„Potrebujeme nové auto,“ skonštatoval v jeden večer po návrate z práce unavený brunet. „Tej starej kraksni odchádza prevodovka.“

„Nemáme na to, Loui,“ slabo šepol kučeravý chlapec ležiaci v posteli. „Už toto je nad náš rozpočet.“

Louis si k nemu sadol a pohladil ho. „Ale my ho potrebujeme, láska. Inak by som ťa nemohol voziť do nemocnice. Vieš, že -“

„Má to vôbec ešte zmysel, Lou? Aj tak zomieram,“ vyslovil takmer nečujne krutú pravdu. „Vykašli sa na to.“

Brunetovi vyhŕkli slzy. „Prestaň s tými rečami, Harry. Nádej umiera posledná. Budem pri tebe až do konca. V dobrom aj v zlom, zabudol si?“