Cez tmavú noc boli počuť iba Novove kroky, ktoré vytvárali jemnú ozvenu. Nemal šancu, aby ma počul keďže som sa pohybovala veľmi potichu. Mal oblečenú obvyklú čiernu uniformu a cez tmu ho bolo vidno veľmi nejasne. Akoby bol súčasťou tieňov.

Čo to mal v pláne? Pýtala som sa sama seba, aby som zabila čas a strach z okolia. Zákutie v mojej mysli už dávno vedelo, bola som však tvrdohlavá si to priznať. Bolo to to, čoho som sa celý čas obávala. Dokonca aj Elena by to pripustila, tak prečo zrovna on?

Vyšli sme cez brány, musela som počkať, aby ochranke neprišlo nič divné. Stále netušil, že ho nasledujem. Na moje prekvapenie sa chvíľu zastavil pri jeho nablízkanom čiernom aute, no napokon zmenil smer a vybral sa k inému. Bolo značne staršie a použitejšie, o čom svedčili aj špinavé šedivé pneumatiky. Bol to však plusový bod pre mňa, keďže malo široký otvorený kufor do ktorého som ľahko vyliezla, keď sa Nova pripútaval. Bola som si istá, že ma cestou nemal šancu vidieť, no napriek tomu moje srdce bilo ako o závod.

Skutočne by ma len tak predal Križiakom? Možno sa dohodli, že polku krvi im a polku vlkom...

Obloha dnes bola fascinujúco hviezdnatá a Mesiac pripomínal obrovskú lampu, ktorá vám svietila do tváre. Nemala som poňatia koľko bolo hodín, Cestu som spoznávala. Bola šialene podobná tej, ktorou som išla naposledy. Žeby išiel na miesto, kde som spáchala vraždu?

Otriaslo mnou. Nevedela som, či to bolo tým, že som nebola som priveľmi oblečená, keďže som vybehla z bytu zabúdajúc nazuť si aj topánky. Alebo tým, že sa vraciam na miesto opusteného hotela s bielymi stenami, kam som už nikdy neplánovala vkročiť.

Auto zastalo a Nova vystúpil. Vzdialil sa a ja som sa konečne uráčila vystrčiť hlavu. Všimla som si, že si ručnú zbraň vložil do kabáta tak, aby nebola vidieť. Nebolo to tu také prázdne. Oproti nám bolo zastavené auto, ktoré som si tiež veľmi dobre pamätala. Musela som nasilu zadržať výkrik, keď som si spomenula na nedobrovoľný pobyt v jeho kufri.

Na moje prekvapenie z dier na oknách od hotela vychádzalo svetlo a následné hlasy, ktoré ma prinútili vyskočiť z dodávky a po špičkách prejsť bližšie.

,,Som si istý, že sa na naše ďalšie stretnutie už dostaví. Si si istý, že o nás nikto nevie?" Zachytila som Novov hlboký hlas a moje srdce poskočilo zabraňujúc ďalšiemu nádychu.

,,Áno. Tu je chlapec, môžeš si ho obzrieť." Uchechtol sa druhý hlas. Bol to vysoký súdruh tlstého Križiaka, ktorého som nedávno rozštvrtila na tomto mieste.

,,Uspi ho. Toto nesmie počuť."

Začula som buchnutie a tlmený zvuk výkriku. Preboha, Kyle ? Je to on?!
Prečo ho sem priviezli? Je zranený? Prosím, len nech je v poriadku! Chcú ma zaňho snáď predať, to je tá výmena?!

,,Takže mi povedz tie informácie, ktoré si mi sľuboval. " Jeho tón zvážnel a vzduch okolo sa zazdal ešte väčšmi nedýchateľný.

Musela som sa držať steny, za ktorou som stála, aby sa mi nepodlomili kolená od strachu a úzkosti. Vyzeralo to tu príšerne.

,,Fajn. S lucídiom plánujeme pracovať vo vnútri tele. Zistiť ako funguje, levely regenerácie, malfunkcie, výhody a všetky tieto experimenty. Nechceme ho dostať von. Zatiaľ. Naši odborníci však pracujú na tom, aby sme s ním vedeli pracovať vo vnútri tela. Sme si istý, že s určitou metódou docielime to, aby sme osobu mohli zmyslovo, myšlienkovito aj fyzicky ovládať."

,,Aby robila to, čo chcete?" Odvetil neveriacky.

,,Presne."

Cítila som taký tlak v pľúcach, že som mala pocit, že mi dych doláme rebrá. Zaregistrovala som slzy, ktoré sa mi začali zhromažďovať v kútikoch očí.
Dôkazy mi bijú do očí tak prečo je tak ťažké tomu uveriť?

Naozaj ma zradili. Snáď už nikde nie je miesto, kde by som bola v bezpečí?
A najhoršie na tom je, že smrť by bola najviac tolerantná varianta namiesto toho, čo so mnou chcú obe mafie urobiť.

,,To je perfektné. Čo ďalej?"

