Agnes ma čakala pri fontáne v parku so slúchadlami v ušiach. Bolo to nádherné miesto. Nenachádzalo sa tu úplne v centre mesta, preto tu nebývalo zas tak veľa ľudí. Ako malé sme sa tu s rodičmi chodievali hrávať, keďže tu bolo aj detské ihrisko. Mám odtiaľto veľa pekných spomienok. Podišla som k nej a poklepkala ju na rameni.

,,Poppy!" Vyľakane sa usmiala.

,,Ahoj." Zaškerila som sa a obe sme sa zasmiali.

Koniec koncov, bola som šťastná, že si užijem deň nakupovania.

,,Ja sa tak teším! Už dávno potrebujem nové tričká, od minulého leta som si vypratala skriňu. "

Vydali sme sa smerom k nákupnému centru, kde sa nachádzali aj second-handy.

,,Ja hlavne potrebujem náhradu pre moje úbohé čierne džínsy." Povedala som smutne a utrela si imaginárnu slzu.

,,Nech im je zem ľahká. Teda - aspoň ten kontajner. " Spojila ruky do modliaceho gesta.

Zasmiali sme sa a vstúpili do obchodu oblečenia. Nemala som veľký budget a sekáče boli vždy lacné. Navyše, prospieva to životnému prostrediu a vždy je šanca, že nájdete úžasný kúsok, ktorý ste ani nehľadali.

Vždy sme v takomto obchode vedeli stráviť aj hodinu. Len sa prehrabovať v oblečení, rôznych veľkostí, štýlov, farieb. Obrovský výber.

Vybrala som sa prv k oddeleniu so šatami, samozrejme v čiernej farbe. Nenosila som ju vždy, ale je to moja obľúbená farba. Keď som mala asi šestnásť, na škole som bola vždycky tá so slúchadlami v ušiach, kresliac si do zošitov, nevynímajúc okolitý svet. Zvykla som počúvať metal a rock, stále mám zopár obľúbených pesničiek - hoci, nie sú to zrovna hity, ktoré počúvate počať štúdia maturitných zadaní. Štýl ma však nikdy neopustil, mám veľa topánok na veľkej platforme s ostňami a retiazkami. Je to taká moja komfortná estetika.

Vytiahla som z regála kratšie šaty s čipkovanými rukávmi. Látka bola kvalitná, vyzerala, že bude perfektne tvarovať telo. Obhliadla som sa za Agnes tá však preskúmavala oblasť so sukňami a nohavicami. To som celá ja, chcem si kúpiť nohavice a zrazu v rukách držím čierne obtiahnuté šaty.
Odmietala som ich však nechať tak a neváhala som ich zobrať.

,,Našla si niečo zaujímavé?" Opýtala som sa, keď som dobehla svoju najlepšiu kamarátku v zadnej časti obchodu.

,,Hmmm.."

Ani na mňa nepozrela. Skúmavo porovnávala dve sukne v každej ruke, študujúc každý detail. Jedna z nich bola tmavá burgundi s čiernymi bodkami, bola približne do trištvrte stehien s rozparkami po bokoch.
Druhá - pistáciovo zelená z hrubého materiálu asi po kolená. Krásne sa točila vo vzduchu a tvorila pekné vlny.

,,Uhm.. Tá na pravo... " Ukázala som na tú bodkovanú.  ,,Ale vlastne tá zelená." Zmenila som smer a prst vrátila do ľava.

,,Skúsim si obe dve." Povedala nakoniec, keď pochopila, že s vyberaním mám rovnaký problém ako ona.

Bola voľná iba jedna kabinka tak som ju nechala nech ide prvá. Zatiaľ, čo sa prezliekala, snažila som sa nájsť nohavice, ktoré by sa podobali tým mojím, čo boli zničené.

Nad všetkými som však krčila nosom. Neboli tu také, čo by sa mi páčili.

,,No ako vyzerá?" Opýtala sa Agnes keď vyšla von s burgundi sukňou.

,,Tá by vyzerala úžasne s čiernymi silonkami a nejakým crop-topom." Poznamenala som a ona si spokojne išla vyskúšať aj tú druhú.

