Vlčia mafia vedela, že teraz sa chystá finálny súboj. Súboj, na ktorý sa čakalo devätnásť rokov a každý potajme vedel, že jedného dňa príde. Deň, kedy sa obe mafie stretnú tvárou v tvár, aby zničili tú druhú. Nikto nečakal, že sa podpíšu mierové zmluvné papiere, pretože si ani jeden hráč nechcel pripustiť mier. Ten bol hneď na začiatku vylúčený a myšlienka, ho čo i len zvažovať bola nemysliteľná, proste smiešna.

Toto je mafia, do pekla!

Agnes tomu nerozumela. Nechápala, prečo chcú ľudia ničiť, zabíjať. Prečo nechcú nechať minulosť minulosťou. Zabudnúť na staré zlé, či nespravodlivé skutky a posunúť sa vpred. Stála si za tým, že keby sa obe mafie spojili, boli by neporaziteľní. Chýbala jej najlepšia priateľka, nezniesla pomyslenie na jej trápenie. Tiež si však začínala myslieť, že sa tu všetci zbláznili. V posteli sa necítila dobre, mohla byť drahá, voňavá, mäkká... Cítila sa pošpinená, akoby ona mala v ústach ten odcvaknutý prst. Akoby mala krvavé škvrny na jej pyžame. Keď však odokryla perinu, bola úplne čistá. Ruky sa jej triasli a v ušiach jej zvonilo z výstrelov pištolí. Bola nervózna a frustrovaná, nedokázala sa koncentrovať bez toho, aby pred sebou nevidela zmučený výraz križiaka, odseknuté prsty a krv. Precvičovali strieľanie snáď hodiny a napriek tomu to bolo zbytočné. Túžila po dobrodružstve, teraz však nemala na výber. To, čím bola včera svedkom ju rozbilo. Nechcela zabíjať. Sama si to zakázala, ešte predtým ako zaspala. Zmenu trávila veľmi zle. Takéto okolnosti nikdy nepoznala, pretože celý život ju rodičia nadmieru ochraňovali.
Nerozumela, a tak odsúdila všetko, čo sa jej nezdalo v poriadku. Mala nádej pre zmierenie, ktoré nikdy nepríde.

Netušila však, čo všetko sa skrývalo v tieňoch všetkých tých rokov, plných zrady, nečestných bojov a vzájomných kradeží. Toto mesto bolo už od počiatku beznádejné.

Ale...

Zároveň čarovné.

,,Nepotrebujem spať. Potrebujem-" Pokračoval Nova v hádke.

Bolo to minimálne pätnásť minút, čo sa s Lorenzom nevedeli na ničom zhodnúť.

,,Potrebuješ sprchu! Smrdíš ako mokrý pes! Poppy nezachrániš s tými čiernymi lopúchmi pod očami. Ani ťa nespozná! Ak má byť misia úspešná, musíš sa vybaviť, len motivácia pridupať päť tých zmrdov k zemi stačiť nebude. " Povedal Enzo prísne a sebavedomo, keď vytiahol svoj najsilnejší argument.

Nova si pomasíroval koreň nosu a usúdil, že vraví pravdu. Hoci naňho vnútro kričalo, aby sa vzoprel a opäť sa rozkričal, iba si povzdychol. Netušil, čím si Nova prechádzal. To nikto. Bol unavený, vystresovaný a úzkostlivý, čo ultimátne vyvrcholilo vo výkyvy nálad, chlad a nevraživosť voči každému. Nikdy v živote necítil svoje ruky byť také chladné.

,,Fajn. " Zamrmlal.

,,Kde je Joel? " Opýtal sa po chvíľi, teraz už s vyrovnaným hlasom.

,,S Kylom. Spisujú presné informácie o lokácií toho križiackeho laboratória. Vyznačujú ho na mape. "

Nova prikývol, pohľad unavený a bdelý.

,,Pýtajú sa, čo urobíme so zajatcom. Už nám povedal, čo chceme vedieť."

,,Zabiť, " Povedal bez emócie,,Predtým než to dáte Stele ho posekajte na kusy. Nech ho zase nerozvláče po celých záhradách. "
Hlboko si zívol a vybral sa do svojeho apartmánu.

