Za oknami malého bytu vytrvalo pršalo. Chlapcom, sediacim v obývačke na pohovke to však vôbec neprekážalo. Užívali si vzájomnú blízkosť a skutočnosť, že v ten deň výnimočne nemali žiadne povinnosti.

„Niečo mi napadlo," zamumlal odrazu Louis a prudko vyskočil. Podišiel ku klavíru a začal hrať neznámu melódiu.

Harry fascinovane sledoval brunetove prsty kĺžuce po klávesoch a zatúžil to vedieť aj on. Podišiel k svojmu partnerovi a odzadu ho objal.

„Lou, nauč ma hrať," zašepkal mu do ucha a jeho teplý dych vyvolal v Louisovi zimomriavky.

„Veľmi rád," usmial sa a posadil si ho na kolená. „Základom úspechu je správny prstoklad..."