Otvorila som oči, pretože som vedľa seba zacítila pohyb. Bola som celkom spotená, skoro som zabudla, že sa už nenachádzam v kufri auta. Mykla som sa od strachu a zapozerala sa do okúzlujúcich zelených očí. V miestnosti bola tma, ale tie smaragdy som videla veľmi jasne.

,,Sleduješ ma? " Šepla som, cítiac jeho telo blízko seba.

Jeho výraz sa nijak nemenil. Pozeral sa na mňa ako šelma, ktorá zbadala svoju korisť a jej žalúdok už škvŕka od hladu.

,,Posledných pár hodín." Odvetil bez známky pohybu.

Jeho výraz bol kus zamračený, akoby šepkal, že sa mu niečo nepáči. Akoby bol on kontrolér kvality a môj doterajší spánok nebol dostačujúci.

,,Nechápem prečo ťa zaniesli sem, keď som im jasne hovoril, že ťa majú priviesť ku mne."

Vydýchla som zadržiavaný vzduch, zapozerala sa na strop a tým prerušila ten mučivý očný kontakt. Vybavila sa mi spomienka, ako sa telo križiaka roztrhalo na pár kusov. Neušiel mi detail, ako sa jeho hlava s prekvapeným výrazom v tvári, prepolila na dve časti a mozog vyletel o kus ďalej. Jeho odseknutá ruka si razila cestu cez vzduch iba o pár centimetrov odomňa. Ovalila ma krv, ktorú som ešte teplú cítila na svojej pokožke.

Stažka som prehltla a odkryla zo seba prikrývku, ktorá spôsobovala iba väčšie teplo.
,,Koľko je hodín." Spýtala som sa bez otáznika slabým hlasom.

Chvíľu trvalo kým odpovedal, mal čas na to, aby vo svojom výraze vyjadril ešte väčšiu nespokojnosť.
,,Bude desať. Spala si pätnásť hodín."

,,Oh-" Na nič iné som sa nezmohla.

Pár sekúnd bolo ticho, no v ďalšiu chvíľu sa prudko pohol a skláňal sa nado mnou. Jeho zelené oči prepichujúc každú bunku v mojom tele. Ruky mi držal nad hlavou tak, že som sa nemohla pohnúť.

,,Povieš mi všetky detaily toho, čo sa stalo. " Odvetil, teraz už s diabolským smrteľným výrazom. Ani jeho hlas som nespoznávala.

Musel tuho rozmýšľať, keď som spala. Hnev v sebe držal ako v zaváraninovom poháre a už bolo počuť syčanie z popod viečka.

,,D-dobre... Môžeš sa to aj normálne opýtať... Nemusíš robiť takú drámu." Povedala som s tepom niekde v krku.

,,Ale takto budem vedieť, ako moc ťa dohnali k beznádeji a strachu." Urobil pauzu a pokračoval. ,,Aby som im to mohol vrátiť niekoľkonásobne. "

Prehltla som nasucho a natiahla k nemu hlavu.

,,Teba sa nebojím." Šepla som mu do pier a hlavu vrátila späť na vankúš.

V očiach mu preblikla túžba.
,,Budeš." Odrazil úder a tým ma umlčal. ,,Tak mi povedz, mon amour. Bol tam ešte niekto, kto ťa uniesol?"

,,Bol."

V túto chvíľu sa mi zdalo, že by sa tu ticho dalo krájať. A i keď som šepkala zdalo sa mi, akoby som to kričala. Pripadal mi tak nádherný, že som bola ako hypnotizovaná. Pery mi ešte stále pulzovali od mierneho dotyku, keď sme sa jemne obtreli.

,,Ale sľúb mi, že sa nevystavíš do nebezpečenstva, len aby si sa im pomstil. " Dodala som s vážnym tónom.

On to však vážne vôbec nebral a venoval mi hravý úškrn, pri ktorom mi srdce vynechalo zopár úderov.
,,Fajn. Platí."

Hoci som vôbec neverila, že pochopil, ako som to myslela, vyšla som z postele a odhrnula závesy. Videla som svetlá mesta a hviezdy, ktoré sa pomaly začínali tvarovať na oblohe.