Lorenzo prehltol slinu a ostal roztržito stáť, prešľapujúc z jednej nohy na druhú. Neznášal krv a vnútornosti. Hoci hral veľkú úlohu vo výrobe vlčích zbraní, a nevadilo mu zabíjanie, zbavovať sa mŕtvol bolo to posledné za čo by si nechal zaplatiť.

Čakala ich iba pár hodinová pauza predtým, než celý tím vyrazí na vyznačené miesto.

Kyle a Joel zistili, že toho majú veľa spoločného. Nikto nevyzeral príliš zdesene, ale v skutočnosti boli vystrašení. Joel sa snažil každého povzbudiť zatiaľ, čo Cecília sa snažila každému zmiznúť z dohľadu. Elena a Tylor sedeli vedľa seba bez slova, držiac sa za ruky, Tylor vyzeral, že jej občasne niečo zašepkal do ucha. Agnes vyzerala, že trúchli, hoci vedela, že je Poppy živá. Lorenzo sa pripravoval na inváziu a nastavoval si budík, keď Nero vkročil do apartmánu jeho syna.

,,Otec?" Oslovil ho Nova, navzájom sa prepaľujúc zelenými blištivými očami.

,,Potrebuješ povzbudiť svoj tím. Dať im. Nejakú motivačnú reč. Tak ako sa to robilo s vojakmi. Dať im cieľ a zmysel pre celú akciu." Rozprával vážne stále stojaci medzi dvermi.

Nova mal iba prehodený uterák cez pás, vlasy mal lesklé a mokré. Poppy by sa zbláznila z toho pohľadu. Cez vypracované brucho mu stále stekali kvapky vody a cez miestnosť prúdila vôňa jeho parfému.

,,Fajn, popremýšľam o tom. "

,,Pôjdem s vami." Odvetil Nero.

,,Nie, nemôžem riskovať, že prídeme o vodcu, kvôli tomu, že porušujem náš ekonomický plán-"

Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Nestihli si vymeniť pohľady a bez pozvania dovnútra vstúpila Cecília.

Nero pokrčil nosom a uprel pohľad na poličku s knihami.

,,Pôjdem." Povedal svoje posledné slovo a opustil apartmán.

Nova si hlasito povzdychol a letmo pozrel jej smerom. Cecília si zahryzla do pery a prikročila bližšie. Mala oblečené čierne obtiahnuté tričko s hlbokým výstrihom a kožené legíny obopínajúce jej boky. Hoci bolo tričko z kvalitného a drahého materiálu, bolo jasne vidieť, že sa pod ním nenachádzala podprsenka.

,,Čo tu chceš?" Podotkol a uterák si upevnil pevnejšie.

V mysli zaklial, že si nechal župan v kúpeľni.

,,Veď vieš... Posledná noc pred veľkou inváziou. Nikto nevie, kto sa vôbec vráti naspäť." Opäť sa priblížila, rukou popritom hladkajúc tmavú dubovú komodu.

,,Správne." Skonštatoval, stojac na mieste bez pohybu so založenými rukami.
,,Nemám na teba náladu. Mala by si odísť."

,,Neláka ťa trochu sa odviazať?" Už bola tak blízko, že bola jej výstrihom blízko jeho hrude.

Zamračil sa, držiac s ňou očný kontakt.

,,Dnes si bol naozaj vystresovaný." Zapriadla.,,Toho križiaka si si vážne podal. "

Zdvihol jedno obočie. Nečakal, od nej takýto prístup, keď sa pár týždňov len každému vyhýbala. Na raňajkách si občas všimol jej prudkého pohľadu, ale nikdy si z toho nič nerobil.  Hlavne nie teraz, pár hodín pred odchodom. Každý mal pokyn na dobitie síl a tvrdý spánok. To zrejme Cecíliu nezaujímalo a videla šancu v utajenom stretnutí.

,,Dostal to, čo si zaslúžil." Odvetil bez známky viny.

Plavo vláska pred ním mierne znervóznela, no stále si udržovala slastný výraz pri pohľade na Novove vlhké telo.

