Do rozpusteného panenského kokosového oleja som už len pridala potrebné bylinky a nechala nech tuk nasiakne všetky potrebné živiny. Tento trik na domácu liečivú masť ma naučila mama. Zvykne sa to robievať aj z konopných listov, ktoré sú ale samozrejme zakázané pestovať. Po pár hodinách nasiakovania by mala nabrať zelenú farbu a následne je pripravená k použitiu.
Robila som ju samozrejme z dôvodov, že som mala zranené zápästie. Oči mi tmavli, keď som si na neho spomenula. Aj to meno som už nerada vyslovovala. Chodenie spať bolo teraz totiž to teraz mojou nočnou morou.
Keď vidíte pred sebou ako sa človek roztrhá na pár častí, ktoré bublinkujú ešte vo vlastnej krvi, máte zaistené lístky do aspoň zopár prebdených nocí. Ten pohľad je takmer nemožné dostať z hlavy a i najmenší náznak krvi mi budí prebudí myšlienky na piatkový večer.

14.5 2025

   Oh môj drahý denník,

Nevieš si predstaviť (možno pretože nemáš myseľ), čo všetko sa stalo. Sama som zmätená a spracúvam situáciu už skoro celý víkend. Odmietam Agnesine pozvánky von a učenie maturitných zadaní ide z kopca. Myslím, že som viac zabudla ako sa naučila.
   Nova.
Môj život od jeho príchodu spravil trojitý kotrmelec, nehovoriac od informácie o tom, že záhadná látka, zvaná lucídium prúdi mojimi žilami.
  Jednoduché a výstižné. Sme ako magnety.
Moc dobre viem, že počas našeho prvého stretnutia, sme obaja cítili niečo... Záhadné. Ostatní to volajú láska na prvý pohľad.
Ja?
Magnetická látka krvi a neuveriteľná, neodolateľná túžba po jednoduchom no zimomriavky-spôsobujúcom dotyku.
    Nechcem to. Neznášam to. Cítim takú horkosť.
   Nezvládla som sa ho vzdať na polícii a pritom ho tak moc chcem nenávidieť. Videla som totiž smrť, ktorá mi ostala v mysli. Taký bezcitný, neohľadupný a pritom tak strašne nádherný.
    Vlci a Križiaci. Nepriateľské mafia, ktoré obe túžia po jednom.
Lucídium.
Kam až bude hraničiť nebezpečenstvo, a kam až sú schopní zájsť?
Jedno je isté - krv bude tiecť.

Dopísala som ďalší zápisok do môjho denníku a s krátkym dychom pri poslednej vete ho schovala späť pod matrac od postele.

Cez víkend sa nič nestalo - ako som predpokladala. Žiadny Križiaci pred mojím domom nestáli s magnetofónom prosiaci o dobrovoľné vydanie sa. Bola som však s nervami na hrane.

Zápästie už na tom bolo lepšie, zrejme sa mi len popraskalo zopár chrupaviek. Nič, čo by nazahojil obväz a zopár týždňov liečenia. Hoci musím uznať, nebola som pripravená mu za to tak ľahko odpustiť. Vlastne som dúfala, že s mojím odchodom by bol koniec.

Zajtra je opäť škola a to znamená stretnutie všetkých ľudí zo školy vrátane Kyla, Agnes a aj Elenu. Skromne som si všimla, že už nebýva taká aktívna na sociálnych sieťach, a od Taylora s Monicou som tiež nič nepočula.

Mučil ich.

Zmenil ich povahy od základu.

Čím ďalej som rozmýšľala, tým ďalej mi dochádzalo aký kus strachu k nemu vlastne chovám. Videla som ho zabiť, videla som jeho hnev a stmavnutie jeho očí a v neposlednom rade - videla som ho túžiť.

Za tých pár dní som ho poznala viac, než som si bola vedomá a to mi dodávalo silu brániť sa jeho neskonalému pôvabu, ktoré choval k ženám. Bol chladný ako ľadová socha, napriek tomu som dokázala tie pozostatky pocitov vyrvať z jeho vnútra priam na povrch. A zablisnúť v ňom plameň.

To dokázal, ale i on.

Verila som tomu, že nebyť vraždy, ktorú v ten deň spáchal, bola by som sa mu v tej posteli poddala.

Zahnala som tie otravné myšlienky do kúta a teraz som už bola na milión percent presvedčená, že s chalanom ako je on ja nikdy nič spoločné mať nebudem.

Ako by som mohla?

Bola by som hlúpa, ak by som naletela bohatému mafiánovi a nájomnému vrahovi, ktorý sa až moc presvedčivo podobá na nejakého z módneho časopisu.

Hoci nás krv púta k sebe, nedovolím aby sa mi dostal pod kožu.

Dva bozky.

To je všetko, čo medzi nami bolo. Hoci som si to nechcela priznať, vedela som, že pocity, ktoré počas nich nastali mi vyvolávali eufóriu z iného vesmíru a kolená sa mi podlamovali po každé, čo mi do nosu vbila, čo i len molekula jeho pomarančovo-škoricovej vôňe.

Jeho oči svietili smaragdovou farbou a skrývali tajomstvá, ktoré by neodomkol nijaký kľúč na svete.

Hoci bolo ľahké stať sa duchom-neprítomným, ak ste sa do nich náhodou zapozerali, bol to jeden z dôvodov prečo som k nemu chovala ten odpor.