,,Bolo to v strede noci, vyšla som von lebo-..." Vtom mi to došlo.

Ja mu predsa nemôžem povedať, že som bola na párty. A ak áno ako by som mu vysvetlila že ma Kyle pobozkal? Preboha veď by ho zrovnal do zemou! A teraz keď sa nikomu neukážem budú si myslieť, že je to ich chyba. Budú ich vyšetrovať a aj Pierre by mal z toho problém, ak tam prídu policajti. V hrudi som zacítila štipľavú bolesť, keď som si spomenula na ten bozk od Kyla.

,,Lebo?" Zopakoval po mne a priblížil sa s nebezpečným výrazom v tvári.

Mal pravdu. Teraz som sa už bála.

,,Agnes ma pozvala na oslavu narodenín jej kamaráta." Previnilo som sa na neho pozrela, tajne dúfajúc že mi odpustí.

,,A ty si si myslela, že je to skvelý nápad. " Zkonštatoval bez zmeny vo výraze.

,,Chcela som ťa naštvať." Odvrkla som, lebo som sa chcela odôvodniť.

Nova sa zase uškrnul a priblížil sa o pár krokov.
,,Aha."

Neusmievala som sa. Nemala som chuť sa tu s ním hrať na mačku a myš. Prečo mu nepovedať pravdu? Dávalo to najväčší zmysel. O Kylovi a jeho akcií som však hlboko pomlčala.

,,Vyšla som na vzduch, pretože som sa zrazila s Elenou-"

,,Narazila ona do teba?" Prerušil ma.

,,Nie! Ja do nej. Rozlial sa po nej pohár. " Odvetila som frustrovane.

,,Fajn, pokračuj." Zdvihol ruky do obranného gesta.

,,Bojí sa ma ako čert kríža, pre tvoju informáciu. " Zagánila som na neho s ostro tvarovaným obočím smerom nadol. ,,Počula som ich za plotom, no keď som už chcela utiecť, objavil sa tretí a ten ma k nim odvláčil. Nadrogovali ma a strčili do auta. Tam už boli však iba dvaja. Jeden tučný s guľatou tvárou a tupým výrazom a trn druhý... Toho som... "

,,Kto bol ten, ktorý nešiel s vami autom?"

,,Neviem, vyzeral ako ich šéf. "

,,Dobre, ako vyzeral?" Opýtal sa pristupujúc ešte bližšie.

,,J-ja neviem, bol vysoký-"

,,Oproti tebe sú všetci vysoký, mon amour." Odvetil spokojne opäť držiac moje boky v jeho dosahu. Robil to každý krát, akoby mal neustálu potrebu udržovať fyzický kontakt, naopak by sa mohol zrútiť svet. Rysoval ich okrúhly tvar jeho veľkými dlaňami.

Zamračila som sa.,,A bol.... Bol... Vlastne... ti bol dosť podobný." Jeho stisk odrazu upevnil a prebodol ma očami. Vzdychla som. Netušila som, čo zlého som povedala.

,,Parker." Vyslovil, číre zlo v jeho očiach.

Zo začiatku mi to meno nič nehovorilo, ale nakoniec som si spomenula. Bol to človek ktorý mu spôsobil tu hnusnú jazvu na predlaktí.

,,Je to ten...?"

,,Áno. Musím informovať otca, že ho zrejme povýšili. Keďže už má križiackych posluhovačov, je mocnejší než sme si mysleli." Otočil sa na päte a vykročil k dverám. To dom ale nečakala, že ma zdrapne za ruku a potiahne do sebou.
,,Ideš so mnou. Predstavím vás."

Nestihla som sa nadýchnuť a už som bola ťahaná cez chodby ďalej. Pamätala som si tu tieto nádherne vyleštené podlahy a lesknúce sa kvetináče. Akoby tu nikdy v živote nepadla smietka prachu. Prechádzali okolo nás pracovníci a iný vlci, ktorí nám ani raz nezabudli darovať kuriózny pohľad a zdvorilý pozdrav. Vyšli sme o poschodie vyššie a razili si cestu k posledným dverám s tabuľkou s nápisom.

