Krutý a chladný, ako vietor na moriach...Áno, presne taký bol môj mladší nevlastný brat. Ale nie vždy bol taký. Nie. Kedysi mi zachránil život...To som mal štrnásť rokov. Odvtedy uplynulo vela času. Mne je dvadsaťštyri a Naru je o rok mladší. Celý život som strávil na ulici. Všetci ma nenávideli. Bol som proste odpad celého mesta. A on mi dal domov.

Vrátiš sa ku mne niekedy? Pýtam sa každý deň.
Odkedy mama umrela, tak pretrhol kontakty s okolným svetom.
,,Naruto?"zaklopal som opatrne na dvere jeho izby. ,,Vypadni."
Povzdychol som si.

Počuj hlas môj...Spievaj s fjordom...

,,Prečo si taký?"spýtal som sa.

Počul som ako prišiel k dverám a odomkol. ,,Povedal som, aby si vypadol, Deidara,"umlčal ma a zabuchol dvere.
,,Si už sakra dospelý, tak sa prestaň chovať ako malé decko!"povedal som a treskol päsťou do steny.
Čakal som, že znovu povie to jeho 'vypadni' alebo 'drž hubu'. Ale nič.
Zrazu proste vyšiel von. Podotkýňam, že vyzeral asi horšie, ako mŕtvola. Zamračil sa a jednou ranou ma zrazil k zemi. Nikdy som nemal nejakú veľkú silu. Ale toto by som od Naruta nečakal.

Zotrel som si pramienok krvy, ktorý mi vytiekol z úst.

Moja láska nikdy nezomrie...

Pozeral som mu do očí s ľahostajným výrazom a snažil sa z tých jeho niečo vyčítať. Viem, že ho to bolí. Preto to tolerujem.

Chytil ma pod krkom. Toto bolo už u neho normálne. ,,Povedal som ti, že máš vypadnúť! Choď niekam kde ťa neuvidím! Stále si tá špina z ulice! Keby som sa za teba neprihovoril u rodičov zostal by si na ulici! Ale mal si tam ostať tam aj patríš!! Mama umrela! Čo to nechápeš?! Jasné že nie! Nikdy si nikoho nemal!!"jačal na mňa. Chytil som jeho ruku a odtiahol ju od seba. Postavil som sa a s povzdychom som si Naruta pritiahol k sebe do objatia. ,,Viem, že si sa cez to doteraz nepreniesol...Už je to ale päť rokov,"povedal som.

Okolo móla a hlboko v modrej

,,Neboj sa, odídem...Ale ty sa prosím prestaň trápiť..." S tým som sa otočil, nazul boty a odyšiel z domu.

Nechám svoje srdce tebe...
Desať dlhých rokov som na teba čakal...

A aj tak som sa k tebe nedostal. Rozhliadol som sa. Z jednej strany bolo vidieť more. Z druhej bol na konci ulice les. Pomalým krokom som sa vydal smerom k lesu...

Moja láska nikdy neumiera...

Akonáhle som sa ocitol pri lese plnou rýchlosťou som sa rozbehol. Nikto ma nesmel vidieť. Všetci vedia, že to tu je nebezpečné a málokto sa z tohto lesa vráti s rovnakým počtom končatín s akým doň vošiel.

Príď moja láska. Splyň s morom...
Naše pravidlá budú večné.

Bežal som ďalej a predstavoval si tie krásne veci, ktoré sme spolu mohli zažiť Naruto. Avšak aj pre mňa platia pravidlá.

Potop všetky sny, tak nemilosrdne a nechaj ich duše mne...

Zahliadol som kútikom oka siluletu človeka. Som na mieste. Na chvíľu som zastavil. Kvapka...a potom druhá... Začalo pršať. Pousmial som sa. To snáď plačete, mama Kushina?

Hraj tú pieseň čo si spieval tak dávno...Veď hocikedy môže začať búrka...

Už dávno viem, že za mnou stojí. ,,Ahoj...Obito,"pozdravil som ho. Je to sirôtka rovnako ako ja. Len zo mňa sa nestal vrah a sadista.

