Ak mám byť úprimná, ruky sa mi trochu triasli. Chlapci mi nikdy nevenovali nejakú extra pozornosť. No tento rok to je trochu iné. Minulé leto som začala cvičiť, moje vlasy už narástli pod zadok a skrátka som našla svoj štýl. Aj Agnes uznala, že som tento rok jedna z tém školných chodieb. Nepúšťam si veľa ľudí pod kožu, preto je asi ťažké pre niekoho, prihovoriť sa ku mne.

Doteraz primrznutá na mieste som už spotený papierik natlačila do vrecka od tašky a mierne dezorientovaná sa vydala k zadnému východu za budovu školy.

Posledný krát som sa nadýchla a vydýchla. Pri bráne však nik nestál, podišla som teda cez ňu za múr a-

V tej sekunde som bola obliatá kýblom bielej farby. Vtedy mi aj došlo, že to naozaj nebol odkaz o Kyla. A prečo Agnes videla Elenu vychádzať z toho obchodu.

Nič som nevidela, ako sa dalo predpokladať, ale počula som smiech minimálne desiatich študentov.

,,Rozmýšľala, som, že kúpim červenú, aby si nabrala nejakú farbu ale... Nie, biela k tebe ide skutočne najlepšie. "
Ozval sa ten jej odporný hlas.

,,Ty... Sv-iň.. Ah.." Chcela som jej povedať ako moc ju nenávidím, ale keď som otvorila ústa tak sa mi do nich naliala ďalšia farba. Za toto som si vyslúžila ďalšiu dávku nekontrolovateľného smiechu. Mohla som počuť zvuk fotoaparátov.

,,Toto ju posadí na jej miesto." Započula som ďalší hlas.

,,Buď rada, že dnes tá tvoja kamoška chýba."

Úprimne som to už vtedy nevydržala a i cez zatvorené oči sa mi spustili slzy. Cez ústa s nechutnou pachuťou bielej základnej farby mi unikali vzlyky.

,,Dúfam, že ti víkend na poriadnu kúpeľ bude stačiť!" Ozval sa niekto ďalší.

Ani som netušila koľko ľudí proti mne Elena obrátila. Bola som si istá, že o tomto nemal Kyle ani poňatia. O chvíľu neskôr sa ich partička odpratala preč a s vedomím, že toto uvidí celá škola som sa snažila urobiť aspoň prvý krok. Farba mi tiekla všade, cez vlasy a tvár, na čierne oblečenie a obľúbené rifle. Cítila som ako mi tá pekelná tekutina čľapká v topánkach... Rukami som sa beznádejne snažila utrieť farbu z očí a vodou z flašky, som si ju vypláchla z úst. Cítila som sa tak zahanbene, vedela som, že Elena zaistí, aby tie fotky videli aj budúce ročníky po celé generácie. S plačom som sa vydala smerom domov. To samozrejme znamenalo, že musím prejsť cez mesto. Zaumienila som si, že budem ignorovať ostatných ľudí, stojacich v rade, v obchodoch, na zastávkach alebo len kráčajúcich po meste... A aspoň si na verejných WC umyjem tvár a oči.

Vskutku, každý na mňa pozeral, postarší mali zhrozené pohľady a teenegeri tajne vyťahovali ich mobilné telefóny. Keď som konečne prišla k umývadlu, nemohla som ani potiahnuť kohútikom bez toho aby som ho nezasvinila. Pri pohľade na moje vlasy a oblečenie mi bolo viac a viac do plaču. Keď som mala aspoň čisté dlane, zistila som, že všetko dôležité v ruksaku, okrem ruksaku, prežilo...

Stále s miernym vzlykaním som vyšla z verejných WC. Než som sa stihla uvedomiť - bez dychu som pozerala na čierne blyštivé auto zaparkované cez cestu priamo predomnou. Stála som pár sekúnd zhypnotizovaná. Keď som konečne odvrátila pohľad, takmer som narazila na niečiu hruď.

,,Preboha. " Riekla som od prekvapenia a zdvihla pohľad.

Keď vám poviem, že tie smaragdové oči žiarili aj v tieni tmavých vlasov...
Boli sme vedľa seba tak blízko, že naše tváre oddeľovalo len pár centimetrov. Vsadila by som sa, že keby som nebola pokrytá vedrom základnej farby, cítila by som jeho parfém.

Černovlasý cudzinec v ruke držal niečo, čo sa podobalo na rozbitý kus elektroniky, možno fotoaparát. Keď si ma všimol, odhodil ho k najbližšiemu kontajneru, bez toho aby odomňa odrhol oči.

V momente kedy som chcela cúvnuť, zdrapol ma za ruku. Akoby si ma celú premeriaval. Jeho pery boli plné a ružové, a pleť bez jednej chyby. Nemohol byť starší než 22 rokov.

Zdalo sa to ako večnosť, no v skutočnosti to bolo pár sekúnd. Fyzicky som cítila akoby ma k nemu niečo priťahovalo. Zdal sa mi taký dokonalý ako najdrahšie diamanty.
Druhou rukou mi utrel bielo-priesvitné slzy a venoval mi úškrn.

,,Budeš moja. " Hlesol chladne.

Jeho prítomnosť spôsobovala moje hormóny úplne sa splašiť. Boli to tajomstvá, ktoré spôsobovali jeho oči tak žiariť, alebo to boli naozaj dva žiarivé smaragdové kryštály? Srdce mi búšilo strachom, ale ústa si nedovolili vydať ani pazvuk.

,,Kto to spravil." Opýtal sa takmer bez otáznika.

Nevydržala som to, odtrhla som od jeho príkreho pohľadu oči a snažila sa cúvnuť. Bolo to však nemožné pod jeho stiskom. Chytil mi sánku a prinútil ma pozrieť sa hore na neho. To zrazu na ulici nikto nestál? Vskutku som sa cítila, akoby sa okolo nás všetko zastavilo.

,,Nechci, aby som sa pýtal dvakrát." Zavrčal.

,,Ja.. Neviem.. Spolužiaci zo školy." Vzlykla som, keď som si spomenula na ich posmechy.

,,Potrebujem mená, Poppy, mená." Opravil sa bez emočne, no jemne frustrovane. Mala som pocit, že mi je tvárou ešte bližšie.

,,Elena, Tay-lor a Monica.." Slová sa mi hľadali ťažšie než obvykle. Nemala som poňatia, čo chce a kto je zač, no v krátkosti situácie som nemyslela jasne. Jeho hlas ma privádzal do agónie.

Uškrnul sa a jeho stisk povolil.
,,Takže na zoznam mi pribudli ďalší traja." Bez ďalšieho slova sa otočil, no potiahla som ho za ruku späť.

,,Nie, nesmieš im ublížiť." Povedala som koktavo.

Neznámy sa mi len zadíval do očí a tiež zašpinenou rukou od farby mi zatiahol prameň mokrých vlasov za ucho.

,,Prídem si po teba, Poppy." Venoval mi posledný úškrn a špinavé ruky si chci-nechci utrel do na pohľad zasrane drahého obleku. Napokon už len za zvuku motora moderného drahého auta zmizol medzi ulicami.

'Elo :)

Viem, že to ešte nedáva zmysel, ale everything is yet to be revealed.

Fifa