(pokračovanie Chyby)

„Prepáčte, ja... naozaj som nechcel... Ponáhľam sa na vlak,“ jachtal, hľadiac do tých najkrajších očí, aké kedy videl. Srdce mu bilo ako o závod, no z náručia muža sa nedokázal odtrhnúť. Akoby mu jeho prítomnosť napĺňala dušu pokojom a harmóniou. Z tranzu ho prebral až hvizd výpravcovskej píšťalky.

„Tak ten už, bohužiaľ, nestihnete,“ skonštatoval muž, poukázajúc na holý fakt. „Zdržal som vás.“

„Vy za nič nemôžete.“

„Necháte sa aspoň pozvať na kávu?“ navrhol odrazu neznámy. „Ako odškodné za ten vlak.“

„To by som mal pozvať skôr ja vás,“ zamumlal. „Ale ak vám to neprekáža... Aspoň mi to čakanie uplynie rýchlejšie.“

A/N:
Od včera (od napísania Chyby) mám silné nutkanie urobiť z toho niečo viac... Takže si to píšem na zoznam „nápady, ktoré možno zrealizujem v budúcom živote“ 😂