,,Šach mat!" Zakričal Enzo a víťazoslávne sa usmial.

Nečudujem sa mu, keď to bola už piata výhra po sebe. Nikdy som šach nevedela hrať a chýbala mi trpezlivosť, ktorá bola potrebná na dôležité ťahy. Zafunela som a pohodila dlhými vlasmi.

,,Nech ti to nestúpne do hlavy."  Oborila som sa so založenými rukami.

Netrpezlivo som čakala na Novu, ktorý bol na súkromnej porade o ďalšom ťahu voči Križiackej mafii. Nemali sme toho moc rozdielneho medzi bielymi a čiernymi figúrkami na šachovnici. Vravel, že si to nemám brať osobne, že tam nie som a aby som sa necítila zle, Enzo zostal so mnou... Hrať šachy.

Všetci sme posledné dni vo vzduchu cítili kašovitú energiu, ktorá zaťažovala pľúca a i dýchanie tak prišlo zložité. Útoky ustáli a preto si každý myslí, že Križiacka mafia sa na niečo chystá. Cecília úplne stíchla a ani na tréningoch sa neukazovala. Vždy mi ale nezabudla darovať na pol potmehútsky pohľad. Skutočne som nevedela, či som skôr nemala radšej tie jej pokriky než toto nové hrôzostrašné mlčanie.

So mnou sa skoro nič nezmenilo. Bola som šťastná, hoci som vedela, že niekde vonku ma hľadá polícia a priatelia s rodinou za mnou isto neúnosne fňukajú.
S Novom sme sa milovali každú noc, boli sme viac než len pár. Skôr ako spriaznené duše. Alebo krv. Nič nás cez deň nevedelo rozdeliť. Boli sme ako atómy, ktoré sa tak nesmierne priťahujú túžiac vytvoriť molekulu. Nevedeli sme so sebou nesúhlasiť, nevedeli sme sa odtrhnúť, či odlepiť zrak,  na obede sme nemohli sedieť príliš ďaleko od seba, v noci sme ležali tak, aby sme počuli tlkot srdca toho druhého. Karma nás spojila, či sme chceli alebo nie. Nemohli sme opovrhnúť jej nariadeniam navzájom sa milovať. Nebol to normálny vzťah bežných ľudí po strednej škole. Boli sme posadnutí...

,,Fajn, od začiatku." Lorenzo začal vracať figúrky na ich miesto a šikmými očami úsmevne sledoval hraciu dosku.

,,Nemám náladu, keď sa Nova konečne ukáže, odkáž mu, že budem na izbe." Naposledy som si povzdychla a so zhrbených chrbtom vstala od stola, akoby som tu sedela veky.

Popukala som si krk a vybrala sa späť. Možno si zapnem hudbu, prečítam knihu alebo si zdriemnem. Boh vie, čo tam toľko robia, keď sú tam už pár hodín.
Sadla som si na posteľ, môj denník bol otvorený, kresby z neho vytiahnuté. To som ho nechala takto na očiach? Preboha! Inštinktívne som ho vrátila na jeho tajné miesto a zapýrila sa do tmy.

Čo ma však prekvapilo viac, bola prichádzajúca notifikácia na mojom náhradnom telefóne. Bola to SMS správa, čo mi vyplavilo sliny z úst a zanechalo v krku sucho. Zvyčajne som nedostávala správy, keďže skoro nikto nepoznal nové telefónne číslo, a ani žiadne sociálne siete som nemala nainštalované. Mohol to byť Nova... Ale ten bol na porade, Joel takisto a s Enzom som hovorila len pred pár minútami.

Skepticky som odomkla obrazovku a cítila kvapku potu stekajúcu dole čelom. Moje srdce vynechalo úder... Po prečítaní správ mi ostal rozum stáť dlhé sekundy, než som dokázala trasúcimi rukami prejsť znovu cez obrazovku.

Poppy Gibsonová, je tak ? Slabý článok mladého vlka :)) Nechceme po tebe nič, čo by mohlo ohroziť ostatných. Iba sa vrátiš domov :), to predsa chceš, nie?

Našli ma. A nie len mňa. Našli moju rodinu. Našli spôsob ako ma vydierať.
Cez líca sa mi spustili slzy keď som čítala poslednú správu.

Odpíš okamžite, ak za niekým zájdeš už ich nezachrániš ;)

Konverzácia obsahovala krátke video
Na prednom obrázku som videla moju mamu s monoklom a zviazanými ústami, viditeľne prosia u o pomoc. Malo iba pár sekúnd a nevedela som sa prinútiť stlačiť tlačidlo play.

<play>

,,Pššš, nič sa predsa nedeje. " Povedal kameraman slizkým povedomým hlasom.

Parker.

Držal jej pri hlave zbraň, ona akoby ju však ani neregistrovala a zhrozene sledovalo dianie pred ňou, čo kamera nemohla zachytiť. Jej pohľad bol zničený, akoby už dávno bolo neskoro.

,,Teraz povedz, čo sme si cvičili, všetci budete v poriadku, chceme sa iba porozprávať, áno? " Dohováral jej a veľkou žilnatou dlaňou jej stiahol šatku z úst.

Onemene pozerala pred seba, po pár sekundách však vzpriamila pohľad priamo do kamery. Bola to ako rana do srdca, v očiach sa jej odrážal strach. Vyzeralo to ako u nás v obývačke, no zároveň mi to pripadalo ako úplne cudzí dom.

,,Prosím, už stačí, neubližujt-" Dostala ranu a vo videu preklikol viditeľný strih.

