Haunt Me

Ráno som bola plná energie. Konečne som mala pocit, že sú veci zase poriadku a aj napriek tomu, že som prespala prvý budík, som mala dobrú náladu. Kompasy im nefungujú, Nova tu nie je, učím sa sebaobranu a maturity klopú na dvere. Dnes som mala dobrý pocit, naplánovala som si učenie už pri raňajkách a povedala som si, že to zvládnem. Horšie než kôpka končatín to nebude. Ahh... Sarkazmus z vlastného nešťastia je skrátka môj život.

Teda, aspoň som si myslela, že to je sarkazmus.

Dostala som zopár komplimentov a dokonca aj Agnes bola šťastná, že som pri zmysloch. Cítila som sa, akoby som sa vznášala. Mala som sebavedomie. A ani nie preto, že som si pamätala ten najzákladnejší a najľahší chvat na sebaobranu.

Populárny chlapec na škole ma predsa prosí o druhú šancu a sexi kriminálnik pre mňa vymýšľa básne?
Dokonca sa kvôli mne pobili. Som snáď princezná, aby o mňa bojovali dvaja princovia?

Jeden z nich mi nosí kvetiny a druhý môj portrét.

Netušila som... NEMALA SOM POŇATIA, že vie tak nádherne kresliť.
Bol to rýchly nákres... A predsa.. Predsa sa ma to tak dotklo.

Nechcela som si vyberať. Nie dnes. Nie teraz.

,,Budeme sa po škole učiť? Môžeme objednať pizzu. " Navrhla Agnes a ja som prikývla.

,,Alebo pozveme aj Kyla a ja sa potom vyhovorím, že musím ísť domov!" Zakričala natešene, akoby dostala ten najlepší nápad na svete.

,,Jasné, geniálny nápad. " Trepla som jej učebnicou po hlave a zasmiali sme sa.

,,Ale no, kto vie, čo by sa stalo!" Pokračovala v provokácii.

,,Sex." Odvrkla som ironicky a Agnes vybuchla do smiechu.

,,To sa mi už viac páči." Hovorila počas chichotania.

,,Dnes nie je ani v škole." Schladila som ju.

Jemne som sa obávala, že by mu Nova mohol niečo urobiť. Predsa len on nie je nikto koho toho nie je schopný. Vie sa pohrať s jeho obeťou psychologicky, no napriek tomu, s Kylom sa chová absolútne iracionálne. Na druhú stranu, Kyle bol práve ten, ktorý sa mu pokúsil vraziť ako prvý. Nebol to bitkár, no postavu na to mal...

Bola obedová prestávka, ktorá trvala hodinu. Agnes chodievala do jedálne, zatiaľ, čo ja som si svoj obed nosila do školy. Vzala som si teda svoj zošit na kreslenie, ceruzku a sadla si von na lavičku. V slúchadlách mi hrala nejaká hudba a v hlave sa mi premietali obrazy, ktoré by som mohla urobiť. Zahryzla som si do pery, keď sa mi v mysli opäť vyjavilo jeho telo.

Jeho sakramentsky dokonalé telo.

Pamätám si ako som sa ho dotýkala prstami na mieste, kde sa mu jazvy tiahli cez bok. Niekto mu musel ublížiť, keď sa pokúšal niekoho zabiť. Muselo to byť vážne keď hovoril, že sa zobudil v nemocnici. Zrejme mal šťastie, že ho našli partneri z vlčej mafie.

Nova Wolf.

Už len to meno mi spôsobovalo zimomriavky. Ceruzku som roztopašne zvierala a nervózne ju obracala medzi prstami. Ak to takto pôjde ďalej, môžem založiť celú galériu a robiť výstavy len s jeho portrétmi. Bola som naozaj tak posadnutá? Nemohla som naňho prestať myslieť a hlboko v duši som si priala, aby ani on neprestal. Celá jeho existencia ma priťahovala až na drobnosť - s jeho pôvodom a profesiou.

Keby veci boli inak..

Pokrútila som hlavou, aby som ztriasla myšlienky, ktoré ma prenasledujú od prvého dňa, čo som ho videla a rozhodla sa, že nakreslím len zopár kvetín. Milovala som kresliť kvetiny, viem, že mi zo začiatku nešli, ale rozohriala som sa do nich.

Sedela som tam len pár minút, keď som si to všimla. Srdce mi začalo búšiť. Priamo na druhej strane jednu ulicu od školy stál jeden z Križiakov. Vedela som ich už rozpoznať, všetci nosia rovnakú čiernu uniformu. Nie je taká nápadná na prvý pohľad - aspoň pre normálnych ľudí. Toto bolo iné.

V ruke mal zariadenie a tentokrát vyzeralo, že funguje nadmieru dobre. Spaľoval ma pohľadom a len tam stál.

Dych som mala zaseknutý v krku, na nič som nečakala, rozbehla som sa rýchlosťou späť do školy. Zdrapla som svoje veci a neohľaduplne ich hádzala do tašky. Zabuchla som skrinkou a na nechápavé pohľady nereagovala. Prebehla som vedľa učiteľov, ktorým som len niečo rýchlo zakričala. Ani neviem, či mi bolo rozumieť.