,,Parker nikdy nesúhlasil s využitím lucídia priamo z tela a vždy sa toho chcel zbaviť. Dostať to von. Pokiaľ však zistíme ako sa dajú lucido-tvorné
bunky množiť, dokázali by sme vytvoriť armády vojakov, ktorých by sme mohli ovládať ako otrokov."

O čom to preboha hovorí? Čo to má znamenať? To predsa nemôže myslieť vážne. Vytvoriť armády otrokov?

Len predstava toho ako je moja myseľ ovládaná nejakou mafiou a po mojom boku sa nachádzajú moji najbližší mi spôsobovala ohromný príval emócií. Na prvom rade bol pocit zrady, ktorý ma tak nesmierne vnútorne zabíjal. Pomaly som však cítila ako sa mi cez žili prediera hnev a zloba. Zároveň som bola však taká neschopná niečo robiť, že jediné, na čo som sa zmohla bolo zadržiavanie vzlykov a cítenie horúcich sĺz padajúcimi dole lícami.

,,Skvelé. Hneď ako prebehne naša výmena navrhnem Parkerovi túto alternatívu. Som si istý, že dá na moje slová, keďže budem ten, kto mu prinesie tú hlavnú výhru. Môžeš si byť istý, že naše mafie nebudú nepriateľmi nadlho. " Ozval sa zpoza rohu.

Stena mi už dávno nepripadala taká studená a čo mi skutočne spôsobovalo zimomriavky bol ich strašidelný rozhovor.

,,Ešte jedna novinka." Dodal Nova odrazu potmehútsky.

,,Povedz mi všetko. " Ozval sa Križiak bažiac po odpovediach.

,,Niekedy je veľmi dôležité. Povedal by som tak, deväťdesiat deväť percent prípadov, nedôverovať svojmu nepriateľovi. Hlavne keď ti jeho ponuka pripadá až príliš dobrá na to, aby bola pravdou."

Ozval sa výstrel.

Zrazu dom stála na dvoch nohách a so srdcom v krku vybehla z poza rohu. V priestrannej miestnosti stál Nova otočený chrbtom a pred ním mŕtve telo Križiaka, ktoré snáď prvý raz nebolo rozsekané v pár kusoch. Vedľa neho bol zviazaný hnedovlasý chlapec v bezvedomí s páskou cez ústa a šatkou cez oči.

Hľadela som však iba na chrbát chlapa, ktorý v rukách držal horúcu zbraň. Ani sa nepohol, ale akosi zacítil môj pohľad plný zranených a prekvapených pocitov.

,,Chcel som ho iba zabiť." Povedal po chvíľu, nenachádzajúc guráž, aby mi pozrel do očí.

,,Verila som ti." Povedala som ublížene so stúpajúcou zlobou.

,,Klamal som mu... O všetkom, čo som povedal. "

,,A to mi má akože zlepšiť náladu?! Práve si mi roztrhal dušu a zlepil ju späť tyčinkovým lepidlom!" Zrevala som naňho všetkým hnevom, chcela som aby mi pozrel do tváre a videl následky toho čo spôsobil.

,,Ja-."

,,Ohrozil si mňa, Kyla, členov vlčej mafie a dokonca seba! LEN ABY SI SI MOHOL VYSTRELIŤ Z PIŠTOLE A POMSTIŤ SA! " Zaziapala som.

Surovo sa na mňa otočil. Tiež v sebe držal hnev, ale hneď akonáhle pozrel do mojich očí, niečo sa v ňom zlomilo.
Pristúpila som k nemu bližšie. Stála som len pár centimetrov od neho.

,,Prečo?" Šepla som s ďalšou vlnou sĺz.

Nerozumela som tomu. Keď som počula tie veci, čo mu hovoril akoby mi srdce trhal. Nedokázala som si to vysvetliť. A ani fakt, že niekoho práve predomnou zabil so mnou nezatriasol viac než to, že som si naozaj myslela, že by ma lrn tak odovzal Križiakom a nebodaj zo mňa urobil vojenskú otrokyňu.

Nevyrovnalo sa to však jedinému mučeniu, ktoré sme prežívali obaja.
V takomto čase kedy sme spoločný fyzický dotyk necítili niekoľko dní. Jeho zelené smaragdové oči mi chýbali. Chcela som chytať jeho ruky, jeho telo, jeho svaly. Chcela som cítiť tých motýľov v bruchu. Chcela som uspokojiť svoje bunky, ktoré kričali o jeho pozornosť po každé, čo len duchom-neprítomne prešiel okolo.

Schytil mi tvár do dlaní a pozrel mi do očí hlbšie než kedykoľvek predtým.

,,Pretože ťa kurva milujem!"

Helo,

Tak čo? Aj vy ste panikárili, ako hovoril tie veci? Dúfam, že som naplnila vaše očakávania. Áno chápeme, že tam je Kyle v bezvedomí a mŕtvy Križiak ale nechajme ich vyznávať si lásku, ok? :D

Ďakujem za jemné strpenie medzi kapitolami <3

A taktiež za 20K vy ste fakt neuveriteľní. 💕