-

Teraz ležala na zemi, krvou ešte viac poliate oči, z miesta nad temenom vytekajúca krv. Rozvzlykala som sa. Jemne nadvihla hlavu, opäť sledujúc kameru.

,,P-poppy... Zachráň ocka... Potrebu-" Strih.

-

Teraz bola už len tma, cez ktorú sa ozýval iba jeho strašidelný chrapľavý hlas.

,,Počula si mamku, máš čas do polnoci, no rátaj s tým, že ak sa o našom kontakte niekto dozvie, nebudem sa obťažovať zabiť ich na mieste. Už poznám aj tú tvoju kamarátku, Agnes sa volá? Čo ten chalan. Kyle? Stále ti na ňom záleží? Čakám ťa, zlatko, nenechaj ma čakať - "

<play again>

Roztriasla som sa. Plakala som. Hodiny ukazovali pol jedenástej. Ešte viac ma myklo keď mobil začal zvoniť.

Neznáme číslo.

Chce sa uistiť, že som sama a počúvam jeho príkazy... Keď som nezdvihla, do konverzácie pribudlo ďalšie video. Malo iba zopár sekúnd.

<play>

,,AAAaaAAAGR ! NIE, NI-! "

<play again>

Mobil začal opäť vibrovať ako o dušu. Narýchlo som vytrhla stranu z denníku a zbesilo na ňu naškrábala zopár slov. S zadržaným vzlykom som zdvihla prichádzajúci hovor.

,,Ale ahoj. Takže súhlasíš s tým, že to mám ukončiť! " Ozval sa.

,,Nie!" Zaziapala som plná beznádeje so slzami stekajúcimi ako vodopády.,,Už som na ceste! Hlavne prestaň! Som na ceste! " Kričala som s drkotajúcim sa telom.

,,Ostaň pri telefóne, drahá, opíš, čo robíš."

,,Vych-ádzam von, vezmem motorku." Snažila som sa znieť silnejšie, ale moje mozgové bunky boli zmanipulované.

Nemohla som myslieť na nič iné, než na neľudský výkrik z video nahrávky, ktorý mi roztrhal srdce na pár kusov.

,,Neubližuj im. Prosím, hlavne im neubližuj."

Namiesto normálnej odpovede, sa mi však z druhej strany dostalo iba tichého smiechu.

,,Zabudol som na, že taká pekná tvárička vie prosiť. Môžeš mi to zopakovať, keď sa sem dostavíš."

,,Ty bastard... " Vyšlo mi z úst pred tým než som si stihla zahryznúť do pery,aby som ostala ticho.

,,Huh? Čo to bolo? Počul som správne? Tuším môžeš vystreliť, Daniel. "

,,Nie! NIE!" Opravila som sa. ,,Prosím! Žiadam ťa. "

,,Fajn, rozmyslel som si to. Počkaj ešte." Ozvalo sa za pár sekúnd a ja som si vydýchla.

,,Vysadám na motorku. Musím zrušiť. " Povedala som prísne.

,,Nepočujem motor, drahá."

Ten zkorumpovaný idiot.

,,Stále nič. " Zapriadol.

Nasadla som a vyšla cez brány.

,,Tak sa mi to páči, len mi tu ostaň."

Prepáč, Mon amour...

...

Poppy sa však nedočkala zľutovania, ani po posluchnutí všetkých pokynov, ktoré dostala cez telefónny hovor. Stále mala od domu svoje kľúče, no ani ich nemusela vsunúť do zámky, keďže boli dvere dávno otvorené. Čakala krik, ozvalo sa však iba ticho, cez ktoré počula iba vlastné kroky na dlaždičkovanej podlahe. Nespoznávala to tam. Nebolo to ako obyčajný deň, keď sa vrátila zo školy a hodila svoju tašku do rohu svojej izby. Bol tam príšerný bordel. Kuchyňu nespoznávala, nábytok bol porozbíjaný, na stenách striekance krvy. Keď prešla cez chodbu, hruď jej stisol tlak a dych zanikol. Na zemi ležala mŕtva mačka. Jej bielo-čierna srsť bola teraz premenená na červeno-čiernu. Posledná zastávka bola v obývačke, kde ju pohľad prinútil padnúť do kolien. Rodičia neboli ani trochu pri živote. Nebola ani možnosť zutekať k nim a nahmatať možný tlkot srdca, alebo zatesniť krvácanie od náboja. Ich telá ležali rozštvrtené. Nevedela ani, ktoré časti končatín patria mame a ktoré otcovi. Museli byť vykonané zbraňami Vlčej mafie, ktorej členovia ešte pred nedávnom patrili k ich nedávnym obetiam. Táto realita sa však nedala zmeniť, ani nájsť v nej lepšiu stránku. Boli jednoducho mŕtvi. Zmasaktrovaní. Tak ako to aj ona spravila pri jej prvej vražde.

,,Šach mat. " Ozval sa jej hlas pri uchu pred tým, ako sa ponorila do tmy pri tupom údere do hlavy.

Ajaj,

Ahojte, ako sa máte? Ako sa vám páči v škole? :)

Dúfam, že sa vám kapitola páčila (ja viem, ja viem, mierne brutálna)...

Celkom sa to zvrtlo, keď na začiatku kapitoly ešte len nevinne hrali šach však? Nie som zástanca zabíjania zvierat knihách či filmoch, ale ste tu na vlastnú zodpovednosť!

Odtiaľto budú kapitoly pokračovať z tretieho pohľadu, takže sa dočkáte aj trochu Novovej či dokonca možno Agnes inej perspektívy :p

Ďakujem za všetkú podporu!! <3