Tajomstvá, ktoré skrýval a činy, ktoré konal boli tak moc srdce-rvúce, že ani len myšlienka na sklenenú upírsku pleť, alebo play-boyský úsmev ma nedokázala presvedčiť, že človek za ktorého sa pokladá, by mohol vkročiť do môjho srdca.

Bolo to nemožné. Bodka.

Boli to viacmenej veci, ktoré som si opakovala celý víkend. Stále dookola. Cvičila som si byť vážna, neprejavovať  emócie a v neposlednom rade ODOLAŤ JEHO DOKONALÝM PERÁM.

A bum!

Proti-úder!

...

,,Počúvaš ma vôbec? Poppy, ak sa potrebuješ porozprávať, vieš, že som tu pre teba. " Povedala Agnes a poadala mi pracovný list, ktorý sme mali vypracovať.

,,Čo ? Hlúposť, nerob si starosti, len som sa zamyslela." Odvetila som, falošne sa usmiala a zagánila na papier pred sebou.

,,V poslednom čase je to tvoja obľúbená aktivita." Zamrmlala si pre seba.

Tentoraz prišli na hodinu aj Taylor s Monicou. Pohľad odo mňa vystrašene obracali, na chodbách sa mi vyhýbali.
Mala som tú vnútornú potrebu odchytiť si ich a venovať im veľkú bonboniéru alebo aspoň ospravedlnenie. Nedopadlo by to však dobre. Elena s Taylorom sa držali ďalej od skupiniek, držali sa za ruky a sem tam si niečo šepkali do ucha. Ľudia si o nich taktiež začali rozprávať príbehy. Počula som o tom ako má teraz Elena fóbiu zo psov, alebo, že vlastne išlo o znásilnenie.

,,Nemôžem sa dočkať, keď konečne vypadneme zo školy. " Povedala unudene, keď som jej zabudla odpovedať, a namiesto vypĺňania sa hrala s papierom so zadaniami.

,,Hej... Rozmýšľala si už nad dizajnom toho útulku?" Opýtala som sa jej.

Agnes vždy túžila otvoriť si vlastný útulok pre opustených psov na adopciu. Vlastne sme to plánovali spolu už od škôlky, nakoniec som sa však začala venovať maľovaniu a tak sme mali menšiu hádku. S odstupom času mi to však príde primitívne detinské. Našťastie sme sa naučili rešpektovať tú druhú a naše priateľstvo sa ešte väčšmi posilnilo.

,,No, myslím, že ako logo by mohol byť dalmatínec, vieš, že sú moji obľúbení a... Au ! " Sykla nakoniec od bolesti.

Hranie sa s pracovným listom sa jej vyplatilo a na ostrom okraji papiera sa pozerala na prste. V krku mi vyschlo na púšť a vytvorila sa mi tam nepríjemná hrča, ako som sledovala letmý pramienok karmínovej tekutiny stiecť dolu jej prostredníkom.

Nebolo to také hrozné, ale môj žalúdok v tej chvíli spustil tlačidlá na seba-deštrukciu.

,,Preboha." Krv už jej kvapla aj na lavicu.

,,Ale čosi, nič to nie je." Zasmiala sa a vytiahla servítok.

Bez varovania som sa postavila a vydala sa na záchody. Nebola som si istá, či učiteľka počula moje takmer nezachytiteľné ospravedlnenie. S mojou hlavou to pekne pokrútilo. V mysli sa mi vyjavoval ten obraz, na ktorý sa mi v ten deň aspoň na chvíľu podarilo zabudnúť. Opäť to bolo márne. Hoci to bolo pár kvapiek. Červená farba a tá nechutná železná vôňa, boli práve veci, ktorým som sa posledné dni snažila vyhýbať.

Opláchla som sa studenou vodou a pozrela do zrkadla. Pripadala som si ako iný človek. Jediné, čo som bola schopná si uvedomiť bola moja neschopnosť vnímať realitu. Život sa mi pretočil sto osemdesiat stupňov len v priebehu niekoľko dní. Bolo to prvý raz, čo som sa zapozerala do smaragdových očí a odvtedy.... Odvtedy som sa od nich nevedela odpútať.

Primkli sme sa k sebe.

Po nepoznanom počte sekúnd som vyšla z dverí.

,,Oh-!" Skríkla som.

,,Prepáč, nechcel som." Odvetil hnedo vlasý chlapec s malým copíkom. Zakotvil na mne jeho čokoládový pohľad.

,,Kyle.. " Povzdychla som si.,,To nič."

,,Si v poriadku ? Si nejaká bledá. " Povedal ustarostene.

,,Oh vážne ? Nehovor." Odvrkla som sarkasticky a hodila si prameň bielych vlasov na chrbát.

Takýchto vtipov mám už tak akurát dosť.

,,Nie, nie tak som to, -no, to je jedno. Ja potrebujem sa s tebou porozprávať." Zakoktal sa, napokon však zvážnel.

Zrejme cez víkend prehodnotil a zvážil všetky možnosti, prečo som mu v piatok tak nepredvídateľne utiekla.
Mal niečo na srdci.

'Lo :)

To trénovanie na odolanie Novy jej moc nevydrží, čo myslíte? A čo Kyle, hah?