Medzitým som našla medzi regálmi ďalšie stratené kúsky. Veľké čierne tričko s nápisom 'Hahahahhah no.'
Zasmiala som sa a povedala si, že to musím zobrať.

,,Táto sa mi páči asi aj viac. " Povedala keď vyšla z kabínky. A mala pravdu, pistáciová sa k nej naozaj veľmi hodila.

,,Teda, vyzerá úchvatne." Priznala som a aj ja som si išla vyskúšať svoje kúsky.

Čierne šaty mi padli ako uliate. Neboli ani drahé a pritom vyzerali ako ani raz nenosené. Moc som sa potešila, pretože šaty z minulých rokov boli na mňa príliš, uh, farebné.

,,Milujem ich." Zajasala som s iskričkami v očiach a čakala na reakciu Agnes.

,,Wow, tie sú geniálne. Prisahám že, Kyle ťa rožerie." Povedala uštipačne,

Zasmiali sme sa. Ona to s tým Kylom myslí naozaj vážne? S červenými lícami som zaplatila. Ušetrila som viac peňazí než som si myslela, pretože bola zľava až 50%. Spokojné s nákupom sme išli do nákupného centra. Stále som si potrebovala kúpiť tie džínsy.

,,Musíme sa ísť pozrieť aj do art-shopu, niekde kde predávajú šminky a niekde kde budú predávať tie tašky."
Pripomenula mi, keď sme vošli do obchodu s oblečením.

Vždy sme milovali spoločné nakupovanie, bola to relaxácia a hobby zároveň. Škoda len, že peňaženka vždy utrpela vážne poranenia.

Moji rodičia neboli bohatí, napriek tomu som si mohla raz za čas dovoliť aj drahšie veci. Určitú dobu som mala zopár brigád, najviac som si však zarobila predávaním svojich obrazov.

Na narodeniny mi Agnes často darovala sadu akrylových farieb, pastelov alebo plátna na maľovanie. Ja som na oplátku, na jej sviatok nakreslila nás dve. U nás, ale i u nich doma viete nájsť plno obrazov, čo som maľovala ja.

Prechádzali sme sa medzi uličkami s vešiakmi a tak som vyhľadala sekciu s dámskymi nohavicami.

Našťastie som našla čierny džínsy, ktoré boli podobné tým, ktoré som mala predtým. Vzala som svoju veľkosť, pre istotu si ich tiež vyskúšala a čakala na Agnes.

,,Dobre, dobre, dobre. Ale tieto okuliare tu proste nemôžem nechať. " Povedala smrteľne vážne v rukách držiac guľaté okuliare so zelenými sklíčkami.

,,Prestav si to s tou zelenou sukňou!" Povedala som radostne a ani nehľadiac na cenu sme sa vybrali k pokladni.

Ďalšia zastávka bol obchod s umeleckými potrebami. Moja ďalšia najobľúbenejšia časť nakupovania.

Prehľadávala som obyčajné skicáky s výkresmi, keďže ten môj už bol takmer plný. Papiere naviac sa hodia kedykoľvek.
Pohľadom som zašla na policu s plátnami. Mali rôzne tvary. Moje oči zaiskrili - vždy tu predávali len jednu alebo dve veľkosti. Rôzne som vždy musela kupovať online. Bez váhania som podišla k polici a do rúk zobrala biele plátno oválneho tvaru. Moja detská radosť z materiálnych vecí vnútri vo mne zajasala. Každý sa predsa teší z iných vecí, nie? Ja som zrejme jedna z mála, ktorá sa teší, keď si kúpi plátno oválneho tvaru. Mali tu aj kosoštvorcové, guľaté a  obdĺžnikové.

Chcela som tiež vyskúšať tie slávne čierno biele diela, kedy používate len uhlík. Je to veľmi krehký mäkký no zato veľmi účinný spôsob kreslenia. Čiary budú mať perfektnú čiernu farbu a rozmazávanie trvá len pár sekúnd. Vzala som jednu krabičku a pomyslela si, že to bude asi všetko.
Agnes stála po mojom pravom boku a preskúmala poličku s uhlíkami.

,,Počuj, ako ty vlastne použ... " Zastavila sa počas rozprávania, keď zdvihla hlavu, aby sa ma niečo opýtala.

