosťami a ružovými perami. Najžiarivejšie boli však jeho oči. Zelené ako amazónske pralesy plné príšer, ktorý jeden nemá šancu preskúmať. Chcela som ho chytiť a nikdy nepustiť, spojiť naše pokožky už naveky. Zatúžila som ho opäť bozkávať, i keď toto bola najmenej vhodná chvíľa. Akoby som bola opäť posadnutá. Akoby moje lucídium zahájilo núdzový stav. V tejto chvíli som sa cítila, akoby on bol mojím jediným liekom. Akoby som ho nevidela niekoľko rokov, a každý dotyk v danom momente znamenal, že čoskoro sa zase budeme musieť rozdeliť.
,,Musíme ísť, mon amour." Povedal a nežne sa ma snažil nadvihnúť.
Moje telo protestovalo. Bolo ako ochabnuté, emócie nadomnou prevzali kontrolu.
,,Nova ja... Ja... Strašne mi mi chýbal! Ja som ho zabila! " Zopakovala som zo znova a znova, pretože sama som nemohla uveriť tomu, čo som hovorila.
A i tie slová mi prišli cudzie.
Ďalšie prúdy sĺz, môj hlas znel úplne inak. Nemala som to srdce mu vyčítať, že stačilo, aby prišiel iba o pár minút skôr a nič z tohoto by sa nestalo.
Ale stalo sa to. A nikto to už nevráti späť. Ten križiak je definitívne mŕtvy. Nebola som už nevinné dievča, chodiace do školy s najlepšou kamarátkou, pravidelne šikanované a hlavne pilne študujúc na maturity. Bola som iná, zahrnutá v boji medzi dvoma nepriateľskými mafiami, ktoré boli v rozpore po desaťročia. Stala som sa vrahyňou, stala som sa nepriateľom križiakov. A hlavne, nesmierne posadnutá synom Vlčieho lídra, Novom Wolfom.
,,Keď prídeme domov, všetko mi vysvetlíš. " Povedal najskôr, čo sa zdalo ako s nezaujatým tónom.
,,Za toto im poodtrhávam kokoty a zbytky podhodím Stele. " Zavrčal tentokrát s oveľa ohnivejším podtónom.
V jeho očiach sa niečo zmenilo. Akoby si uvedomil, niečo hlboko v jeho duši, čo ho strašilo. Nikdy by ste si netrúfli povedať, že tento bezcitný vrah by bol schopný takých nežných a ohľaduplných dotykov, aké mi teraz venoval. Chytil ma do jeho náručia, krvavú pištoľ strčil niekam do vreciek. Niesol ma ako nevestu a mňa ovalila vlna bezpečia.
Vyšli sme von. Oboch nás začali štekliť prvé lúče vychádzajúceho slnka. Pozerala som doň s prázdnymi očami, vediac sa sa mi v nich odráža a vytvára škoricovú žiaru. Dokonca som už začala vnímať aj okolité zvuky, ako ranné čvirikanie vtákov a lúčnych koníkov. Za normálnych okolností by ste to mohli dokonca nazvať romantickou chvíľou. A nejakí sadisti možno aj napriek tomu, že sme boli obalený v zaschýnajúcej karmínovej tekutine. S týmito šatami som sa mohla rozlúčiť. Rovnako ako keď ma po škole kedysi čakala tá dávka bielej farby od Eleny. Rozdiel bol, že by som dobrovoľne skočila do celého bazéna, radšej než byť ešte raz odstriekaná krvou z takej odpornej a masakrálnej vraždy, vykonanej mojou rukou. Novove telo som obopínala boľavými pažami a priala si, aby som ho nikdy nemusela pustiť.
Bolo mi jedno, že je vrah. Bolo mi jedno, že si užíva mučiť svoje obete.
Teraz sme boli spolu. A už aj moje ruky boli od krvi... Som taká aký je on. Už dávno nie som malé dievčatko.
Som jeho.
A on je môj.
Smerom k autu vytiahol telefón a vytočil nejaké číslo.
,,Enzo, pošlite sem Joela a jeho jednotku nech vezmú zbytky a nech vyčistia stopy, určite sú na nich Poppine odtlačky. Dajte vedieť otcovi a smečke skoršie než sa o tom dozvedia Križiaci. Povolaj Margarette, nech sa pripraví na lekárske vyšetrenie. Poppy prvýkrát vyskúšala tvoj vynález." Hovoril prísnym tónom, úplne autoritatívnym a iným než keď hovoril ku mne.
,,Ale čo, a páčila sa jej? Prvá rana sa zarýva vždy najhlbšie do pamäte. " Ozval sa z druhej strany dobre známy vysmiaty hlas od chlapa z laboratória u Vlčej mafie.
Zrejme bol zaujatý novinkou, že z nevinnej ovečky sa stala vlčica (ktorá tie ovce požierať, rovnako ako všetci vlci).
,,Skôr by som povedal, že nie. " Odvetil a venoval mi mierne roztopačný pohľad. Vlasy mu v tej chvíli spadli do tváre.
,,Možno by sa jej predsa len páčila viac tá automatická kuša." Odvrkol z druhej strany.
,,Serem na tvoju kušu, hlavne rob čo hovorím! " Odvetil opäť bez štipky dôvtipu.
,,Už sú na ceste! " Ozvalo sa v zápätí a tam ten hovor skončil.
Opäť, akoby som bola porcelánová bábika, ma posadil do sedadla spolujazdca a nezabudol zacvaknúť záchranný pás. V mojich očiach sa stále odrážali slzy. Chvíľu zastal niečo na tomto bolo ohromne povedomé. Nemusela som hádať dvakrát, že sme si obaja spomenuli na náš prvý bozk, v rovnakej pozícií. A napriek tomu sme mali teraz vymenené úlohy. Ja som bola tá, ktorá toho križiaka roztrhala na márne kúsky.
Jeho pohľad zmeravel, a nabral ďalšiu vrstvu chtíča po pomste. Bolo tam však i niečo iné, stres alebo niečo čo nerád priznával.
,,Poppy ja-... "
,,Viem.." Odvetila som s pochopením.
Vedela som, čo teraz bude. Už som nemala otázky na jazyku, kam teraz musím ísť. Nemala som možnosti, existovala iba jedna.
,,Pôjdem s tebou. " Zašepkala som s krátkym dychom.
,,Pôjdeš? Ale... Vieš čo to znamená-" Zopakoval so zmätkom v smaragdových očiach, akoby tomu sám neveril, hoci mi to už navrhoval niekoľko ráz.
,,Zabalím si veci a odídem za tebou."
Cez tvár sa mu mihla túžba. Líca mi očerveneli, nebola to však krv ktorá sa na nich už vtedy nachádzala. Práve som sa mu prisľúbila. Napriek tomu, že mi stále v hlave vŕtali tie pochybnosti o tom, že to všetko môže byť iba lož. Že ma potrebujú len a len, aby zo mňa dostali von to lucídium. Nova je moja nádej. Môj magnet. Všetko nechám, len aby som mohla byť s ním.
,,Budeš moja, mon amour. Navždy. "
Helo,
Dúfam, že ste spokojný s príchodom nášho hrdinu. Musím sa priznať, že aj mne už chýbal. Vlčia mafia k sebe už čoskoro privíta nového člena <3. Z ktorej mafie pochádzate vy?
Ste Križiaci alebo Vlci?
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top