„Už mám toho dosť! Idem sa tu zodrať, aby ste mali všetko, čo potrebujete a čo z toho mám? Ani len to sprosté ďakujem!“ zreval, tresol dverami a zmizol vo svojej izbe. Sadol si na posteľ a zložil hlavu do dlaní.

Už nevládal. Doliehala naňho ťarcha starostlivosti o mladších súrodencov. Po tragickej smrti rodičov sa ich ujal, pretože by nedokázal žiť s tým, že jeho bratia vyrastajú v detskom domove.

Ozvalo sa slabé klopanie a vo dverách sa objavila strapatá hlava. „Viktor, prepáč,“ smrkol chlapec a bojazlivo k nemu pristúpil, aby ho objal.

Usmial sa. Pre toto to ešte nevzdal.

A/N:
Posledný rest dokončený 😊