,,Nemyslel som si, že ťa ešte niekedy uvidím senpai." Zahihňal sa.
,,Vieš ako to končí s ľuďmi, ktorý ma navštívia, však?"spýtal sa.
Len som prikývol otočil som sa na neho a pomalými krokmi k nemu prišiel. ,,Ak ma budú hľadať, daj im pokoj prosím...Rád by som ho potom videl..."
Tobi len zakrútil hlavou. ,,Pochybuješ, že prídu?"spýtal sa. Prikývol som.
Pousmial som sa a nabehol na jeho nôž.
,,Zachvílu vykrvácaš povedal a vybral sa preč. Zvalil som sa na zem...V živote ľutujem len to, že som Narutovy nedokázal zmierniť bolesť v srdci...

Povedz Naru...Vedel si, že naše objatie bolo moje zbohom?

Z pohľadu Naruta-

Prešlo už pár hodín. Rozhodol som sa na chvíľu vyjsť z izby. Dvere do tej Deidarovej boli pootvorené, čo upútalo moju pozornosť. Vždy keď odyšiel, tak za sebou zamkol. Pche...

No...možno som to tu nemal vidieť. Rozbušilo sa mi srdce. To ma mal tak rád?
V celej izbe boli naše spoločné fotky a moje...veľa mojich fotiek. Nie...Neboli to fotky...skôr kresby. Vždy veľmi pekne kreslil. Šiel som k jeho stolu. Okrem krezieb tam bol papier. Dopis.
Pri každej vete som mal pocit, že moje srdce každú chvíľu vybuchne. To snáď nie...Do očí sa mi nahrnuli slzy.

V tom som počul ako zaklapli dvere a následne na to otcov hlas.

Ty nájdeš ten kľúč k môjmu srdcu a nikto nás nerozdelí...

Zakričal som na otca. Ukázal som mu dopis a on povedal, že okamžite ideme pre Deia.

Neviazaný a silný. To bol Dei, aj keď to nikdy nedával najavo.
Prehladávali sme celý les

Zrazu som zahliadol trs blonďavých vlasov za jedným zo stromov. Okamžite som sa tam rozbehol.

...Ale bolo neskoro. Okolo neho bola veľká krvavá mláka.
,,Nie..."zašeptal som. Z očí sa mi vydrali slzy. Prišiel som k nemu a objal jeho bledé telo. Bolo mi jedno, že budem od krvy. Vzlikanie nešlo zastaviť. Celú dobu som šepkal 'odpusť mi to'...
Všetko čo som mu povedal... Nechcel som. Toto bola moja vina

~Z pohľadu rozprávača~

Naruto kričal plakal. Potom však ucítil dotyk na tvári. Všetko utichlo. Hýbal sa...bol živý. Avšak jeho oči boli mrtvé.
,,D-dei?"povedal prekvapene.
Deidara vykašlal trochu krvi a slabým hlasom povedal: ,,Netráp sa..." Pousmial sa.
Narutovy sa srdce trhalo. Vedel to. Stratili až príliš času, tak chcel Deidarovy splniť posledné prianie. To, ktoré vpísal do dopisu. Nahol sa k nemu a pobozkal ho.

Minato sa na to všetko pozeral. Samému mu tielkli slzy. Vedel koľko pre neho Naruto znamenal. A pre neho bol milovaným synom. Vedel, že teraz bude musieť na Naruta dávať väčší pozor.

Naruto rozpojil ich pery. Dei sa pousmial. ,,Ďakujem..." A to bolo jeho posledné slovo.

A ten dopis? Bolo v ňom niečo takéto-

Naru...Ak toto čítaš, tak som teraz niekde v lese a možno už pomaly umieram. Som srab...vždycky som na teba chcel dať pozor. Chcel som aby si sa mal dobre...Ale nestalo sa. Práve naopak. Mám pocit, že som ťa ešte viac zraňoval.
Ale...pamätaj si to čo ti sem napíšem.
Vždycky som ťa veľmi miloval.
Možno, že keby som ti to povedal, tak sa táto udalosť nemusela stať. Mohol by som ťa bozkávať na tie sladké pery. Stačil by mi len jeden bozk a bol by som ten najšťastnejší človek na zemi. Byť pri tebe. Ukázať ti, že tento svet nemusí byť tak hrozný, ako si mi to kedysi ukázal ty.

Zbohom...
Tvoj Dei

Koniec~

Mam na vás jednu otázku ludia...chcete aby som písala viac príbehov, ktoré v sebe majú pesníčku, alebo radšej normálne stories? ((Mna osobne to baví, ale mám pocit, že tá poviedka je spracovaná hrozne zlým spôsobom😅))