,,Aj ty si niečo zaslúžiš." Usmiala sa a na Novove prekvapenie si jedným ťahom stiahla tričko.

Odhalila pred ním svoje nahé prsia s ružovými postavenými bradavkami.

Novova sánka i svaly stuhli, napriek tomu sa nemusel snažiť, aby jeho oči nezablúdili od tých jej.

Proste pozeraj na jej tvár. Vravel si.

,,Cecília-."

,,Oh, prosííím. " Zakňučala, keď rozpoznala jeho neprístupný tón.

Priblížila sa tak, že sa jej bradavka dotkla jeho potetovanej hrude a tak ešte viacej stvrdla. Natiahla sa pre jeho ruku, ktorú mu zovrela v oboch svojich.

,,Podvoľ sa mi, viem, že aj ty po tom túžiš."
Jeho ruku mu pomaly priložila na jej pravý prsník a očami ho hypnotizovala.
,,Môžeš si so mnou robiť, čo chceš.

Nova v ten moment stratil nervy. Ticho sa uchcechtol a druhou rukou pritiahol jej bradu. Tak prehĺbil ich očný kontakt.
Ona ho sledovala zaľúbene. Jeho pohľad však pripomínal iba obyčajný pohľad vraha na jeho obeť.

,,Fajn." Odvetil a tentokrát sám uchopil jej prso.

Jej oči zajasali, rokou mu siahla po uteráku okolo pása.

,,Takže si môžem robiť, čo chcem? "
Opýtal sa, jeho oči žiariace cez prítmie v izbe.

Jej bradavku vložil medzi jeho palec a ukazovák a len jemne ju pridržiaval.
Cecília omámene prikývla hlavou, s očami pýtajúcimi si červenkasté pery.

,,Fajn." Zopakoval.

Zrazu skríkla od bolesti, keď jej bradavku neľútostne zmačkol. Ruky mu položila na hruď tlačiac ho od seba, no obe jej ich chytil v jednej svojej.

,,Asi som sa nevyjadril dosť jasne." Rozprával pokojne s miernym úsmevom.
,,Máš desať sekúnd na to, aby si opustila môj byt." Odstrčil ju od seba a ona len tak tak nadobudla rovnováhu.

Desať.

Tentokrát sa cez jej tvár prehnala zloba.
,,Inak čo? Budeš ma mučiť rovnako ako toho križiaka?"

Sedem.

,,To môžem." Sykol.

Šesť.

,,To teda nie! Alfa sa už o tom vyjadril. Je to zakázané. "

Päť.

,,Dokáž to." Uskrnul sa.

Dva.

V jej očiach sa mihol strach.

Jedna.

Zo zeme zdvihla svoje tričko a s posledným nevraživým pohľadom zmizla za dverami.

...

Zazvonil budík. Vlci aj priatelia Poppy sa zobudili v rovnaký čas skoro ráno. Každému isto bubnovalo srdce. Každý mlčal a snažil sa zvyknúť očami na tmu pred východom slnka. Všetci dostali uniformy a špeciálne neprestrelné vesty rovnako, ako zabalené rýchle raňajky. Každý dostal kópiu mapy a nakoniec sa všetci stretli vo veľkej aule. Podľa všetkých zoskupených informácií by sa misie malo zúčastniť 54 vlkov. Bude to však stačiť na zničenie Križiakov?

Kyle a Agnes stáli blízko pri sebe. Brunetka si obijmajúc ramená od rannej kosy a Cecília s neprítomným pohľadom vedľa nej. Zatiaľ čo Lorenzo s Joelom stáli každý na jednej strane od Novy, ktorý začal prednášať jeho reč.

(vidina)
,,Neubližuj im. Prosím, hlavne im neubližuj."

Namiesto normálnej odpovede, sa však z druhej strany dostalo iba tichého smiechu.

,,Zabudol som na, že taká pekná tvárička vie prosiť. Môžeš mi to zopakovať, keď sa sem dostavíš."

,,Ty bastard... " Vyšlo Poppy z úst pred tým než si stihla zahryznúť do pery, aby ostala ticho.