Kancelária, Nero Wolf
~Alfa~
(zastupujúci: Nova Wolf a Joel Hermit)

Hoci to bolo jednoduché, privádzalo mi to hrôzu. Pripomínalo mi to tie tabule pred bránami zvyčajných dedinských záhrad 'POZOR ZLÝ PES' alebo 'TU STRÁŽIM JA'.

Černovlasý vlk pár krát zaklopal a napokon sme obaja vstúpili. Otočilo sa na nás kreslo a ja som prvýkrát uvidela tvár najväčšieho šéfa vlčej mafie. Vlastne to bola strašia verzia Novy. Na svoj vek vyzeral však stále veľmi ušľachtilo, hoci chladnú auru, ktorá vám zanechá na pokožke zimomriavky a vytvorí sucho v krku, mali totožnú s jeho synom.

,,Otec. " Oslovil ho, nevenoval mu však žiadny pohľad a okamžite ho namieril na mňa.

Postavil sa z čierneho kresla a prešiel okolo stolíka k nám. Nasucho som prehltla a hľadela nahor. Mal rovnaké žiarivé zelené oči, hoci obkolesené vráskami. V čiernych redších vlasoch sa mu tiež mihlo zopár šedín.

,,Dobrý deň, som Poppy... Poppy Gibsonová. " Povedala som tichšie než som plánovala.

Na šťastie na jeho tvári sa objavil úsmev a moju ruku prijal. Mal snáď ešte väčšiu dlaň než Nova, a to bolo čo povedať.

,,Nero Wolf. Som skutočne rád, že sme ťa získali na našu stranu. Bude tak jednoduchšie vás oboch mať pod dohľadom." Pri poslednej vete vrátil pohľad na Novu a pokračoval.
,,Zistil si niečo nové?"

,,Ide o Parkera. " Povedal Nova chladne, akoby to slovo chcel vypľuť.

Na alfovej tvári sa tiež preťala zloba. Neverila som ako si môžu byť taký podobní. Dokonca aj v mimike tvári.

,,Vyzerá to tak, že ho povýšili. Naplánoval celý jej únos, z nejakého dôvodu, to vsak nebol on, čo ju viezol v aute. "

,,Veľmi zaujímavé." Urobil pársekundovú pauzu na zamyslenie. V tomto sa s Novom líšili. Vyzeralo to tak že tento muž vie svoje emócie ešte väčšmi ovládať. ,,Počul som, že už sa tej mŕtvoli zbavili. Všetko išlo v poriadku?"

Nad slovom mŕtvola som sa mierne zatriasla, nedala som však nič najavo.

,,Áno, zbavili sa jej bez povšimnutia. Dokázali ho aj identifikovať i keď s ťažkosťou." Venoval mi uškrnutie.
,,Volal sa Samuel Hroth. A jeho tučný priateľ je Iah Dumwell."

,,V poriadku. Hádam si Stela pochutná. Mimochodom, skvelá práca Poppy. Nikto nečakal, že to dokážeš a patrí ti môj obdiv. Ak tu však chceš prežiť, budeš potrebovať viac než len šťastie. "

Stupídne som prikývla. Keďže som polku z toho, o čom hovorili ani nerozumela.

,,Môžem sa spýtať, kto je to vlastne Parker? A Stela?"

Nova na chvíľu zaváhal a nakoniec si povzdychol.
,,Parker bol môj spolupracovník. Nie len to. Bol to môj najlepší priateľ už od  detstva. Zvykol by jeden z nás, vlk. Preto si si myslela, že sme si podobní. Jedného dňa, čo nebolo tak dávno, prepočul rozhovor a dozvedel sa o tom, že ja som jedna z dávok lucídia. Samozrejme sme mu to tajili i keď mi bol ako brat. Zúril, porezal ma, aby získal moju krv a pripojil sa ku Križiakom. Nie je nič viac ako zradca."

Helo,

Tak tu to stopnem :), takže vieme kto bol ten divný muž, čo naplánoval jej únos... Ale kto je Stela?

Dúfam,, že dejstvo nevysvetľujem príliš komplikovane, a všetkému je jasne rozumieť :)

Ďakujem za všetkú podporu <3