Na môj ďalší ohromný šok, muž tam už nestál. Kam sa podel, do pekla?

Neprestávala som bežať. Netušila som kam mám namierené, keďže som vlastne nikde nebola v bezpečí. Mohol byť všade. Vedel, kde som a mal ma v pasci.

Dobre, Poppy, dýchaj. Choď medzi ľudí, choď na políciu. Možno som predsa len mala zostať v škole! Do pekla!

Toto znela ako jedna zo situácií, kedy by Nova vedel, čo robiť. Čokoľvek... (teda okrem rozštvrtenia pištoľou s nábojmi s rotujúcimi reťazami)

Bola som už blízko parku. Väčšinou sa to tam hemžilo mamičkami s kočíkmi a bola som si istá, že ani pri policajnej stanici, by sa mi neopovážil ten mafián ublížiť.

Bolo však neskoro. Vyjavil sa z poza rohu. Myslím, že som práve vtedy zinfarktovala. Bezcitne ma zdrapol za zápästia a ja som zvrieskla od bolesti - stále som v jednom z nich mala popukané chrupavky a takýto tlak bol bezpodmienečne bolestivý.

,,Nesnaž sa brániť. " Vypľul desivým hlasom a zapchal mi ústa.

Moje výkriky boli tlmené. Moje vnútro kričalo a dúfalo, aby sa tu objavil Nova. Povedala som mu, že nepotrebujem jeho ochranu... A aká bola pravda?

Krutá.

,,Teraz ideš so mnou a pôjde to po dobrom, alebo po zlom." Jeho hlas bol taký hrôzostrašný, že mi srdce nabehlo na najvyšší výkon.

Možno to ani nebolo jeho hlasom, ale keď vás chlap z Križiakej mafie (o ktorej ste počuli strašné veci) drží v tmavej uličke zatiaľ, čo vám zaväzuje ruky za chrbtom, určite nebudete jasať od radosti.

Mon amour! Kde si !

Vtedy som si spomenula na to video na sebaobranu. Boli to len hlúpe chvaty, ale zrovna sa mi v mysli vyjavil jeden, ktorý hovoril o tom, ako sa vymotať zo situácie, keď vám protivník drží ruky za chbrtom.
Lakťom som som mu razom vrazila do tváre a následne mu kopla nohou do slabého miesta. Zápästie ma pálilo ako hovädo. Tryskom som sa rozbehla cez ulicu a Križiak mi bol hneď v pätách.

,,Ty malá kurva! " Zreval hrdzavým hlasom poznačeným rokmi pravidelného fajčenia.

Nedostala som sa ďaleko a vyšla som sa len na ulicu. Opäť ma chytil za to nešťastné zápästie a zhodil ma na zem. Telom mi prešla vlna ostrej bolesti a bola dom rada, že som si nenarazila tvár.

,,Za to zaplatíš. "

Bála som sa, čo urobí. Očividne dostal rozkaz, aby ma uniesol, ale o tom, aby mi neublížili nikto nič nespomenul?
Prosila som bohov nech sa tu niekto objaví. Úplne ktokoľvek. Oči som mala plné sĺz a to sa ešte nič nestalo.

Muž ma otočil na lopatky a nenávistne mi zahľadel do očí. Bola to číra zlosť. Zavrela som oči a zacítila pekelnú bolesť. Ten bastard do mňa kopol. Mala som pocit, že mi dolámal pár rebier. Zkríkla som od bolesti na čo som si vyslúžila ďalšiu poriadnu facku. Z očí mi vytriskly slzy. Boli horúcejšie než obvykle.

Strácala som nádej, nemala som šancu a tou 'sebaobranou' som to iba zhoršila.

,,Postav sa." Zavelil.

Ani mnou nepohlo, tá bolesť ma celú sparalizovala.

,,VSTAŇ!!" Zreval.

Telo sa mi napriahlo, strach ma naplnil. V ušiach mi búšilo a cítila som na horúcom tele ten studený pot. Bol to pocit bezmocnosti, chcete utiecť ale nemôžete. Chcete kričať, ale ak to urobíte, pravdepodobne by vás ďalšia rana už zaviedla do bezvedomia.

V tom okamžiku som, ale uvidela nádej. Ležiac na zemi som na konci ulice uvidela ľudí.

Oh prosím, pomôžte mi.

Môj zrak vypovedal službu. Hlava sa mi navyše motala. Chlap ma zdrapol za ruku a nasilu postavil na nohy.

Spravila som očný kontakt s mojou záchranou. Zo všetkých možných ľudí, ktorí ma mohli prísť zachrániť, to bol práve on.

Hnedovlasý chlapec sa skryl za jedno z áut. Zmätene pozeral raz na mňa, raz na muža, ktorý ma ťahal preč. Perami som mu naznačila:

Pomoc.


Helo,

Ste tím #ChcemKyla alebo #LubimNovu? :D

Ďakujem za krásne komentáre mes amours <3

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top