Zamykal hlavou a prečistil si hrdlo odkašľaním. Cítil úzkosť.

,,Sme vlci. Po dlhé roky sa nachádzame v rozpore s našou konkurenčnou mafiou. Naskytla sa tu však ojedinelá situácia a to taká, že nám Križiaci vzali niečo cenné. Ako jedno z najväčších vyznamenaní za desiatky rokov, sa naša mafia dokázala zmocniť druhej dávky lucídia. Táto osoba  však už nieje len hosťom. PATRÍ K NÁM AKO ČESTNÝ VLK. Práve teraz, sa naša opozícia snaží hrubou silou vyšťaviť drahý kov z krvi NAŠEHO VLKA. NECHÁME TO IBA TAK? "

(Parkerov hlas)
,,Správne, mám ťa. Prepáč, nestihol som ťa privítať, dlho si spala. To sa nepatrí. "
Parker sa uškrnul a palcom prešiel cez jej pery.

Cítil zmätok.

Davom sa ozvali pokriky. Agnes bola viac nabudená hoci tlačila slzy v očiach, zatiaľ, čo Kyle zatínal sánku.

,,Získame našu krv späť!"

,,Nevedia s čím majú dočinenia!"
Ozývalo sa medzi ľuďmi.

(Poppin hlas)
,,Nedávaj ma tam späť, prosím."

Nova sa hlboko nadýchol a pár krát zmätene zamrkal. Zdalo sa akoby jeho oči na chvíľu za svietili. Cítil strach.

,,Sme... Vlci.... " Hodlal dokončiť svoju reč.

Jeho hlasivky sa však začali motať. Zatiaľ, čo zvuk okolo sa začal vzdialovať a obraz pred jeho očami tmavnúť. Niečo nebolo v poriadku.

(vidina)
Rukou prešiel hlbšie a zastal jej vstupe. Pohladil jej klitoris a ruku opäť vytiahol.

,,Dopekla. Prestaň! " Zakliala, no on ju akoby nepočul.

Prikročil bližšie a teraz tentokrát jej obe ruky presunul pod tričko.

Nova sa podoprel o stojan, hlava mu išla prasknúť a telo bolelo. Cítil hnev.

(vidina)
Ich telá ležali rozštvrtené.
,,Šach mat. " Ozval sa jej hlas pri uchu pred tým, ako sa ponorila do tmy pri tupom údere do hlavy. 

Cítil bolesť. Ľudia okolo neho si začali všímať. Chytil si hlavu a jeho kolená sa mu podlomili.

,,Nova!" Počul matne.

Cítil toľko emócií, že ho to trhalo na polovicu. Začal viacej vnímať. Začal cítiť pachy. Jeho oči začali svietiť na zeleno-žltú. Svetlo vychádzalo aj z jeho úst, keď kričal a z jeho nosných dierok. Popukali mu kosti a jeho telo sa mierne zdeformovalo.
Zuby v ústach sa zaostrili a tvár začala pripomínať skôr papuľu vlka.

Päť minút neskôr sa zobudil z tranzu, ľudia okolo neho v kruhu vystrašení do špiku kostí.

,,Nova... Pozri sa na mňa. "

Pozrel sa svojmu otcovi do očí. Tentokrát však tie jeho žiarili viac než kedykoľvek predtým, žiara pohlcujúca celý povrch oka.

,,Si v poriadku? Ako sa cítiš?" Opýtala sa Agnes ustráchane.

Nova sa však cítil perfektne. Akoby videl cez Poppine oči. Videl kde je. Videl, čím si prechádza. Videl ľudí, ktorí jej ubližujú. Cítil jej hnev a strach.

,,Viem presne kde je Poppy." Zavrčal a postavil sa na nohy. Stále vyzeral ako človek, ktorý sa ale napratal do Helloweenskej masky.

Cecília naňho pozerala so zúženými šošovkami a pekelným strachom vzdialená od každého vlka v priestrannej hale.

Helo,

V marci mám maturity zo slovenčiny takže sa ospravedlňujem za neskoré kapitoly.

Ďakujem za podporu!