,,Ja..." Šepla som.

Môj hlas bol taký slabý, že som ledva počula samú seba. Bolo to dušu-trhajúce v dve polovice. Bol manipulatívny, rešpekt-vyžadujúci, nevraživý, bezcitný a úsmevu-neschopný bastard.

Som tvoja.

Kričalo moje vnútro. Mohla som to povedať. Vykričať mu to do pier. Do tých dokonalých pier, ktoré ma priťahovali ako magnety. Bolo to fyzické. Nikdy v živote som ho netúžila väčšmi pobozkať. Pôsobil ako droga, ako cukor, ako cigarety, ako tabak. Neexistuje slovo, ktorým by sa to dalo vysvetliť.

Pozeral mi tak hlboko do očí, že som myslela, že do mňa prepáli dieru. Zatiaľ, čo som mu ja rozpoltená v myšlienkach hypnotizovala dokonalé pery s túžbou prúdiacou celým mojim telom.

Zdal sa byť netrpezlivý. Ani jemu sa nepáčilo, že len stojíme oproti sebe pár centimetrov od toho druhého.
Môžem to povedať, poviem to a  konečne opäť zacítim tú eufóriu. Ten pocit rezonujúci s mojou dušou a krvou, ktorý dáva všetky tie nepokojné bunky opäť do poriadku.

Alebo sa ovládnem. Ovládnem svoje rozšantené vnútro a chytím sa vlastnej sebazáchovy. Nedovolím poškvrniť svoju hrdosť.

Chytil ma okolo pásu a pritiahol k svojmu telu. Vzdychla som. Nebolo možné sa tomu brániť.

Mám len osemnásť rokov, a už som závislá na jednej droge.

Volá sa Nova Wolf.

Sledovala som jeho tvár. Pocity v nej nečitateľné. Pery neúsmevné. Oči studené. Akcie nepredvídateľné.

,,S-som tvoja. Nechaj si ma. " Vyslovila som.

Bol to preňho ako signál. V očiach sa mu niečo zmenilo. Čakala som, že sa naše pery v sekunde spoja do vášnivého bozkávanie. Namiesto toho sa ku mne pomaly naklonil. Cítila som z neho obdiv, akoby konečne dostal povolenie vyjadriť svoje pravé pocity.
Cítila som sa ako jeho bábka, s ktorou sa hrá. Manipuluje však s veškerou úctou a citom. Ale bolo mi to jedno. Vlastne sa mi to páčilo. Chcela som, nech si so mnou robí, čo chce. Zrejme sme obaja prežívali takéto nové emócie po prvý raz. Ani ja, ani on, a dosť možno ani nikto iný na svete nikdy v živote necítili nič podobné ako my teraz a tu.

Najskôr sme sa perami iba obtreli, privreli sme viečka. Už som naďalej nečula výčitky, ktoré mi brázdili po celý čas mysľou. Nepočula som žiadne nenávistné a zdehonestujúce poznámky na jeho adresu. Jednoducho sme sa podali tomu druhému. Moje boky silno zvieral v silných rukách. Bozkával ma tak vášnivo, že som zabudla na fyzickú bolesť. V tejto chvíli neexistovali žiadny Križiaci, žiadne učenie do školy, žiadni iní ľudia, žiadny Kyle.

Bol iba on.

Vzdychla som mu do pier keď sa ma mierne dotkol boľavého miesta, kam ma ten Križiak kopol. Oplatil mi to zavrčaním. Hoci som si nebola istá či to je hnevom alebo tou túžbou, mojimi hormónmi to sakramentsky zatočilo. V bruchu som cítila opäť tie motýle, pokožky nám horeli, srdcia nám búšili. Keď sme boli obaja polonahí, stále sme neprekonali túžbu dotýkať sa viac a viac.

Verte mi. Keď máte v bunkách magnetickú substanciu ako lucídium - nevydržíte bez seba dlhšie než pár dní. A ak hej, stane sa toto.

Položil ma na posteľ. Boli sme obaja len v spodnom prádle. Nevedela som sa ho nabažiť. Bol pre mňa ako boh.
Tento pocit ma celú ovládol a ja som v kútiku duše tušila, že to neskôr veľmi hlboko oľutujem.

V tvári sa mu opäť objavil ten hnev. Nie. Nebol to obyčajný hnev. Bola to číra krutosť. Začal poznávať celé moje telo. Na rebrách sa mi už riskovali fialové modriny a zápästie som mala celé boľavé. Mňa to v tomto momente nezaujímalo, ale videla som tú chtivosť po pomste v jeho očiach.

Ani raz som s ním neprekazila očný kontakt. Zelené spaľujúce oči vo mne vyvolávali ošiaľ, ktorý ma nútil ich bažiť a túžiť po ňom kým ešte môžem. Dotýkal sa ma s takou krehkosťou akoby som bola z porcelánu. A hoci tak nepôsobil na prvý pohľad, bol to ozajstný gentleman. Každý jeho dotyk vysielal elektrické vlny mojím telom. Bol to tlak, ťah, magnet, puto.