,,Poppy..." Šepla a nenápadne prstom ukázala za mňa.
,,To je Kyle. " Dodala a moje srdce vynechalo úder.

,,Pozerá sa?" pošepla som späť, dúfajúc, že sa môžem bezpečne otočiť.

,,Prepaľuje ťa pohľadom." odvetila.
,,Stojí pri obchode priamo naproti. "

Nedalo mi to. Otočila som s ak pokladni, aby som zaplatila, keď som mierne pohla hlavou priamo odkiaľ prichádzal jeho pohľad. Agnes mala pravdu. Stál naproti, okolo neho tri dievčatá a dvaja chlapci, rozprávajúc sa medzi sebou. On však nie, oči sa nám na sekundu stretli. Bolo to zvláštne, jednoznačne mi krv stúpla do líc, akosi som však necítila motýľov v bruchu, ako sa mi to stalo s Novom.

V duchu som si zato vynadala. Zaplatila som a odzdravila predavačku s myšlienkou, že je moja peňaženka opäť o niečo ľahšia.

,,Nepôjdeme sa najesť? " Opýtala sa umrnčane Agnes zatiaľ, čo sme opúšťali obchod.

Aj mne už škvŕkalo v žalúdku a tak som prikývla.

Namierili sme si to k potravinám.

Stále som na sebe cítila pohľad, no snažila som sa prinútiť samú seba, aby som sa neobzrela. Nechcela som sa opäť červenať. Agnes sa zastavila pri vytráži so šperkami a bižutériou.

,,Tie náušnice sú nádherné. " Povedala a ukázala na zlaté do tvaru husľového kľúča.

Prizrela som a musela som uznať, že by sa jej veľmi hodili. Agnes hrávala na klavíri už od mala.

,,Ooh a ten prsteň tam vzadu, alebo tamten, ooh porno pre moje oči. Bože! Do tvaru sloníkov! " Zapišťala.

Pohľadom som však zavadila na jeden špecifický šperk. Pýšil sa najvyššie na poličke, bol zrejme vystavený ako jedinečný kúsok.

Bol to strieborný náhrdelník do tvaru motýlích krídel s odleskami do ružova alebo do fialova. Záležalo z akého uhlu ste sa pozerali. Mal v sebe vryté kryštály miniatúrnych rozmerov a beztak ste neboli schopní si ich nevšimnúť.

,,To skôr tam ten. " Povedala som skromne, vediac, že si ho nemôžem dovoliť.

Agnes si všimla kam sa pozerám a otvorila ústa.

,,No tak ten musí byť zasrane drahý. " Poznamela, ani jedna sme totiž nedovideli na cenovku.

Musela som trochu vyskočiť, aby som videla na vysačku pod malým 'pódiom', na ktorom sa šperk nachádzal. V tej chvíli som si však zaželala, aby som tak nebola urobila.

Vysačka hrdo hlásila 899€.

,,Uf. " Povzdychla som si prekvapene.

,,Prosím? Čože? Veď to je okradnutie - sú to snáď diamanty alebo čo?!" Naštvala sa.

Zamrkala som.

,,Možno jedného dňa, keď sa presláviš ako celo-svetovo známa umelkyňa." Potľapkala ma po pleci Agnes s prepáčivým pohľadom.

Vždy som milovala motýľov. Patrili pravdepodobne medzi moje obľúbené zvieratá. Je len málo ľudí, čo nad nimi ohŕňa nosom. V symbolizme predstavujú zmenu a transformáciu.
Vždy ma fascinovali.

Povzdychla som si a zašli sme do obchodu kúpiť si niečo pod zub. Kúpili sme len nejaké pečivo, ktoré sa ľahko dalo zjesť v strede mesta.

Razili sme si cestu z potravín a rozprávali sa. Predtým, než som si však stihla uvedomiť, Agnes mi vypulenými očami pozerala poza chrbát.

,,Ahojte." Pozdravil Kylov hlas. Jeho čokoládové oči si však vyhľadali tie moje.

Helo :p

Dneska trochu nudnejšia i tak dúfam, že sa vám páčila.

Fifa