Naposledy v takejto pozícii som to nezvládla. Teraz, i napriek tomu čo som zažila, nemohla som si priať nič iné.

Keď sme sa zbavili i posledných kusov oblečenia moje líca nabrali červenú farbu.

Na jeho tvári sa objavil úškrn, ktorý vytvoril na jeho líci malú jamku. Nikdy predtým som si nevšimla, že má jamky. Sledovala som ho celá neistá a ružová. Jeho oči prepichovali tie moje.

,,Vieš ako moc atraktívne to je?"

,,Čo myslíš ?" Zahryzla som si do pery, líca mi priam horeli. Koniec koncov, nikdy som pred mužom nebola celkom nahá.

,,To čo robíš. Tie ostýchavé veľké oči. Perfektný balans vzrušenia a plachosti. To je tvoj jed, Poppy. " Odvetil svojim typickým tónom a zamieril pozornosť späť na môj krk, čakajúc na odpoveď.

,,Mám nejaký jed?" Opýtala som sa šepky.

Pozrel sa mi opäť hlboko do očí predtým než sa hrnul priamo na vec.

,,Áno, a smrteľný." Povedal studeno naposledy.

Už som ani nečakala iný tón. Napriek tomu som sa pýtala samej seba, či práve to z neho nerobí to, čo ma tak priťahuje. Je to naozaj to lucídium?
Každý jeho ťah a dotyk bol ako fantázia. Nevedela som, či to je tým magnetizmom alebo tým, že mal zrejme už niekoľko ročnú prax s prácou so ženským telom. Bol bezchybný. Chcela som ho. Chcela som ho iba pre seba.
Chcela som aby neprestával. Bol to neuveriteľný zážitok. Mala som pocit, že som sa stratila v inom vesmíre.
Moje stony boli počuť snáď všade. Musela som uznať, že jeho vybavenie určite nepatrilo k tým najmenším.

Nikdy som nerozmýšľala nad tým aké bude moje poprvé. Ale ani v sne by ma nenapadlo, že to bude vyzerať takto.

Nova mal pravdu, tá dávka vášne je jednoznačne a bez pochýb fatálna.

Ležali sme v posteli. Netuším ako sa z nečakanej a strašidelnej hádky stal takýto zvrátený incident. Tam dole mi stále pulzovalo. A vďaka jeho zručnostiam sme ani nepotrebovali ochranu.

,,Poppy, nasťahuj sa ku mne." Povedal.

To ma veľmi rýchlo prebudilo z ružového vesmíru. Napriek môjmu náhlemu zamietnutiu z predchádzajúceho rozhovoru som mlčala.

,,Je to jediné miesto, kde si zatiaľ netrúfnu ísť. Tam budeš v bezpečí." Zašepkal mi do ucha a studenými prstami prešiel po modrine na mojich rebrách. Následne mi vzal zápästie do rúk a priložil naň pery, akoby dúfal v ich čarovnú liečivú moc.

,,Chcem zmaturovať." Šepla som po ďalšej minúte hrdzavého ticha.

Atmosféra sa zaťažila. Vedela som, že sa mu moja odpoveď nebude páčiť.

,,Poppy..."

,,Ja viem... Bola som tam videla som, čoho sú schopní. " Odvetila som príkro.

Postavila som sa a začala sa obliekať. On takisto. Musím sa dať opäť do poriadku. Ako odpoveď som však dostala jeho typický sarkastický smiech.

,,Nevieš vôbec nič. Byť súčasťou tohoto, je byť súčasťou pekla." Odsekol. ,,Ale radšej budem vládnuť v pekle, ako slúžiť v nebi."

,,Jeden ďalší dôvod k tomu, že s tým nechcem mať nič spoločné. " Odvrkla skm.

Jeho tvár sa vyrovnala, nabrala chladný tón. Niečo v jeho očiach mi však vyvolalo neuveriteľný strach. Sama som mohla vidieť, že moje slová sú hlúposť. Ani neboli pravdivé. Nasucho som prehltla.

Nestihol nič povedať. Dvere na dolnom poschodí sa otvorili a mama na mňa s pozdravom zvolala.

Nova sa inštinktívne zdvihol. Venoval mi posledný studený a bezcitný bozk na čelo.
,,Na stole máš moje číslo. A toto-"Podal mi striebornú pištoľ s nábojnicou. ,,-nos vždy so sebou."

Ostala som tam, rozmýšľajúc, ako to robí, že aj ten bozk chutí ako studená facka.

'elo friends

Oopsie daisy >:)

Ešte sa predčasne neradujte, verne čakajte na ďalšiu časť.

Viacerí ste uhádli, čo sa stane, takže vám chcem poďakovať všetkým🌷💜❤️🌷💜❤️🌷💜❤️
Moc moc si vážim to, ako verne komentujte a hviezdičkujete, veľa to pre mňa znamená.

Stojím za názorom, že niekedy treba naplniť očakávania čitateľa. Pretože, koniec koncov je to niečo čo čitateľa najviac baví čítať, no nie?

Inokedy, ale je dobré keď sa od nečakaných udalostí posadíte na zadok :*

Luv u